Trójska vojna – kvíz z antickej mytológie

Jablko sváru bolo zlomyseľnosťou bohyne sporov Eris. Nebola pozvaná na svadbu budúcej matky Achilla Thetis. Odtrhla z pomsty zlaté jablko zo záhrady Hesperidiek a označila ho nápisom "Tej najkrajšej". Héra, Aténa a Afrodita nechali rozhodnúť pastiera (v skutočnosti princa) Parisa, ktorej má patriť. Potom, ako tento odmietol vládu nad Áziou od Héry a víťazstvo v každej bitke od Atény, dal ho Afrodite, ktorá mu sľúbila manželstvo najkrajšej ženy sveta Heleny, pričom jej neprekážalo, že tá už bola vydatá.

Manželom krásnej Heleny bol syn mykénskeho kráľa Átrea a jeho manželky Áeropé Meneláos. Vládol v Sparte. Na obhájenie svojej cti sa vydal po ulúpenú manželku spolu s bratom Agamemnónom, kráľom Itaky Odyseom a najväčším hrdinom Grécka Achillom.

Odyseus bol preslávený svojim bystrým umom, aj tak sa mu nepodarilo oklamať poslov, ktorých vyslal po neho Meneláos, že zošalel. Položili pred pluh jeho malého syna Telemacha, a keď ho akože bláznivý otec zdvihol a zabránil skaze, bolo jasné, že stratu rozumu len predstiera.

Achillova matka Thetis ho po narodení ponorila do rieky Styx, ktorá pretekala podsvetím, vďaka čomu bol nezraniteľný. Jedine päta, za ktorú ho držala, mu bola osudná. Práve tam nasmeroval Apolón šíp, ktorý vystrelil Paris a najväčšieho hrdinu Grékov zabil ako pomstu za brata Hektora. Zaujímavosťou je, že jeho smrť sa už v Homérovom epose Ílias neopisuje, rovnako ako záver trójskej vojny.

Hektorovym ale aj Parisovym otcom bol kráľ Priamos. Achilles potom ako zabil Hektora, ho vláčil koňmi pred bránami Tróje. Starý vládca za ním potajme v noci prišiel s prosbou o synovo telo, aby ho mohol dôstojne pochovať. Ich rozhovor v Ílias sa považuje za vrcholnú časť eposu, nakoľko ukazuje nielen fyzickú ale aj duchovnú veľkosť Achilla.

Nápad preniknúť do Tróje bol Odysseov. Gréci naoko po desaťročnom obliehaní Tróje odplávali a nechali pred bránou len dreveného koňa. Potom ako veštca Laokoóna a jeho dvoch synov zahrdúsili morské hady, keď varoval Tróju, aby neprijímala od Dánajcov dary, lebo ich zničia, vystrašení obyvatelia vtiahli koňa s ukrytými vojakmi do mesta.

Kassandra. Bola dcérou trójskeho kráľa Priama. Zamiloval sa do nej boh Apollón, od ktorého vymámila dar veštenia, ale odmietla sa za neho vydať. Za trest nemal jej veštbám nik veriť, čo sa stalo Tróji osudné.

Parisa zasiahol šíp neomylného strelca Argonuata Filoktéta. Bol z tulca plného šípov, ktoré Herakles omočil v krvi Hydry. Filoktétes ich dostal do daru potom, keď najväčší silák sveta otrávený svojou manželkou vstúpil dobrovoľne do ohňa, odkiaľ ho preniesli na Olymp.

Hoci sa Trója považovala stáročia za vymyslené mesto, vykopávky potvrdili jej existenciu v tureckom regióne Marmara na úpätí pahorku Hissarlik pri Canakkale.

Heinrich Schlieman (1822-1890) bol nemecký, viac menej amatérsky, archeológ, ktorý absolútne dôveroval Homérovi a na základe jeho opisov objavil nielen Tróju ale aj palác v Mykénach. V rámci vykopávok našiel zlatú masku, ktorú mylne priradil ku kráľovi Agamemnónovi spolubojovníkovi Achilla a Odyssea. Neskôr sa ukázalo, že patrila rodu, ktorý na Kréte vládol 400 rokov pred trójskou vojnou.