Kosec

Neal Shusterman: Kosec – Žatva smrti

Aký musel byť život vo Veku smrteľnosti? Plný vášní, dobrých aj zlých. Strach dával vzniknúť nádeji. Zúfalstvo dávalo zmysel eufórii. Hovorilo sa, že v tých časoch boli dokonca aj zimy studenšie a letá teplejšie.

Román Kosec sa zaraďuje medzi tzv. young adult literatúru. Sú v nej nastolené také etické otázky, že je podľa mňa príťažlivá aj pre dospelého čitateľa. Smrť, ktorá je nahradená slovom „kosenie“, sa vyskytuje na každej strane textu. Môže sa zdať, že je to dosť morbídne a brutálne čítanie, ale nie je tomu tak. Román som nepustila z ruky, kým som ho nedočítala. Hneď si musím zaobstarať jeho pokračovanie. Dvere príbehu zostali otvorené dokorán a ja doslova zomieram túžbou dozvedieť sa viac.

Shustermanovom dystopickom príbehu sa ocitáme vo svete, kde prirodzená smrť stratila svoju moc. Ľudia sú nesmrteľní, všetko je už vymyslené, svet riadi umelá inteligencia Nimbus. Nimbus je nepodplatiteľný, spravodlivý, vševedúci a má moc nad všetkým. A očividne má tento stroj dušu čistejšiu než ktorákoľvek ľudská bytosť.

Láska ostala smrteľná, kým my sme sa stali nesmrteľnými. Len kosci môžu tento rozdiel zmazať, ale každý vie, že šanca na skosenie v tomto alebo dokonca v budúcom tisícročí je taká nízka, že to ani nestojí za reč. Nie sme tie stvorenia, akými sme bývali. Ale ak už nie sme ľudské bytosti, čo teda sme?

Nimbus nemá pod palcom jediné – a to spoločenstvo koscov. Toto spoločenstvo vzniklo ako nástroj proti preľudneniu na zemi. Hoci sú ľudia nesmrteľní, zomierať sa musí. A to je úlohou koscov. Obete si vyberajú podľa stanovených kritérií. Keďže preľudnenosť na svete narastá, je treba viac koscov. Citra a Rowan sú dvaja tínedžeri, ktorí boli vybraní do učňovského stavu ctihodným koscom Faradayom. Obaja myšlienku, že budú zabíjať ľudí odmietajú, no cúvnuť už nemôžu. Vytvorí sa medzi nimi zvláštne puto. Keby vedeli, čo ich čaká, nikdy by na Faradayovu ponuku nekývli. Ich učňovstvo sa zvrtlo smerom, ktorí nik z nich nečakal. Čaká nás niekoľko nepredvídateľných zvratov s poriadnou dávkou napätia.

Dokonalosť je utópia. Preto ani v dokonalom Shustermanovom svete nie je všetko také dokonalé, ako sa zdá. Aj kosci sú len ľudia. Lenže ľudia s neobmedzenou mocou a to je problém. Prvou podmienkou, aby sa niekto stal koscom je vrodená empatia a súcit. Nájdu sa však medzi nimi takí, ktorí by chceli spôsob svojej práce meniť podľa seba. Najradšej by kosili hlava – nehlava. A práve tieto rozdiely medzi koscami tvoria najvážnejšiu zápletku príbehu. Empatia a súcit sa menia na nebezpečné vražedné šialenstvo. Je to príbeh o dokonalom svete, zodpovednosti a o zneužívaní moci. Vidíme v ňom aj odraz niektorých aspektov nášho sveta. My ľudia sme najväčším problémom ľudstva!

Neodmysliteľnú súčasť života koscov tvorí písanie denníkov. Román je poprekladaný zápiskami niekoľkých koscov. Už len tie zápisky by stačili, aby som si čítanie užila. Nachádza sa v nich veľa „filozofických“ úvah o živote, smrteľnosti a nesmrteľnosti. O súcite i zabíjaní.

Mojím miláčikom sa stala kosec Curriová. Človek na správnom mieste. Jej denníkové zápisky boli plné ľudskosti. Fandila som obom hlavným hrdinom, Citre i Rowanovi, obaja sú skvelí, hoci každý iný. Musia sa vyrovnať so zabíjaním, so smútkom, s bolesťou a nestratiť pritom ľudskú tvár.

Chápem, prečo existujú kosci a aká dôležitá a nevyhnutná je ich práca… ale často premýšľam, prečo som musela byť zvolená ja. A ak po tomto živote existuje ešte nejaký večný svet, aký osud čaká toho, kto druhým berie život?

Celý čas som rozmýšľala, či by som chcela žiť v takomto svete a dospela som k názoru, že nie. Ľudia už netvorili, nemali inšpiráciu v podobe strachu z bolesti, či zo smrti, mnohí boli unavení zo života. Chceš vyzerať mlado? Nie je problém, dáš sa omladiť o dvadsať, či o štyridsať rokov. Mnohopočetné rodiny ani nepoznali vlastné deti… jediným strachom bol strach z koscov.

Pokiaľ išlo o ľudskú rasu, už nebolo nič, čo by bolo treba skúmať. Nič o našej existencii, čo by bolo treba rozlúštiť. To znamenalo, že žiaden človek nebol dôležitejší než druhý. V celkovom usporiadaní sveta to vlastne znamenalo, že všetci boli rovnako zbytoční. Presne to tým chcel povedať. Nahnevalo ju to, pretože v určitom zmysle mu musela dať za pravdu.

Neal Shusterman vymyslel dokonalo – nedokonalý svet, ktorí vtiahne čitateľa na prvých stránkach a nepustí. Ešte dlho po dočítaní som rozmýšľala nad posolstvom príbehu, pretože je naozaj veľké a dôležité. Knihu odporúčam mladým i starým, mužom i ženám. Autor nechal čitateľovi veľký priestor na fantáziu. Neplytval opismi postáv, ani opismi prostredia. Čo môže byť plusom i mínusom. Ako pre koho. Viem, že sa podľa tejto knihy nakrúca film, tak som veľmi zvedavá, ako sa autori popasujú s dokonalým svetom. Už teraz sa teším.

Ľudstvu najviac zo všetkého želám nie mier, útechu alebo radosť. Želám mu to, aby každý z nás vo svojom vnútri sčasti umrel zakaždým, keď je svedkom smrti niekoho iného. Pretože len vďaka súcitu a bolesti, ktorá z neho pramení, ostaneme naďalej ľuďmi. Ak schopnosť prežívať tieto emócie stratíme, neexistuje žiadna verzia Boha, ktorá by nám pomohla. (Z denníka kosenia C. K. Faradaya)

Séria Žatva smrti vyšla vo vydavateľstve Slovart v preklade Kataríny Figovej

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Powered by Facebook Comments

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke

Zavrieť