Zvláštny názov pre knihu, čo poviete? O to viac ma tento titul zaujal. A keď som si prečítala zopár recenzií na internete, vedela som, že knihu musím mať.
Knihy asi majú inštinkt poštového holuba, ktorý ich vždy privedie k tým správnym čitateľom. Aké by to bolo nádherné, keby to bola pravda.
Som viac ako nadšená! Autorky zvolili veľmi netradičný štýl písania. Celý román sa skladá z listov, ktoré si medzi sebou posielajú jednotlivé postavy. List za listom, správa za správou sa pred nami skladá jeden nádherný príbeh odohrávajúci sa počas 2. svetovej vojny a krátko po nej. Knihy o vojnových útrapách sú väčšinou smutné a plné tragédie. Tu je to však inak. Áno, smútok a bolesť z prežitých udalostí sa veľmi podpísali na románových postavách, no autorky sa viac zamerali na ľudskosť, súcit, spolupatričnosť a láskavosť. Takú silnú a zároveň vtipnú knihu som dávno nečítala. Ešte teraz hľadám vhodné slová, ktorými by som svoj zážitok a príbeh priblížila.
Spisovateľka Juliet Ashtonová márne hľadá po vojne námet na svoju novú knihu. Inšpirácia prichádza nečakane v podobe listu od neznámeho muža Dawseyho z Guernsey z Normanských ostrovov. Vraj sa k nemu počas vojny dostala kniha, kde bola uvedená jej adresa a chce sa poďakovať, pretože mu kniha v podstate zachránila život. Vo svojom liste spomenie spolok s názvom Guernseyská literárna a koláčová spoločnosť, ktorý vznikol vďaka pečenému prasaťu, ktoré obyvatelia ostrova museli utajiť pred nemeckými vojakmi.
Ľudia, ktorí za svoj doterajší život sotva prečítali niečo iné ako Sväté písmo, katalóg osív a noviny The Pigman´s Gazette, zrazu objavili iný svet. Dawsey našiel svojho Charlesa Lamba a Isola sa vrhla na Búrlivé výšiny. Ja som si vybrala Klub Pickwikovcov, lebo som si myslela, že mi to pozdvihne ducha – aj sa tak stalo.
U Juliet vzbudí táto informácia veľký záujem. Postupne si začína dopisovať so všetkými členmi tohto nevšedného literárneho spolku. Obyvatelia ostrova jej píšu o svojej láske ku knihám, o sebe, o ľuďoch z mesta ale aj o útrapách vojny. Juliet to však nestačí, chce sa dozvedieť viac, a preto sa vydáva na Normanské ostrovy osobne. Odtiaľ zas píše svojmu vydavateľovi Sidneymu a priateľom. Robí výskum o okupácii a pozorne naslúcha všetkým rozprávačom.
Aj keď sa celá kniha skladá len z listov, pred čitateľom sa rozvinie príbeh, ktorému nechýba žiaden detail. Postavy i prostredie sú úžasne opísané a vykreslené. Juliet je veľmi milá osôbka, vtipná, šarmantná a empatická. Nie raz mi vyčarovala úsmev na perách. A to, čo urobila pre Kit (malé dievčatko z románu), roztrepotalo moje srdce veľkou radosťou. No nie len Juliet som počas čítania obdivovala. Moje sympatie si získali všetky postavy. Každá jedna si prešla osobným peklom a vyšla z neho s nemalými ranami, no s chuťou ďalej žiť.
Juliet ma zaviedla k divánu. Pohladila ma po ruke. Keď plačem, vždy sa mi čká, takže Juliet sa rozbehla do kuchyne a priniesla pohár vody. Má vlastný liečebný postup, ktorý nikdy nezlyhá – stlačíte si nos dvoma palcami, zapcháte si uši prstami a priateľ vám začne liať do hrdla vodu, keď sa už idete utopiť, začnete dupať nohami a priateľ pohár odtiahne. Vždy to funguje – hotový zázrak – čkanie je preč.
Všetci vieme, čo sa dialo počas vojny v koncentračných táboroch, no málo som čítala o tom, aký ťažký dopad mala nemecká okupácia na ľudí v mestách a dedinách a už vôbec nie na nejakom ostrove. Nemci ich väznili počas celej vojny, rodičia s krvácajúcimi srdcami včas poslali svoje deti do Londýna, aby potom sami hladovali, trpeli chladom a nedostatkom životne dôležitých vecí. Aj tak sa im z času na čas podarilo Nemcov prekabátiť. Knihy boli svetlým bodom v ťažkých podmienkach.
Guernseyská literárna a koláčová spoločnosť je nádherná oslava čítania a literatúry vpletená do smutného príbehu popretkávaného sviežim humorom jednotlivých postáv. Nechýba ani láska a jemná dávka napätia. Ukladám si ho do srdca na poličku obľúbených a výnimočných kníh. Skvelé dielo! Moja túžba vidieť na vlastné oči miesta, kde sa príbeh odohrával, je obrovská. Raz sa na Normanské ostrovy vyberiem. Viem, že všetky postavy sú fiktívne, ale ja aj tak budem dúfať, že stretnem Juliet, Isolu, Dawseyho, Ameliu, Kit, Ebena, Johna a ostatných…Viac o tom nemôžem písať. Dúfam, že ma chápete. Ako povedal Seneca: „Malé smútky majú veľa slov a veľké mlčia.“
Tento medzinárodný bestseller vyšiel na Slovensku v roku 2009 vo vydavateľstve Tatran. Výbornú prekladateľskú prácu odviedla Ildikó Drugová.
Ukážka z knihy
Trailer k filmu
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments