Nórsko na Frankfurter Buchmesse

Nórsko na Frankfurter Buchmesse snívalo

Päť a pol miliónová škandinávska krajina si nevybrala náhodne motto svojho čestného hosťovania – Sen v nás. V roku 2011 sa podobne prezentoval ich neďaleký sused Island. Nórsko na rozdiel od neho nestojí len na veľkoleposti prírody a tradícií príbehov. Hospodársky rast ho za posledných štyridsať rokov posunul medzi svetovú špičku. Ako sarkasticky poznamenal Tore Renberg jeden zo stovky spisovateľov, ktorí pricestovali špeciálnym literárnym vlakom do Frankfurtu s kráľovským korunným párom: „Nemali sme nič a vo Švédsku bol Björn Borg, ABBA a krásne dievčatá, ktoré netušili, kde sa Nórsko nachádza. Objavili sme ropu a dnes u nás upratujú v hoteloch.“

Ekonomický profit z ťažby ropy majú mnohé krajiny. Ani jedna z nich ale nemá tak premyslený spôsob podpory kultúry. Tá je skutočne dych vyrážajúca.  Štát podporuje vydávanie kníh tým, že ich oslobodil od DPH, pričom pri iných tovaroch predstavuje 25 percent. Ďalším nástrojom financovania literatúry je nákup kníh ministerstvom kultúry pre knižnice. Titul, ktorý sa ocitne na zozname tzv. „nákupnej objednávky“, môže počítať s približne 800 exemplármi, ktoré sa dostanú do knižníc a škôl po celej krajine. V situácii, keď 5000 predaných kníh predstavuje bestseller, to nie je malé číslo. Literatúra má tým pádom silnú pozíciu. Až 88% populácie prečíta ročne minimálne jednu knihu, pričom celkový priemer je 15 kníh na osobu.
Nórsko

Pri počte 5.3 milióna nórsky hovoriacich ľudí, je dôležité, aby pole literatúry bolo silné a aktívne. Nórske kráľovstvo sa finančne podieľa na prekladoch. Vďaka tomu sa mohlo v roku 2019 z nórčiny preložiť do nemčiny takmer 510 publikácií v 217-tich vydavateľstvách.

Nórsko

Nórsky sen znamená prostredníctvom svojej literatúry a umením prekvapovať a prenášať sa na neznáme miesta, tak ako o tom píše vo svojej básni Olav H. Hauge, nórsky spisovateľ, ktorý zanechal po sebe 4000 stranový denník písaný v rokoch 1924-1994.

Nórsko

V minimalistickom pavilóne, ktorý šikovne využíval optickú ilúziu nekonečna, vďaka dvom bočným zrkadlám, sa na diskusných pódiách vystriedali literárne esá ako Maja Lunde (Príbeh včiel), Karl Ove Knausgård (Môj boj), Jostein Gaarder (Sofiin svet) či Åsne Seierstad (Jeden z nás: Príbeh o Nórsku). V prípade šťastia vám mohol dať vo dverách prednosť krimi superstar Jo Nesbø.

Nórsko

Pavilón navštívilo viac ako 100 000 ľudí. V rámci tzv. sprievodného programu sa v ňom konalo 120 akcií, na ktorých sa  zúčastnilo vyše 100 nórskych spisovateľov.

Nórsko
Návštevníci Buchmesse mohli Nórsko aj ovoňať . Dvojica umelcov Sissel Tolaasová a Erling Kagge vytvorila dielo s názvom Neviditeľné ticho – Najlepšie veci v živote nemajú pevný tvar, životopis nórskeho chlapca ( ročník 1963) v 22 kapitolách, ktoré sa skladalo z 22 soľničiek umiestnených na stole a obsahovalo vône rôznych životných udalostí. V tomto prípade dojčenie.

Wittgenstein ship

Marianne Heske vo svojej kompozícii Wittgensteinova loď vizualizovala obdobie, ktoré filozof Ludwig Wittgenstein strávil na odľahlom mieste v Sognefjorde, kde napísal hlavnú časť svojho diela.

 

Nórsko

Hoci samotný pavilón bol pre návštevníkov otvorený iba päť dní, po veľtrhu boli vystavované knihy distribuované medzi nemecké kníhkupectvá.

O minulých pavilónoch čestných hostí sa môžete dočítať v článku Desaťročie pavilónov čestných hostí na Frankfurter Buchmesse

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Powered by Facebook Comments

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke

Zavrieť