Michelle Obama

Michelle Obama: Môj príbeh

Možno si budete myslieť, že prehnane vychvaľujem knihu Môj život, ale ja jednoducho musím. Aj napriek svojej veľkej literárnej vášni a povesti knihomoľa som doteraz ešte nikdy (aspoň si nespomínam) nesiahla po žiadnej autobiografii. Vydavateľstvo Tatran prinieslo príbeh Michelle Obamovej v preklade Kataríny Ostricovej a ja som doň zo zvedavosti nakukla. Zostala som až do poslednej strany. Pôsobivé, inšpirujúce a emotívne rozprávanie niekdajšej prvej dámy ma doslova pohltilo. V autobiografii opisuje svoj život od útleho detstva až do doby, kedy sa skončil prezidentský mandát jej manžela Baracka Obamu. Kniha je doplnená niekoľkými fotografiami z osobného archívu Obamovcov a Robinsonovcov.

Keď o tom spätne uvažujem, myslím, že rodičia oceňovali moju guráž. A som im za to vďačná. Bol vo mne plameň, ktorý nechceli uhasiť.

Miche, ako ju familiárne nazývali členovia rodiny, si ako dieťa predstavovala, že nebo je miesto plné džezu. No nemilujte ju od začiatku! Postupne sa zoznámime s jej obdivuhodnými rodičmi, bratom Craigom, s ktorým ju spája naozaj pevné puto, so širokou rozvetvenou rodinou sesterníc, tiet, strýkov, s deťmi Maliou a Sashou, s najmilšími priateľkami a v neposlednom rade s jej charizmatickým manželom Barackom Husseinom Obamom – 44. prezidentom Spojených štátov amerických. Zo všetkého, čo sa jej v živote pritrafilo, si dokázala vziať a vyťažiť to najlepšie.

Zásadný problém je, ak vás príliš trápi, čo si o vás myslia druhí: túžba po ich uznaní vás potom drží na vytýčenej ceste – tam, kde ľudia o vás hovoria To je úžasné! – a drží vás tam veľmi dlho. Snaha získať si rešpekt vás odradí od toho, aby ste zmenili smer.

Kniha je rozdelená na tri časti. V prvej Moja cesta nám rozpráva o svojom detstve, o súrodeneckej láske, o štúdiách a výchove, ktorej sa jej dostalo. Nesmierne som pri čítaní obdivovala jej rodičov. Viedli ju k nebojácnosti a samostatnosti. Vyrastala obklopená láskou a hudbou. Hoci mali málo peňazí a žili v štvrti na pokraji úpadku, rodičia robili všetko pre to, aby deti vyštudovali na najlepších školách.

Pozerala som na nich a nevedela, čo povedať. Mama na mňa žmurkla a oči jej znežneli. Otec už bol prezlečený z rovnošaty do čistého bieleho trička. Obaja boli tesne po štyridsiatke a ich manželstvo trvalo už takmer dvadsať rokov. Ani jeden z nich nikdy nedovolenkoval v Európe. Nikdy si nevyrazili na pláž, ani na večeru do reštaurácie. Nemali ani vlastný dom. Ich hodnotou sme boli my, ja a Craig. Všetko, čo mali, investovali do nás.

Veľa ráz o sebe ako študentka pochybovala. Bolo mi to sympatické. Jej úvahy sú veľmi motivujúce! Na vlastnej koži zakúsila pocit, čo je znamená byť jedinou černošskou poslucháčkou v aule. Radostne opisuje priateľstvá i prvé lásky. Vzhľadom na usilovnosť, zanietenosť a vrodenú inteligenciu sa jej, tuším, darilo všetko, na čo siahla. Rodičia boli na ňu právom hrdí. Ukončila Harvard s právnickým titulom, zamestnala sa v právnickej firme a tam sa zoznámila s mladým Barackom.

Barack ma nadchol. Nepodobal sa na nikoho, s kým som predtým chodila, najmä preto, že pôsobil tak sebaisto. Pripomínal akéhosi jednorožca – bol taký nevšedný, akoby ani nebol skutočný.

V tej chvíli sa dostávame do druhej časti Naša cesta a sledujeme Michelle, ako podporuje svojho manžela najprv v senátorskej a neskôr v prezidentskej kampani. Fííha! Klobúk dolu pred ňou, ako dokázala skĺbiť materstvo, manželstvo, prácu a všetky tie náročné úlohy, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou Barackovej kampane.

