Román Príbeh služobníčky uzrel svetlo sveta už v roku 1985. Aj dnes je stále vysoko aktuálny a mrazivý. Na Slovensko ho prinieslo vydavateľstvo Slovart (2001, 2018) vo vynikajúcom preklade Mariána Gazdíka. Na mnohých amerických školách sa stal dokonca povinným čítaním. Keďže každá minca má dve strany, proti románu sa pravidelne vedú rôzne kampane, ktoré sa ho snažia zakázať, alebo aspoň obmedziť. Tí, ktorí knihu čítali asi vedia prečo… Ešte teraz sa spamätávam z jej nástojčivého posolstva. Už niekoľko dní neviem myšlienky na hrôzu ukrytú v Atwoodovej príbehu pustiť z hlavy. Tento výborný dystopický román v sebe nesie veľký odkaz pre budúce generácie: Chráňme si slobodu a zbystrime pozornosť vždy, keď sa objaví čo i len náznak niečoho, čo by nám tú slobodu chcelo vziať.
Príbeh sa odohráva v USA v neďalekej budúcnosti. Demokratické inštitúcie boli zlikvidované, prezident zavraždený, presadzujú sa „tradičné“ hodnoty, ženy sú zbavené akýchkoľvek práv, nemajú vlastné peniaze, nemôžu pracovať, sú iba matky, manželky, slúžky a služobníčky (slúžiace na rodenie detí), mužské práva sú oklieštené na vybrané povinnosti, zdržanlivosť je žiadanou vlastnosťou, je nastolený patriarchát a v mene Boha sa zabíjajú všetci odporcovia Boha. Čistá katastrofa! Popravy sú na dennom poriadku. Muži aj ženy sú za akýkoľvek priestupok voči štátu popravovaní obesením, ukameňovaním, ubitím na smrť a následne zavesení na múr, aby ich mal každý na výstrahu pred očami. Nový štát na území USA, ktorý vznikol po prevrate sa nazýva Gileád. Čelní predstavitelia Gileádu si z Biblie vyberajú iba to, čo sa im hodí do ich zvrátenej politiky. Najprv som si myslela, že len ženy sú týrané, utláčané a neslobodné, lenže postupne z príbehu vyplýva, že nenormálnosť štátnych príkazov a nariadení sa týka aj mužov. V totalitných režimoch sa dá predsa nahradiť každý. Nemôžem ešte nespomenúť výzvednú gileádsku tajnú službu – Oko. Boh má oči všade. Nik nie je uchránený pred jeho vševidiacim pohľadom. Voilá! Čo vám to pripomína? ŠTB, KGB, SIS, Mosad, CIA… Z knihy sa priam valí úzkosť, strach a beznádej. Zvrátenosť Gileádu je neopísateľná.
Rozprávačkou je mladá žena, ktorá bola v „starom“ svete matkou a manželkou. Je vhodná na rodenie detí, preto je odtrhnutá od rodiny a vyškolená do funkcie služobníčky. Služobníčky sú ženy, ktoré majú priechodné vaječníky a sú schopné vynosiť dieťa. V Gileáde je pôrodnosť na extrémne nízkej úrovni. Hlavná hrdinka sa volá Fredova (v origináli Offred). Služobníčky boli totiž zbavené aj mena a nazývajú ich vždy po veliteľovi, u ktorého „slúžia“. Najvyššie postavení mužskí funkcionári – velitelia dostávajú služobníčku do rodiny, aby s ňou počali dieťa, pričom im pri znásilnení (áno, je to znásilnenie!) asistuje ich vlastná manželka. Všetko sa to deje pod záštitou biblického príbehu Jákoba a jeho ženy.Umierame z nedostatku lásky. Nikoho tu nemôžem ľúbiť, všetci ľudia, ktorých by som mohla ľúbiť, sú mŕtvi alebo niekde inde. Ktovie, kde sú alebo ako sa teraz volajú? Rovnako dobre môžu nebyť, veď ja pre nich tiež nie som. Aj ja som strateným človekom.
Keď Ráchel videla, že Jákobovi nerodí, žiarlila na svoju sestru a povedala Jákobovi: Daj mi deti; ak nie, zomriem.
Tu Jákob vzbĺkol hnevom proti Ráchel a povedal: Či som ja namiesto Boha, ktorý ti odoprel plod života?
Ona odpovedala: Tu, hľa, je moja slúžka Bilha, vojdi k nej; nech porodí na mojich kolenách a tak sa aj ja dožijem z nej synov.
Genesis, 30, 1-3
Ak sa služobníčke podarí porodiť živé a zdravé dieťa, je jej odobraté a ona je poslaná do služby k inému veliteľovi. Služobníčky chodia oblečené v červených habitoch a ja som si ich predstavovala ako krvavé škvrny na tvári zvráteného štátneho systému. Rozprávanie je zakázané, čítanie a písanie je tabu, ešte aj nápisy na obchodoch sa zmenili na obrázkové piktogramy. Nečítaš, nevieš, nemôžeš nás ohroziť. Fredova sa však trochu zblíži so svojou spoločníčkou, každý deň pri nákupe potravín prehodia zopár viet, tak, aby ich strážcovia nevideli. Dozvie sa, že existuje tajná ilegálna sieť odporcov. Svitne jej malá nádej, že by sa mohla dostať na slobodu a znova vidieť svoje dieťa a muža, o ktorých nič nevie. Za hranicami ako maják svieti slobodná Kanada. Lenže aj maličká nádej vyhasne skôr, než sa rozhorí plamienok. Úvahy a myšlienky Fredovej sú inšpiratívne a smutné zároveň.
