Na počiatku bol chaos – kvíz gréckej mytológie

Podľa básnika Hesióda sa z chaosu zrodila najprv Gáia - Matka Zem a z nej jej muž Urános. Spolu boli rodičmi dvanástich Titanov - šesť mužov a šesť žien. Po nich prišli na svet storukí obri Hekatoncheiri a Kyklopovia. Za to, že ich Urános odvrhol, naviedla najstrašnejšieho Titana Krona, aby kosákom pripravil svojho otca o mužnosť a stal sa miesto neho vládcom sveta.

Vždy je niečo za niečo. Vláda nad svetom nemala byť večná a podľa veštby mal Krona za dokaličenie Urána zvrhnúť jeho potomok. Pokúsil sa tomu zabrániť tak, že svoje deti po narodení zhltol. Zeus ako jediný unikol, keď dali miesto neho Kronovi kameň zabalený v perinke. Keď dospel, ukrytý na Kréte a vychovávaný pastiermi, prinútil otca, aby jeho súrodencov - Háda, Poseidóna, Héru, Demetér a Hestiu - vyvrátil.

Vojna Titanov bola desaťročným súbojom medzi Titánmi - potomkami Gáie a Urána s olympskými bohmi okolo Dia. Gáia vyhlásila, že vítazom bude ten, kto si zavolá pomoc z Tartatu, kde boli uväznené je deti - storukí obri Hekatoncheiri a Kyklopovia. Zeus to urobil a Kyklopovia mu darovali blesky, Poseidónovi trojzubec a Hádovi prilbu neviditeľnosti, čo im pomohlo zvíťaziť. Podľa toho, kto z ďalších bohov stál na koho strane dočkal sa odmeny, alebo večného trestu.

Podľa tradície gréckeho panteónu bolo sídlo 12-tich hlavných bohov na hore Olymp. Pevnú desiatku tvorili Zeus, Héra, Poseidón, Áres, Hermes, Hefaistos, Afrodita, Aténa, Apolón a Artemis. Zvyšná dvojica sa zvykla meniť. Najčastejšie do nej patrili ešte Demetér a Dionýzos.

Grécke bohyne rozhodne neboli len do počtu a vedeli najmä svojou žiarlivosťou narobiť manželom riadne starosti, ale do vlády nad svetom si ani v mytológii nedali muži hovoriť. Rozhodol los. Gáiu ako pravekú bohyňu nemohli ovládať, preto Zemou mohli len triasť a zaplaviť ju, ale nie úplne zičiť.

Prvého človeka stvoril Titan Promtheus za pomoci Pallas Atény, ktorá mu vdýchla dušu. Prometheus ukradol pre ľudstvo oheň z Olympu, za čo mal večne trpieť pripútaný na Kaukaze. Vyslobodil ho až hrdina Herkules, ktorý zastrelil orla, čo každý deň potrestanému Titanovi trhal pečeň, pričom tá mu ako nesmrteľnému každú noc dorástla. Aj po oslobodení ale musel nosiť na ruke prsteň s kameňom z Kaukazu ako pripomienku trestu.

Podľa veštby malo byť dieťa prvej manželky Dia silnejšie ako on. Zeus preto v rámci rodinnej tradície tehotnú Metis prehltol. Avšak Aténa vyskočila Diovi z hlavy v plnej zbroji. Je preto považovaná za bohyňu múdrosti ale aj vojenskej stratégie. Keďže sa nenarodila z lona matky, veštba sa nenaplnila a svojho otca z trónu nezosadila.

Aj v gréckej mytológii sa vyskytuje potopa, ktorá zničila bezbožné ľudstvo. Prežili ju len dvaja ľudia. Deukalión a Pyrrha, deti Prométhea. Nová generácia sa zrodila z kameňov, ktoré za sebou hádzali. Z Deukalionových vznikli muži a z Pyrrhinych ženy.

Keďže sa Slnko po oblohe zdanlivo pohybuje, personifikovali si ho Gréci ako slnečný voz, na ktorom sa každý deň od východu do západu viezol Heliós a v noci ho vystriedala sestra Seléne. Obaja boli potomkami Titanov Hyperióna a They.

Nebesá musel na pleciach za trest v prehranej vojne niesť obor Atlas, taktiež potomok Titanov. Len na krátku chvíľu si to s ním vymenil Herakles, keď išiel po zlaté jablká do záhrady Hesperidiek. Jeho nevrlá povaha sa mu vypomstila, keď sa vysmial Perseovi, neveriac že porazil Medúzu a premenil sa na skalnaté pohorie po pohľade na jej odťatú hlavu.