„Uznávam dôležitosť vlastných záujmov, ambícií a snov jednotlivca,“ zapísala som si do denníka. „No nemyslím si, že honba za vlastnými snami by mala byť nadradená spoločným záujmom partnerov.“

Zažila si aj krušné chvíle, kedy jej do smiechu veru nebolo. V duchu som si vravela: Bože, to je neuveriteľne silná a odvážna žena! Priznám sa vám, že keď popisovala Barackovo víťazstvo a ich spoločnú radosť, veľmi ma to dojalo.

V tretej časti Cesta pokračuje popisuje život Obamovcov v Bielom dome. Michelle rozbehla niekoľko skvelých projektov. „Bojovala“ za deti, mládež, rodiny vojakov, angažovala sa v dostupnosti zdravej výživy pre deti, motivovala ľudí k zdravšiemu spôsobu života, k športu… Nebola len bábikou oblečenou v pekných šatách. Pohybovala sa v mnohých sférach. Ako to dokázala všetko stíhať!? Pracovala tvrdo, motivovaná myšlienkou na lepší život miliónov ľudí. Popri vysokom nasadení spolu s manželom vychovali dve mladé očarujúce dámy. Opisy života v Bielom dome boli veľmi zaujímavé. Kým som nečítala túto knihu, myslela som si, že byť prvou dámou je prechádzka ružovou záhradou. Nemohla som sa viac mýliť.

K funkcii prvej dámy som pristupovala s pokorou a nadšením. Ani na sekundu som si nemyslela, že vhupnem do nejakej atraktívnej a jednoduchej roly. Nikto, koho sa týkajú slová „prvá“ a „čierna“, by to na mojom mieste nemal ľahké. Nachádzala som sa na úpätí hory a vedela som, že sa budem musieť vyšplhať nahor a získať si priazeň ľudí.

Michelle Obamová ma prekvapila svojím rozprávačským umením. Príbeh je písaný jednoduchým štýlom, no srdečne, otvorene, zaujímavo a uveriteľne. Počas čítania som sa rozplývala nad jej krásou. Nielen nad fyzickým vzhľadom, ale aj nad vyžarovaním, ktoré presvitalo cez všetky riadky jej osobného príbehu. Vždy sa mi zdali sympatickí, ona i Barack, no teraz musím skonštatovať, že moje sympatie vzrástli a obaja sú pre mňa stelesnením krásneho partnerského života, dôvery, múdrosti, inteligencie, pracovitosti a odvahy. S nadšením som sledovala, ako hájili záujmy Afroameričanov, či iných národnostných menšín, ako Michelle pomáhala mládeži pripravovať sa na budúce povolania. V oblasti vzdelávania vynaložili s Barackom miliardy dolárov na to, aby pomohli dievčatám na celom svete dostať vzdelanie, školili dobrovoľníkov mierových misií. Obdivujem ju za to, aká bola empatická k ľuďom a ich životným strastiam. Za jej pôsobenia vo funkcii prvej dámy bol Biely dom otvorený pre verejnosť ako nikdy predtým.

Chápem, že to je jej verzia, jej príbeh. Napísala, čo považovala za vhodné, zatajila ostatné. Väčšinou sa rozprávanie nieslo v pozitívnom duchu, azda preto, lebo vedela, že vnímavý čitateľ aj medzi riadkami pochopí, koľko bolesti, sĺz, odriekania a únavy ju stálo vyčariť dennodenne na tvári úsmev. Zopár významných a veľmi emotívnych udalostí však neobišla a vypísala sa zo žiaľu nad stratami.

Príbeh Michelle Obamovej považujem za veľmi inšpiratívny. Ukazuje, že nič v živote nie je nemožné. Že aj obyčajné dievča sa dokáže premeniť na princeznú. Nevravím, že hneď na prvú dámu. Ale usilovnosť a cieľavedomosť mladej Afroameričanky môže byť vzorom pre nejedného mladého človeka kdekoľvek na svete.

Na záver si neodpustím malú ukážku Michellinho zmyslu pre humor.

Agenti tajnej služby ma však obvykle priamo oslovovali „madam“. Napríklad „Tadiaľto, madam. Prosím, ustúpte o krok, madam“ alebo, „Madam, vaše auto dorazí čoskoro.“ Kto je „madam“? chcela som sa spýtať. „Madam“ mi znelo ako označenie staršej dámy s elegantnou kabelkou, pekným držaním tela a praktickými topánkami, ktorá možno sedí kdesi nablízku. Tou „madam“ som však bola ja.

x komentované

Powered by Facebook Comments

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke

Zavrieť