Markus Zusak

Markus Zusak: Clayov most

„Clay Dunbar stavia most z mnohých dôvodov: kvôli bratom a na počesť rodičov… ale je to aj pokus o veľkoleposť. Stavia most, aby zachránil sám seba a aby vytvoril jedinečnú, krásnu chvíľu: zázrak, nič menej.“ Markus Zusak

Austrálčan Markus Zusak je autorom šiestich kníh. Jeho diela boli preložené do viac ako štyridsiatich jazykov a stretli sa s priaznivým ohlasom u čitateľov aj kritikov. Vydavateľstvo IKAR prinieslo na slovenský knižný trh romány Zlodejka kníh, Posol a najnovšie Clayov most. Výbornú prekladateľskú prácu odviedol Otakar Kořínek.

Markus Zusak sa mi doteraz strácal v záplave iných autorov. Z Clayovho mosta som však nadšená a nenechám si ujsť ani jeho zvyšné romány. Kniha je písaná pre mňa veľmi zaujímavým štýlom. Krátke a stručné vety, žiadne siahodlhé opisy, náznakovité predpovedanie deja. Aj keď nás autor vždy vopred tak trochu pripraví na dôležité a závažné udalosti v deji, emóciám sa neubránime. V kapitolách sa strieda prítomnosť s minulosťou. Od začiatku vieme, že chlapcom Dunbarovcom umrie mama Penelope a opustí ich otec Michael. Zusak sa pohráva s emóciami čitateľa naozaj silným spôsobom. Neverím, že niekto udrží slzy. Ja som oplakala skoro celých posledných dvestopäťdesiat strán. Oplakala… doslova som sa utopila v slzách. Ťažké chvíle piatich chlapcov a ich rodičov ma tak pohltili, že som na pár hodín nevnímala svet okolo seba. A nesmiem zabudnúť na Carey! Milá a skvelá Carey, bez ktorej by Clayov most nebol.

Carey nerobila veľké gestá, ani si nevyžadovala pozornosť či lásku, alebo dokonca rešpekt. Nie, Carey, to boli jej malé ťahy, jej ľahké náznaky pravdy – a týmto spôsobom, ako vždy, dosiahla toto:
Dodala mu odvahu.
A dala tomuto príbehu názov.

Matthew, Rory, Henry, Clayton a Thomas Dunbarovci – päť bratov otĺkajúcich sa ako boxeri, nadávajúcich ako kočiši. Žijú sami na predmestí austrálskeho mestečka. Mnohí ich pokladajú za zberbu. Za barbarov. Majú klavír, na ktorý nikto nehrá, televízor si odsluhuje doživotný trest, na dvadsaťročnom gauči sa vyvaľuje sivý kocúrisko Hektor, do stien akvária naráža rybička Agamemnon, všetkých miluje sučka Rosy, v klietke si vykračuje holub Telemachos a ako bonus sa do kuchyne vždy dotrepe mulica Achilles. A smútok. Smútok by sa dal azda aj nakrájať.

Bože, ako sme len za tie mená Tommyho nenávideli! Jediný dôvod, prečo mu to prechádzalo, bol, že sme všetci chápali:
Ten chalan vedel, čo robí.

Rozprávač Matthew je ten, ktorý na starom písacom stroji napíše a vyrozpráva príbeh rodiny, najmä príbeh štvrtého brata, Claya, ktorému sa stalo všetko, čo sa môže stať. Kvôli nemu, alebo vďaka nemu, sa všetci zmenili.

Na začiatku prichádza otec. Vrah. S malou dušičkou prosí synov, aby mu pomohli postaviť most.

Vrah pomaly spätkoval z kuchyne, cúval dovnútra domu. To ticho v ňom desilo – je to velikánske ihrisko, kde sa môže vina odtrhnúť z reťaze, zvalcovať ho – ale bolo to aj klamlivé. Najväčší strach mal z nás dvoch najstarších.
Ten zodpovedný som bol ja:
Už dlhý čas živiteľ.
Rory bol nepremožiteľný:
Ľudská guľa a reťaz.

Všetci sú proti, iba jeden váha. Clay. Napokon sa rozhodne vyhovieť otcovmu želaniu, nemôže inak. Od smrti mamy behá, behá a behá. Uteká o život, pred životom, či v ústrety životu? Jeho tréningy s bratmi sú bizarné, tvrdé a kruté. Skvelá príprava na to, čo malo prísť.

Už na obale knihy sa dočítate, prečo chalani volajú otca Vrah. Cítia, že po jeho odchode v srdci každého z nich niečo zomrelo. Otec bol slaboch. Opustil svoje deti a požiadavkou na stavbu mosta ich vlastne prosí o odpustenie.

Pokiaľ ide o Michaela Dunbara, prekvapovalo nás, ako rýchlo sa zjavili trhliny, aj keď sa berie do úvahy jeho stav.
Z nášho otca sa stal polovičný otec.
Druhá polovica mŕtva spolu s Penny.
Sedával v prázdnej garáži, s pohárom, z ktorého nikdy neodpil. Volali sme ho na večeru, a žasol by z neho aj Houdini. Bol to výstup, v ktorom pomaly a nezadržateľne mizol.
Takto nás opúšťal, po kúskoch.

V príbehu spoznáme Michaela aj Penelope (Penny) ešte pred svadbou, budeme svedkami veľkej lásky ku klavíru a k Homérovi, obdivu k Michelangelovi, doľahne na nás smútok zo smrti, pocítime rany z tvrdých úderov, dozvieme sa ako prichádzali domáci miláčikovia, budeme fandiť láske, koňom na dostihoch a mnohokrát si ľahneme na starý matrac a zosmutnieme. Niekomu zvlhnú oči a niekto vyplače rieku sĺz, ktorá sa prevalí aj cez most. Zusak vložil do príbehu toľko emócií, až sa pýtam, či jedna udalosť nebola už cez. Ja na tom starom matraci ešte vždy ležím a rozmýšľam.

Knihu odporúčam všetkým. Je naozaj výborná. Náročnejší môže byť vstup do deja, kým si človek zvykne na autorov jazyk, ale potom je to paráda. Tí, ktorí síce neobľubujú ťažké príbehy plné žiaľu, ale majú radi dobre napísaný román, zaujímavú štylistiku a spôsob písania, čítajte, neobanujete. Ja som si to užívala. Tú skratkovitosť, trefné umelecké jazykové prostriedky a samozrejme príbeh samotný…

Možno je pravda, že my nie sme nútení robiť takéto rozhodnutia. Myslíme si, že robíme, ale nerobíme.
Obchádzame okolo našich štvrtí.
Prechádzame popri istých dverách.
Keď udrieme na kláves a nevydá zvuk, udrieme znova, lebo musíme. Musíme niečo počuť a dúfame, že to nie je omyl…

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Powered by Facebook Comments

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke

Zavrieť