Päť a pol miliónová škandinávska krajina si nevybrala náhodne motto svojho čestného hosťovania – Sen v nás. V roku 2011 sa podobne prezentoval ich neďaleký sused Island. Nórsko na rozdiel od neho nestojí len na veľkoleposti prírody a tradícií príbehov. Hospodársky rast ho za posledných štyridsať rokov posunul medzi svetovú špičku. Ako sarkasticky poznamenal Tore Renberg jeden zo stovky spisovateľov, ktorí pricestovali špeciálnym literárnym vlakom do Frankfurtu s kráľovským korunným párom: „Nemali sme nič a vo Švédsku bol Björn Borg, ABBA a krásne dievčatá, ktoré netušili, kde sa Nórsko nachádza. Objavili sme ropu a dnes u nás upratujú v hoteloch.“
Ekonomický profit z ťažby ropy majú mnohé krajiny. Ani jedna z nich ale nemá tak premyslený spôsob podpory kultúry. Tá je skutočne dych vyrážajúca. Štát podporuje vydávanie kníh tým, že ich oslobodil od DPH, pričom pri iných tovaroch predstavuje 25 percent. Ďalším nástrojom financovania literatúry je nákup kníh ministerstvom kultúry pre knižnice. Titul, ktorý sa ocitne na zozname tzv. „nákupnej objednávky“, môže počítať s približne 800 exemplármi, ktoré sa dostanú do knižníc a škôl po celej krajine. V situácii, keď 5000 predaných kníh predstavuje bestseller, to nie je malé číslo. Literatúra má tým pádom silnú pozíciu. Až 88% populácie prečíta ročne minimálne jednu knihu, pričom celkový priemer je 15 kníh na osobu.
Pri počte 5.3 milióna nórsky hovoriacich ľudí, je dôležité, aby pole literatúry bolo silné a aktívne. Nórske kráľovstvo sa finančne podieľa na prekladoch. Vďaka tomu sa mohlo v roku 2019 z nórčiny preložiť do nemčiny takmer 510 publikácií v 217-tich vydavateľstvách.
Nórsky sen znamená prostredníctvom svojej literatúry a umením prekvapovať a prenášať sa na neznáme miesta, tak ako o tom píše vo svojej básni Olav H. Hauge, nórsky spisovateľ, ktorý zanechal po sebe 4000 stranový denník písaný v rokoch 1924-1994.
V minimalistickom pavilóne, ktorý šikovne využíval optickú ilúziu nekonečna, vďaka dvom bočným zrkadlám, sa na diskusných pódiách vystriedali literárne esá ako Maja Lunde (Príbeh včiel), Karl Ove Knausgård (Môj boj), Jostein Gaarder (Sofiin svet) či Åsne Seierstad (Jeden z nás: Príbeh o Nórsku). V prípade šťastia vám mohol dať vo dverách prednosť krimi superstar Jo Nesbø.
Pavilón navštívilo viac ako 100 000 ľudí. V rámci tzv. sprievodného programu sa v ňom konalo 120 akcií, na ktorých sa zúčastnilo vyše 100 nórskych spisovateľov.
Návštevníci Buchmesse mohli Nórsko aj ovoňať . Dvojica umelcov Sissel Tolaasová a Erling Kagge vytvorila dielo s názvom Neviditeľné ticho – Najlepšie veci v živote nemajú pevný tvar, životopis nórskeho chlapca ( ročník 1963) v 22 kapitolách, ktoré sa skladalo z 22 soľničiek umiestnených na stole a obsahovalo vône rôznych životných udalostí. V tomto prípade dojčenie.
Marianne Heske vo svojej kompozícii Wittgensteinova loď vizualizovala obdobie, ktoré filozof Ludwig Wittgenstein strávil na odľahlom mieste v Sognefjorde, kde napísal hlavnú časť svojho diela.
Hoci samotný pavilón bol pre návštevníkov otvorený iba päť dní, po veľtrhu boli vystavované knihy distribuované medzi nemecké kníhkupectvá.
O minulých pavilónoch čestných hostí sa môžete dočítať v článku Desaťročie pavilónov čestných hostí na Frankfurter Buchmesse
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments
Musíte byť prihlásený, aby ste mohli zverejniť komentár.