Pro mnohé jsem byla ztělesnením mýtu, zosobnením nejslavnější z legend, oživlou pohádkou. Jiní mě považovali za obludu a zrůdu. Jeden si mě k mé velké smůle spletl s andělem. Pro matku jsem byla vším, pro otce ničím. Babičce jsem den za dnem připomínala ty, které kdysi milovala a ztratila.
Ava Lavender je mladé šestnásťročné dievča, ktoré túži len po jedinom – byť úplne normálna ako všetci jej vrstovníci. Narodila sa totiž s krídlami a matka sa ju aj jej nerozprávajúceho brata – dvojča všemožne snaží chrániť pred svetom. Žijú v dome a v záhrade a okolitý svet je pre nich tabu. Ave to však nestačí a odvažuje sa k prvým krokom medzi rovesníkov. Neskôr pátra v rodinnej minulosti, aby zistila, prečo sa narodila taká, aká je. Na stránkach knihy nám rozpráva krásny a podivuhodný príbeh svojej rodiny.
Rodina Rouxová z matkinej strany je všelijaká, len nie obyčajná. Babička Emilienne je podľa rečí susedov čarodejnica a nikdy nie je sama. Neustále ju sprevádzajú dávno mŕtvi súrodenci. On s prestrelenou tvárou, ona s dierou po vyrezanom srdci a nakoniec sestra – kanárik. Avina matka Viviane má tiež zvláštny dar. Vníma svet a život cez vône. (Poznáte Zvláštny smútok citrónového koláča?)
Pochabá láska akoby by bola rodovým prekliatím. Rouxovým ženám asi nie je súdená. Partnerské vzťahy nevydržia a srdcia sú pred ďalšími zamknuté neodomknuteľnými zámkami.
Anebo si to možná namlouváme sami. Protože co jiného nám vyčnívajícím, zatraceným, nám výjimečným zbýva? Co si máme říkat, když jsme v noci sami a houstnou stíny? Jak jinak můžeme utišit tlukot svého srdce než slovy: To je můj osud.
Kto má rád magický realizmus, lyrizovanú prózu a nevšedné príbehy, ten si príde na svoje. Nečakajte žiadne veľké literárne dielo ako Marquezove alebo Allendeovej romány. Je to však zaujímavé, nápadité, milé, čarovné, hoc skrz na skrz prešpikované tragédiami, bolesťou a sklamaniami. Mojou najobľúbenejšou postavou sa prekvapivo stal muž menom Gabe.
Byl nezvykle vysoký, takže když se zvedal, musel si dávat pozor. Když zastínil slunce, květiny v jeho stínu vadly a starší ženy posílaly vnoučata pro svetry.
V prvej polovici románu figuruje Ava viac – menej len ako rozprávačka. Mne sa práve táto časť knihy páčila najviac. Aj keď to bolo len rozprávanie o smutnej minulosti a čarovnej zvláštnosti Aviných predkov, ja som si všetky tie podivnosti nadmieru užívala. Vône vanúce z rodinnej pekárne sa liali až do mojej izby.
Zápletka sa objavila v druhej polovici s dospievaním hlavnej hrdinky. Ona naivná, stále matkou chránená pred okolitým svetom nevie nič o nástrahách ľudského zla. A pritom jeho stelesnenie v ľudskej koži číha tak blízko. Kruté vyvrcholenie vypukne pri oslavách slnovratu a osud Avy a jej rodiny sa točí v ničivom víre. Po búrke však vždy vyjde slnko. Cez veľkú bolesť sa museli všetky členky rodiny dopracovať k poznaniu, že láska z nás robí takých hlupákov…A když to moje matka pochopila, začala se smát. Smála se. A smála. A smála. Smála se, až jí hořely tváře a pálilo jí v krku a v očích měla slzy. Smála se svému zbytečnému těžkému životu, který nemusel být ani zbytečný, ani těžký.
Milujem rozprávky a toto bola trochu drsnejšia a smutnejšia rozprávka pre dospelých. Niektoré momenty sa mi zdali trochu nelogické a zbytočné, ale privrela som oko. Podčiarknuté a zhrnuté, mne sa príbeh Avy Lavender z pera americkej autorky Leslye Waltonovej veľmi páčil. Vraví o sebe, že sa cíti krásna len po dlhom chladnom smútení v daždi. K napísaniu knihy ju priviedlo práve jedno také studené obdobie dažďa naplnené úvahami o nelogickosti lásky – o tom, ako sa dokážeme do niekoho zamilovať, milujeme ho a napokon tú lásku necháme za sebou.
I když láska někdy nevypadá tak, jak si myslíš, že by měla vypadat, neznamená to, že jí nemáš.
Podivuhodné a krásné soužení Avy Lavenderové vyšlo vo vydavateľstve CooBoo v roku 2014, preložila Jana Jašová.
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments