mark haddon

Mark Haddon: Podivný případ se psem

Tohle nebude zábavná knížka. Neumím vyprávět vtipy, protože jim nerozumím. Jmenuji se Christopher John Francis Boone. Znám všechny země na světe i jejich hlavní města a všechna prvočísla až do 7507.

Kto vezme do ruky túto knihu, otvorí ju a začíta sa, už ju nepustí z ruky, kým neotočí poslednú stranu. Autor skvelým a empatickým (často vtipným) spôsobom približuje ťažký a komplikovaný svet autistických detí. Už teraz viem, že si ju s chuťou prečítam znova. Jednoduchý jazyk, zaujímavé myšlienky a rýchly dej. Poznatky z matematiky, fyziky, rovnice a matematické dôkazy skvelo dopĺňajú tento výnimočný román. Čitateľ má možnosť hlbšie nahliadnuť do stále záhadného sveta autistov. Mark Haddon sa na napísanie románu určite dlho a svedomito pripravoval. Verila som mu každé jedno slovo.

Rozprávačom je hlavný hrdina Christopher. Je skvelý matematik, veľmi bystrý a vnímavý. Chodí do špeciálnej školy. Jeho autizmus je darom i prekážkou zároveň. Záleží od situácie. Miluje Sherlocka Holmesa, neznesie dotyky, bojí sa cudzích ľudí, píše si zoznam úloh na celý deň a kreslí mapy všetkých miest, kde sa pohybuje. Je veľmi múdry, vie veci, o ktorých som ani nechyrovala. Upokojuje sa vymenúvaním rôznych mocnín a násobkov čísel, alebo riešením rovníc, či matematických dôkazov. Všíma si veci, ktoré obyčajným ľuďom unikajú. Jedným slovom Úžasné!

Vyšel jsem ven. Na chodbě stál táta. Natáhl pravou ruku dopředu a rozevřel prsty do vějíře. Já jsem natáhl levou ruku dopředu a rozevřel prsty do vějíře a tak jsme se vzájemně dotýkali všemi prsty. Děláme to proto, že táta mě chce občas obejmout a já se s lidmi nerad objímám, takže místo toho máme tohle a znamená to, že mě má rád.

Christopher žije iba s otcom. Otec je nesmierne trpezlivý a so synom má pekný vzťah. Vie ako a čo na neho platí. Christopher nemá rád žlté a hnedé veci, tak si aj do jedál primiešava červenú potravinársku farbu. Červená je jeho obľúbená. Niekedy dlho nerozpráva, neje a nepije, neznesie pobyt v malom priestore s inými ľuďmi, často kričí, je zmätený a rozbíja veci, nezje jedlo pokiaľ sa rôzne druhy jedál dotýkajú, nesmeje sa, nerozumie hnevu iných ľudí, bije iných ľudí, nerozumie ustáleným slovným spojeniam a nenávidí Francúzsko. Chce sa stať matematikom alebo fyzikom, alebo matematikom a fyzikom.

A proto taky jsem tak dobrý v šachách a v matematice a logice, protože většina lidí je skoro slepá a většinu věcí nevidí a mají v hlavách spoustu volné kapacity a ta je obsazená hloupostmi bez souvislostí, jako „Dělá mi starost, jestli jsem nenechala puštěný plynový sporák.“

Jedného dňa Christopher nájde mŕtveho susedkinho psa. Najprv zo spáchania tohto hrozného činu upodozrievajú jeho, no ukáže sa, že došlo k nedorozumeniu. Chlapec sa rozhodne po vrahovi pátrať sám. Podporuje ho učiteľka Siobhan, ktorá mu láskavým spôsobom vysvetľuje fungovanie života. Christopher o vyšetrovaní píše knihu. Keď to zistí otec, nahnevá sa. Christopherovi je divné, prečo otec tak vyvádza, analyzuje si všetky za a proti, či pokračovať v pátraní. Postupne sa vynorí ďalšia záhada a Christopher musí prekonať všetky svoje strachy a vyliezť z ulity.

Počítal jsem si z hlavy mocniny 2, protože mě to uklidňuje. Došel jsem ke 33 554 432, což je 225 , což nebylo moc, protože předtím jsem už došel ke 245, ale mozek mi moc dobře nefungoval. Potom se táta zase vrátil do pokoje a řekl: „Jak ti je? Můžu ti něco dát?“ nic jsem neříkal. Díval jsem se dál na svoje kolena.

Som veľmi šťastná, že sa mi táto kniha dostala do rúk. Odporúčam ju naozaj všetkým. Môžu ju čítať dospelí aj teenageri. Christopher je výborná literárna postava. Doslova mi prirástol k srdcu. Niekedy mal svoje záchvaty strachu a zmätenosti a ja som ho vtedy túžila objať a upokojiť. Stuhnutý strachom dokázal na jednom mieste presedieť aj päť hodín. Aj keď príbeh rozpráva dieťa, medzi riadkami je ukrytých toľko informácií! Pridanou hodnotou v knihe sú rôzne mapky, náčrty, kresby, zoznamy a obrázky. Kapitoly sú očíslované prvočíslami, ktoré Christopher miluje. Nemohla som si pomôcť, ale pri čítaní mi stále znel v hlave hlas Foresta Gumpa. Čítajte, neobanujete!

Lidi, co obydlí v čísle 43, jsou pan Wise a jeho matka, která je na vozíku, a on s ní bydlí proto, aby ji mohl vozit na nákupy a sem a tam. Zeptal jsem se pana Wise, jestli neví, kdo zabil ve čtvrtek v noci Wellingtona. „Krucinál, ty policajti jsou ale čím dál mladší, že jo?“ řekl a pak se rozesmál. Já nemám rád, když se na mně lidi smějou, tak jsem se otočil a šel jsem pryč.

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Powered by Facebook Comments

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke

Zavrieť