Knihy si väčšinou pozorne a cielene vyberám, no čas od času sa stane, že si kniha vyberie mňa. Žmurkne z obrovskej ponuky titulov a ja v tej chvíli viem, že musí byť moja. Nebolo tomu inak ani s útlym románom Obchodník s minulosťou, ktorý vyšiel vo vydavateľstve Slovart v preklade Jany Marcelliovej v roku 2008. Autorovo meno som doposiaľ nepoznala, no zaujala ma anotácia, kde som sa dočítala, že rozprávačom je gekón. Tak poď, kamarát, rada sa s tebou zoznámim, povedala som si a dobre som urobila.
José Eduardo Agualusa je angolský spisovateľ a novinár. Dlho študoval a žil v Lisabone, žije striedavo v Portugalsku a v Brazílii. Je považovaný za jedného z najvýraznejších angolských spisovateľov posledného desaťročia. Za svoju literárnu činnosť získal niekoľko ocenení. Román Obchodník s minulosťou mu priniesol ocenenie Independent Foreign Fiction Prize. Prekladateľka Jana Marcelliová píše, že autor je neúprosným a zároveň láskavým pozorovateľom diania v rodnej Angole a práve Obchodník s minulosťou je azda jeho najostrejšou literárnou výpoveďou o politickej a spoločenskej situácii v krajine.
Román je expedíciou do viacerých končín ľudskej pamäti, zároveň však prináša satirický pohľad na novú vládnucu vrstvu v Angole napchávajúcu si vlastné vrecká. Všetci dobre vieme, že dejiny Afriky sú poznačené krvou a násilím. (Ostatné časti sveta, samozrejme, nevynímajúc.)
„V malajzijskom lese Taman Negara som videl gekóna, ktorý sa smial. Navždy sa mi vryl do pamäti,“ vysvetľuje José Eduardo Augalusa pôvod rozprávača z Obchodníka s minulosťou. Augalusa má dvoch obľúbených autorov – Marqueza a Borgesa. Práve na Borgesovu počesť napísal tento román a prvkami magického realizmu vzdal hold aj Marquezovi.
Jediné, čo sa vo mne nemení, je moja minulosť: spomienka na moju ľudskú minulosť. Minulosť je zväčša stála, je stále tam, krásna alebo strašná, a tam vždy zostane. (Veril som tomu, kým som nespoznal Félixa Venturu.)
Gekón Eulálio nebol vždy gekónom, ba dokonca sa ani nevolal Eulálio. Bol človekom neznámeho mena a v románe je už pätnásť rokov odsúdený žiť v jašteričom tele. Žije v puklinách domu, chytá komáre a muchy, bojac sa o svoj život nikdy nevychádza z domu. V snoch spomína na svoj minulý život. Jeho partnerom v pomyselných rozhovoroch a spolubývajúcim je černoch albín Félix Ventura. Tak ako gekón môže byť nesympatickým stvorením pre mnohých ľudí, aj Félix zažíva podobné pocity pri ženách. Pri pohľade na neho ťažko skrývajú odpor. Černoch albín to veru nemá v živote ľahké. A tak sníva a sníva, až si na snívaní vybuduje živnosť. Už nesníva pre seba, vytvára fiktívnu minulosť pre rôznych zákazníkov. Obchoduje so spomienkami, predáva minulosť, jeho zákazníkmi sú podnikatelia, ministri, statkári, obchodníci s diamantmi, generáli, slovom, ľudia s istou budúcnosťou, ktorým chýba dobrá minulosť, urodzení predkovia, erbové listiny, skrátka meno. Spomienky a spomienky na spomienky sú jedným z kľúčových motívov. Spomienky na skutočné udalosti i spomienky vymyslené, ktorým naša pamäť po čase uverí.
Jedného dňa k Félixovi zavíta cudzinec a zamáva mu pred očami jeho vizitkou: „Félix Ventura. Dajte svojim deťom lepšiu minulosť.“ Lenže nechce od Félixa len nový rodokmeň a vymyslenú minulosť, chce nové meno a novú identitu. Félix sa bráni, ale neubráni. Stvorí muža menom José Buchmann. Vymyslia takú dokonalú identitu, že jej obaja uveria a už nie je jasné, čo je realita a čo fikcia.
Keď sa pozriem do minulosti a pozorujem ju odtiaľto, tak ako pozorujem Josého Buchmanna, nie je to José Buchmann, ale cudzinec napodobňujúci Josého Buchmanna. Keď však zavriem oči pred minulosťou, keď ho vidím teraz, akoby som ho nikdy predtým nebol videl, nedá sa mu neveriť – ten muž bol Josém Buchmannom celý život.
Všetko sa zamotáva, keď na scénu vstúpi žena, ktorá dokáže Félixa akceptovať v jeho reálnej podobe. Angela je zberateľka svetla. Bola som očarená ako opisovala jednotlivé druhy slnečného svetla. Zberateľka svetla, len si to predstavte! Krajšie povolanie nepoznám . Temnota pri jej narodení ju azda predurčila na takúto kariéru.
Prítomnosť má veľkú moc a akokoľvek by ste uverili vymyslenej minulosti, pravda a realita vás vždy dobehnú, tak ako našich hlavných hrdinov. Napínavý životný zvrat ich všetkých oslobodí od minulosti. Naozaj?
Na záver Félix preberá úlohu rozprávača a začína si písať denník. Tá neistota, ktorá sa vo mne zahniezdila na konci románu prerástla do obludných rozmerov. Čo bol sen a čo bola skutočnosť? Odložila som knihu, na druhý deň som sa k nej vrátila, nalistovala zopár strán a som relatívne (stále mám mnoho otázok) spokojná. Výborné dialógy, zaujímavé myšlienky a pisateľské majstrovstvo autora robia tento príbeh naozaj výnimočným!„Všetky príbehy sú prepojené. Nakoniec sa všetko spojí.“ Vzdychne si: „Len pár bláznov, veľmi málo a veľmi pomätených, to však vie pochopiť. Tak, tak, ale ja od vás chcem opak toho, na čo vás zvyčajne najímajú. Chcem, aby ste mi dali skromnú minulosť.“
Je rozdiel, či sen máme, alebo si ho vytvoríme. Tento skvelý román si rada odsnívam ešte raz. Každý v ňom podľa mňa nájde niečo iné a pochopí ho inak. Možno sa aj moja terajšia interpretácia bude líšiť od budúcej po opätovnom (menej dychtivom a hltavom) čítaní. Ešte stále omáľam myšlienky v hlave …
Román bol v roku 2015 sfilmovaný v Brazílii.
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments