„Takmer všetci prežijú život od narodenia až do smrti so zatvorenými očami. Dokonca aj my dvaja, milý Šmuel. Keby sme čo len na chvíľu otvorili oči, vydral by sa nám z hrdla hrôzostrašný rev, kričali by sme a nikdy neprestali. A keďže vo dne v noci nekričíme, znamená to, že máme oči zatvorené.“
Amos Oz, vlastným menom Amos Klausner, bol izraelský spisovateľ, esejista a novinár. Vyštudoval filozofiu a hebrejskú literatúru na Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme. Napísal devätnásť románov a mnoho článkov a esejí. Jeho diela boli preložené do viac ako tridsiatich jazykov. Je nositeľom prestížnych ocenení: Bialikova cena, Rad čestnej légie Francúzskej republiky, Goetheho cena za literatúru, Cena Franza Kafku a bol laureátom Ceny Izraela. V slovenčine vyšli jeho romány Poznať ženu, Čierna skrinka, Panter v podzemí a Judáš. Román Judáš vydalo vydavateľstvo Slovart v roku 2018 v preklade Kataríny Karovičovej.
Tento príbeh sa odohral v zime na prelome rokov 1959 a 1960. Je to príbeh o omyle a túžbe, neopätovanej láske a nezodpovedanej náboženskej otázke.
Týmito slovami sa začína román o dvoch mužoch a jednej žene odohrávajúci sa v krátkom časovom úseku počas zimy v tajomnom dome. Prostredníctvom ich rozhovorov sa však dostaneme až do čias ukrižovania Krista a taktiež do obdobia vzniku izraelskej samostatnosti. Dozvieme sa niečo málo o histórii starého Jeruzalema, zrode kresťanstva i judaizmu. Ale nečakajte len náboženstvo a politiku. Jadrom románu je láska medzi staršou ženou Ataliou a mladým študentom Šmuelom. On dychtivý, snívajúci idealista a ona zatrpknutá, smutná a cynická. Nájdu sa vo svojej osamelosti? Atalia je typ ženy, ktorá už od života nič nečaká. Na mužov má jednostranný vyhranený názor.
Nemôžem už ľúbiť nijakého muža. Tisícky rokov máte v rukách celý svet, a urobili ste z neho príšerné miesto. Jatky. Azda vás môžem už iba využívať. Ale občas sa nad vami zľutujem a pokúšam sa vás trochu utešiť. Prečo? Neviem. Možno preto, že ste takí zmrzačení.
Po krachu rodinnej firmy prestanú rodičia platiť mladému študentovi Šmuelovi školu. Šmuel je na pohľad trošku odpudivý, asi dvadsaťpäťročný statný bradatý muž, plachý, citlivý, ktorý sa vie rýchlo nadchnúť a ešte rýchlejšie spľasnúť. Neustále si zasýpa bradu detským púdrom, opája sa novými nápadmi, ale rýchlo sa unaví, lebo má zväčšené srdce a astmu. Mala som pocit, že ho treba ochraňovať. Bol tak milo neohrabaný a neodvážny. Jednoducho smoliar.
Schody bral vždy po dvoch. Cez rušné ulice prebiehal šikmo, riskoval pri tom život, nedíval sa napravo ani naľavo, vrhal sa vpred ako do šarvátky, kučeravú hlavu s bradou a fúzmi vystrčenú dopredu, telo predklonené. Nohy mu vždy naháňali trup (ktorý sa zas ponáhľal za hlavou), akoby sa báli zaostať, aby im Šmuel nezmizol za najbližším rohom.
Rozhodne sa skončiť so štúdiom a svoju prácu na tému Ježiš z pohľadu Židov nemieni dokončiť. Všimne si inzerát na univerzitnej nástenke a ten ho zavedie do ponurého domu, kde sa stáva plateným konverzačným spoločníkom starého invalida Geršoma Walda. Domácou paňou je tajomná nevesta onoho starého muža Atalia. Šmuelovi sa ujde izbička v podkroví.
Atalia mu pripadala krásna a príťažlivá, v jej tvári však bolo čosi zvláštne, čosi zranené, čosi, čo mu pripomenulo bledú divadelnú masku alebo nabielo natretú tvár míma.
Waldova postava mi prirástla k srdcu, je inteligentný, veľakrát vtipný, sarkastický a ľudský. Svoju reč prešpikováva citátmi a narážkami, uštipačnými poznámkami a slovnými hračkami. Môcť si tak s ním vypiť šálku čaju! Naopak Atalia mi až tak sympatická nebola. Chápem jej smútok, frustráciu aj chlad, ale čakala som, že jej tvrdosť postupne zmäkne. Bola ako mačka zahrávajúca sa s myšou. Chudák zamilovaný Šmuel! Jeho túžba sa stupňovala a postupne menila na lásku. Dokáže mladík, ktorý v nej vzbudzoval najmä súcit, roztopiť ženské zamrznuté srdce?
Príbeh je veľmi komorný. S postavami prežijeme iba jednu zimu. Šmuel sa stará o Walda od piatej popoludní do jedenástej večer a medzitým (aj popri tom) premýšľa, ako by sa dostal bližšie k Atalii. Mohla by mu byť matkou, no stáva sa objektom túžby. Je uzavretá a nedostupná. Dovoľuje mu len pár otázok denne. Wald Šmuela pred ňou varuje. Ale kto z nás dal v tom veku na rady starších? Postupne sa o Atalii dozvedáme viac, odkrýva sa pred nami aj postava jej otca a zosnulého manžela, syna starého Walda. Sú to smutné spomienky, spojené so vznikajúcim židovským štátom.