Je mi ľúto, že tento príbeh obsahuje toľko bolesti. Je mi ľúto, že je rozbitý na niekoľko častí ako telo chytené do krížovej paľby alebo roztrhnuté napoly nejakou silou. Ale nemôžem urobiť nič, aby som to nejako zmenila. Pokračujem v tomto smutnom, stravujúcom a špinavom, ako aj pomaly plynúcom a znetvorenom príbehu, pretože, koniec koncov, chcem, aby ste ho počuli, ako aj ja budem počúvať váš príbeh, ak budem mať šancu, ak vás stretnem alebo ak utečiete, v budúcnosti alebo v nebi, alebo vo väzení, alebo v podzemí, alebo niekde inde. Tieto možnosti majú spoločné to, že nie sú tu.
Rozpisovaním deja sa nebudem zaoberať. Chcela som napísať, že nechcem kaziť pôžitok z čítania novým čitateľom, lenže neviem, či sa v tomto prípade slovo pôžitok hodí. Pre mňa bolo čítanie knihy skôr nočnou morou. Myslím tým príbeh, pretože autorkin spôsob písania sa mi veľmi páčil. Margaret Atwoodová je majsterka vo svojom odbore, nositeľka niekoľkých ocenení, vrátane Bookerovej ceny. Musela som si chvíľku zvykať na striedanie časových línií, ale to je najmenej. Nočnou morou bolo pomyslenie, že by sa raz niečo takéto mohlo na svete stať. Vlasy mi dupkom vstávajú pri súčasných informáciách zo sveta (i u nás) o pokusoch zabrániť ženám v rozhodovaní o interrupcii, o trestných stíhaniach za interrupciu, o možnosti zákazu antikoncepcie, zimomriavky mi nabiehajú pri plamenných rečiach o tradičnej rodine a podobne. Od zákazov a príkazov je už len miniatúrny krok k neslobode. V Príbehu služobníčky sa konali napríklad popravy, ak niekto spáchal hriech voči pohlaviu. To znamená, že bol gay alebo lesba. Smrť a hneď! Alebo bol niekto iného vierovyznania ako Gileádčania, už aj visel na múre. Len jediný a pravý Boh bol dovolený. (Cha, cha, cha, veď len velitelia mohli čítať bibliu. Odkiaľ mali ostatní ľudia spoznať, čo im ten Boh chce povedať?) Toto sa nesmie stať! Atwoodová vo svojom diele myslí aj na skutočnosti, ako nezodpovedne nakladáme s prírodou, vykorisťujeme životné prostredie, pôrodnosť vo vyspelých krajinách klesá, stúpa fanatizmus a manželstvá krachujú. Na týchto základoch následne postavila svoj príbeh, kde sa hlása návrat k tradičným hodnotám, nekonzumnému spôsobu života a životu v súlade s vierou. Samozrejme absurdným spôsobom!
Pozrela som si aj seriál. Dramaticky umocňuje hrôzu, ktorú čitateľ cíti pri čítaní knihy. Čo autorka do slov a medzi riadky nevtesnala, tvorcovia seriálu rozbalili vo veľkom. Iné je o ukameňovaní, či obesení čítať a iné je to vidieť na obraze. Lenže horšie ako všetky popravy bolo sledovať znásilnenia a rodenia detí služobníčok. Vo vizuálnej podobe to bola čistá hrôza a absurdum. Veliteľ vykonával svoju „povinnosť“ a služobníčka mala hlavu položenú v lone jeho manželky. Stali sa jedným telom… Pri pôrodoch zas veliteľské manželky predstierali pôrod v kruhu svojich priateliek, aby sa vžili do funkcie matky, kým služobníčka v bolestiach a bez medikamentov rodila dieťa za fanatického povzbudzovania iných služobníčok. Žalúdok naopak a husia koža po celom mojom tele! Seriál úplne vyčerpal literárnu predlohu a rozvetvil príbeh o nové dejové linky. Scenáristi si podľa potreby čo to v románovej predlohe zmenili. V knihe nevieme, čo sa stalo s mužom a dieťaťom hlavnej hrdinky, v seriáli áno (chvalabohu pre mňa). Predstaviteľka seriálovej Fredovej (Offred) sa zhostila svojej úlohy naozaj výborne. Knižná hrdinka sa mi zdá viac – menej podriadená režimu, rebeluje len minimálne oproti tej seriálovej. Fredova akoby rezignovala, akoby sa vzdala nádeje. Seriálová Offred je odhodlaná stoj čo stoj zvrátiť svoj osud. A preto som si ju doslova zamilovala.
Nechcem byť bábkou zavesenou na Múre, nechcem byť anjelom bez krídel. Chcem žiť ďalej v akejkoľvek podobe. Slobodne sa vzdám svojho tela, aby ho použili ostatní. Môžu so mnou robiť, čo chcú. Som taká úbožiačka. Po prvý raz pociťujem ich skutočnú moc.
Kniha má otvorený koniec. Čo bude s Fredovou? Bude jej dopriate slobodnejšie sa nadýchnuť? V závere je našťastie prednáška z budúcnosti, ktorá prináša nádej a upokojenie pre čitateľa, že to možno napokon celkom fajn dopadlo. Zostala mi plná myseľ otázok a mnoho predstáv o možných koncoch. Teším sa na seriálové aj literárne pokračovanie, ktoré už vyšlo v angličtine. Netrpezlivo čakám na slovenský preklad. Knihu odporúčam každému, kto má rád silné príbehy, kto si rád kladie otázky a zamýšľa sa nad možnými scenármi ľudskej existencie v budúcnosti.
Ako sa vyvíjali obálky románu za 30 rokov si môžete pozrieť v tomto zaujímavom prehľade.
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments