Rafik Schami: Sofia alebo začiatok všetkých príbehov

Vďaka vydavateľstvu Zelený kocúr som spoznala ďalšieho výborného spisovateľa. Rafik Schami sa narodil v roku 1946 v Damasku a od roku 1976 žije v Nemecku, kam odišiel z politických dôvodov. Pseudonym „Rafik Schami“ znamená „Priateľ Damasku“ a pravé meno autora je Suheil Fadél. Jeho literárne dielo je ovenčené viacerými cenami. Som nadšená románom Sofia alebo Začiatok všetkých príbehov, ktorého prekladu sa vynikajúco zhostil Marián Hatala.

Túžba a láska – dve slová, okolo ktorých sa točí príbeh v už na pohľad krásnej knihe. Túžba po domove a láska ako najkrajší cit medzi mužom a ženou, ale aj ako náboženstvo. „Skutočným náboženstvom je predsa láska, a tá nepozná vojnu, rasizmus ani inkvizície (Ibn Arabí).“

Načrtnúť dej v prípade tohto košatého románu nie je jednoduché. Môžem vás však ubezpečiť, že všetko so všetkým súvisí. Striedanie časových období a miest spôsobovalo, že sa mi zo začiatku čítalo ťažšie, no postupne nadobúdal príbeh kontúry a kĺzala som sa po stránkach knihy ako po masle. Bol to veľký čitateľský zážitok! Aj po obsahovej, aj po formálnej stránke. Celý román je popretkávaný citátmi a krásnymi myšlienkami. Niektoré kapitoly akoby tvorili samostatné kratučké poviedky a boli povsúvané do hlavného deja. Očarujúco ho dopĺňali a nútili k zamysleniu.

Ak odídeš, nevracaj sa, pretože tvoje miesto sa vysťahuje s tebou. Ľudia ťa nebudú mať radi, lebo im pripomínaš ich minulosť, a mnohí v tebe budú vidieť nežiaduceho svedka obžaloby.

Prostredníctvom románu sa dostávame do Ríma so všetkými jeho vôňami a chuťami a na Blízky východ, konkrétne do Damasku, ktorý vás so svojimi zákutiami úplne pohltí. Pridanou hodnotou románu sú informácie o politickej situácii v Sýrii, kde spolunažívajú rôzne náboženstvá a korupcia kvitne ako ruže. Ani na chvíľu som sa nenudila. Keďže román opisuje udalosti odohrávajúce sa v rozpätí štyridsiatich rokov, máme možnosť dozvedieť sa, ako sa Damask postupne menil. Politická situácia a nesloboda ľudí v tejto krajine je príšerná. Niekedy som len bezradne krútila hlavou nad absurdnosťou udalostí. Sýrčania rozprávajú veľa a nahlas, ale o politike sa hovoriť neodvažujú. Tajná polícia má oči a uši všade. Strach z režimu im zamyká ústa.

V tomto momente som si uvedomil, že v Sýrii sú dve úrovne. Na povrchu vládne pokoj a nielen turisti, ale i samotní Sýrčania pokladajú krajinu za raj, pravda, kým sa nedozvedia o jej druhej úrovni. Pod Damaskom sa totiž ukrýva pekelné mesto na siedmych poschodiach a rozpína sa, zaberá stovky kilometrov, vyráža na povrch a zasahuje mestá Adra, Saidnaja a Palmýra. Tam stoja väznice a zajatecké tábory pre státisíce nevinných ľudí. To peklo podlieha takej prísnej organizácii, že obyvatelia sa o ňom vôbec nedopočujú, ani nepostrehnú, že existuje.

Ústrednou postavou románu je Sofia, matka hlavného hrdinu Salmana, ktorý musel z politických dôvodov utiecť doslova z hodiny na hodinu z Damasku a na štyridsať rokov opustiť svoje milované mesto. Jeho túžba po návrate je taká silná, že jej podriadil celý život. V Ríme si založil rodinu, má manželku a syna, no puto s rodným mestom je rokmi silnejšie a silnejšie. (Schami vie, o čom píše, jeho podobnosť s hlavným hrdinom je zjavná.)

Chcel sa pomstiť všetkým, ktorí ho vyhnali, chcel vo svojom rodnom meste zakričať: „Som späť, vy svine! Môžete ma obrať o všetko, ale nie o Damask!“ Vyhnanci často majú ubolenú dušu a každá myšlienka na domov účinkuje ako soľ v otvorenej rane. Salman sa za tých niekoľko desaťročí nikdy nevzdal nádeje, že raz prekoná traumu, ktorú mu vyhnanie spôsobilo.

V Sýrii dôjde k prevratu a cesta naspäť je na dosah. Lenže bude Damask stále tým Damaskom, ktorý kedysi opustil? Jeho žena a syn našťastie necestujú s ním, pretože ho čakajú naozaj krušné chvíle. Ocitne sa v ohrození života.

Sofia kedysi dávno zachránila priateľa Karíma pred obvinením z vraždy a teraz nastal čas, kedy sa bude môcť odmeniť rovnakou mincou. Pomôže jej zachrániť syna? To sa už dostávam k druhému príbehu, ktorý sa plynulo prelína so Salmanovým. Karím je vyše osemdesiatročný muž zamilovaný do podstatne mladšej Aidy. Ich vzťah je prekrásny! Rafik Schami sa ukázal ako vynikajúci rozprávač a znalec ľudských duší. Láska kvitne v každom veku a bolo úžasné čítať o týchto dvoch zaľúbencoch. Inteligentné rozhovory, dotyky, bozky aj všedné dni Karíma a Aidy sú nádherným obrazom v galérii okolo žijúcich neprajníkov a závistlivcov. Priateľstvá medzi kresťanmi a moslimami boli vítané, no láska tabu. Ona je totiž kresťanka a on moslim. Vôbec mi neprekážalo, že boli obaja v pokročilom veku. Naopak, naplnilo ma to nádejou, že láska nikdy neumiera.

Na terasu, kde už za stolom sedela Aida, priniesol dve šálky a povedal potichu, akoby pre seba: „Len sa pozri na všetky tie neživé veci bez rozumu a bez starostí o vlastnú existenciu. Budú na zemi ešte dávno po tom, čo sa my pominieme.“
„Áno, ale ony nepoznajú lásku. Preto je ich večný život len dlhým radom mŕtvych hodín,“ odvetila Aida.

Aj keď sa príbehy odohrávajú nezávisle od seba a čiastočne v iných časoch, napokon sa cesty hlavných protagonistov stretnú. Spája ich Sofia. Sofia je začiatok príbehov. Stelesňuje odvážnu a silnú ženu. Napokon, celý román je plný takýchto žien, ale aj mužov. Obyvatelia Európy majú zvyčajne skreslenú predstavu o utláčaných ženách vo všetkých islamských krajinách. No nie je to tak. Teda aspoň v tomto románe. Mnohé situácie si vyžadujú značnú odvahu a obetavosť mužských i ženských postáv.

Potom Tarekovi položil ruku na plece. „Tým, čo pre mňa robíš, sa vystavuješ veľkému nebezpečenstvu,“ povedal dojatý.„Ak označia za zločinca takého šľachetného a nevinného človeka ako si ty, a my mlčíme, stávame sa zločincami,“ poznamenal Tarek potichu, takmer placho, akoby sa ospravedlňoval za opovážlivosť a pochabosť, s akou sa postavil proti tajnej službe.

Čitatelia si naozaj prídu na svoje. Román je namiešaný zo všetkých dobrých ingrediencií. Je v ňom láska, odvaha, priateľstvo, túžba, poézia, nemalé napätie, tragédia, korupcia, násilie, náboženský fanatizmus a v neposlednom rade skvelé postavy (tie pozitívne aj tie negatívne) a vynikajúci príbeh. Autor sa vyjadruje s ľahkosťou aj o tých najťažších témach, no mnohokrát za slovami cítime trpkosť a smútok. Sám je utečenec, preto je jeho príbeh taký uveriteľný. Viem si predstaviť, ako mu je smutno z toho, čo sa stalo so Sýriou. V románe cítiť obžalobu režimu, no v popredí aj tak stále zostáva láska. Bolesť hlavy, ktorú mi spôsobil strhujúcim záverom, som mu už odpustila. Čítajte, neoľutujete!

Veľmi sa mi páči, čo o Rafikovi Schamim povedala Sabine Berking z Frankfurter Allgemeine Zeitung: „Keby neexistoval spisovateľ Rafik Schami, museli by sme si ho vymyslieť.“ A ja dodávam: Fakt by sme museli!

 

 

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Powered by Facebook Comments