Do deja je vpletený ešte jeden príbeh. A to príbeh Ježiša a Judáša. Autor cituje mnohých iných spisovateľov zaoberajúcich sa dejinami kresťanstva a židovstva. Šmuel rozoberá náboženské aj politické otázky s Waldom. Z rozhovorov sa dozvieme mnoho informácií o vzniku arabsko-židovského konfliktu, o postave Davida Ben Guriona. Ich názory sú odlišné. Wald považuje všetky náboženstvá za jedovaté, nie je spokojný s politickou mocou a rozbrojmi v krajine, je to starý realista. Naopak Šmuel verí v lepšie zajtrajšky. Všetky spoločné rozhovory sa čítali neskutočne dobre. A čo ma úplne dostalo, bolo Šmuelovo rozprávanie o Ježišovi a Judášovi. Rozvíja sa pred nami úplne iný príbeh ako ten, ktorý poznáme z Nového zákona. Ľuďom zmietajúcim sa medzi otázkou čomu veriť, či neveriť v kresťanskom učení by som to možno ani neodporúčala čítať.
Pred tridsiatimi rokmi Áron Abrahám Kabak napísal o Ježišovi román s názvom Úzka cesta. Je dosť nudný. Príliš sentimentálny. Kabak opisuje Ježiša ako jemného, zraniteľného Žida, ktorý sa usiluje priniesť svetu lásku a súcit. Vzťah medzi Ježišom a jeho učeníkom Judášom však opisuje ako zložitý, zmes lásky a hnevu, príťažlivosti a odporu. Kabakov Judáš je odporná postava. Kabak je slepý ako všetci ostatní. Ani on nepochopil, že Judáš bol najvrúcnejší veriaci.
Jednu kapitolu tvorí prerozprávanie priebehu ukrižovania z pohľadu Judáša. Judáš sa stal pre mnohých kresťanov nenávideným archetypom Žida žijúceho v ktorejkoľvek krajine a storočí. Šmuel sa ho snaží očistiť. Wald je aj v otázkach náboženstva skeptický, označí Judáša za prvého, jediného a posledného naozajstného kresťana. Triezvo vidí aj spor medzi kresťanmi, moslimami a židmi.
A vravím vám, Šmuel, spor medzi nami a moslimskými Arabmi je iba malá epizóda v dejinách, krátky, pominuteľný okamih. O päťdesiat, sto alebo dvesto rokov po nej nezostane ani spomienka, zatiaľ čo to, čo je medzi nami a kresťanmi, je hlboká temná záležitosť, ktorá sa povlečie ďalších sto generácií. Kým budú každé kresťanské dieťa spolu s materským mliekom kŕmiť historkami o tom, že po zemi ešte stále chodia tí, čo zabili Boha, alebo ich potomkovia, nikdy nebudeme mať pokoj.
Aj napriek vášnivým diskusiám a polemikám si Šmuel a Wald pomaličky nachádzajú k sebe cestu. Pre študenta sa starý muž stáva akoby otcom. Začína prehodnocovať názory, ktorých sa dovtedy kŕčovito držal, radikálne prehodnotí zažitú predstavu o zrade a zradcoch, počúva starcove názory a postupne sa mení. Aj Wald sa umára spomienkami na to, čo bolo a nebolo v jeho živote správne. Niektoré okamihy ma dojímali.
Nuž, ako to všetko zhrnúť? Je to pomaly plynúci príbeh, skôr smutný ako veselý, hoc je popretkávaný skvelými a vtipnými „hláškami“ starého Walda. Mám veľmi rada knihy s poetickým textom a aj v tejto som našla, čo vždy hľadám. Amos Oz vie, ako text okoreniť krásnymi vetami. Pri čítaní som si urobila poznámku, že je majster opisov. Každé miesto, postava, ulica, či kút v dome sa mi doslova zhmotnili pred očami.V tej chvíli si Šmuel uvedomil, aký je mu starec blízky. Akoby ho poznal a ľúbil od detstva. Ale takmer všetko, o čom sa rozprávali za dlhých zimných nocí, sa mu zrazu videlo strašne vzdialené od toho, o čom by sa mali skutočne zhovárať.
Filozofické rozhovory mužských hrdinov by som dokázala počúvať dlho. Príbeh o Judášovi a jeho zrade nie je len okrajovou záležitosťou. Zrada a jej následky sa tiahnu celým románom. Wald povedal, že všetci sme Judáši. Svojím spôsobom. Kto má raz iný názor ako ostatní, už je voči nim zradca.
Judaizmus, kresťanstvo aj islam majú plné ústa medových slov o láske a milosrdenstve, ale len ak nemajú putá, mreže, nadvládu, mučiarne a šibenice. Všetky tie to náboženstvá vrátane tých, čo sa zrodili v období posledných generácií a dodnes hypnotizujú svojich prívržencov, vznikali, aby nám priniesli spásu a súčasne začali prelievať našu krv.
Ak vás zaujíma história vzniku židovského štátu, izraelsko – palestínsky konfikt a náboženské otázky, je to kniha napísaná pre vás. Ak vás však zaujíma len dobrý príbeh, s vyvíjajúcimi sa postavami, láska, túžba a myšlienky, o ktorých sa dá dlho premýšľať, čítajte aj tak. Pri najbližšej návšteve kníhkupectva sa poobzerám po ďalších knihách z pera majstra Amosa Oza.
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments