Čím som starší, tým viac som presvedčený, že jednou z najdôležitejších vlastností, ktoré môžeme vlastniť, je zmysel pre humor. A ak sa náhodou akýmkoľvek spôsobom pripletieme k činnostiam, pri ktorých skladáme vedľa seba slová a vytvárame z nich vety, zdá sa mi, že zmysel pre humor sa stáva ešte dôležitejším. Nie je čudné, že vtipní a veselí ľudia, ktorí pri osobnom stretnutí sršia humorom, len čo začnú byť spisovateľmi, sa stávajú strašne dramatickými a strašne vážnymi? Neviem prečo to tak je, ale v súčasnej slovenskej literatúre je tak málo vtipu a humoru, až je to občas boľavé.
Cicušku Pipinku čítam už od čias, keď bola ešte súčasťou virtuálneho priestoru a musím povedať, že jej autorka zmysel pre humor skutočne vlastní. Olivia Olivieri je naozaj vtipná, má nadhľad a schopnosť hyperbolizovať každodenný život priemernej cicušky. Na jednotlivé kapitoly Cicušky som čakal rovnako ako milovník JOJ-kárskych seriálov na ďalší diel Paneláku alebo Odsúdených. Veľmi dobre si pamätám, ako Olívia dokázala udržať napätie a priniesť aj zaujímavý zvrat do každej časti. Diskutovali sme, radili sme, pýtali sme sa a predpovedali, ako dopadne tento najnovší Cicuškin vzťah na celý život. A dnes som sa konečne dočkal Cicušky na papieri a sľubuje aj nové príbehy, ktoré sme doteraz nikde nečítali aj rozuzlenia, aké sme nečakali.
Jednoducho dobrej satiry nemôže byť nikdy dosť a zvlášť na Slovensku, kde deväťdesiat percent satiry je politická. Cicuškin príbeh je skvelou ukážkou súčasnej satirickej literatúry a Olívii patrí veľká poklona za to, že sa do tohto projektu pustila. Konečne niečo čo nerieši život súčasných žien a dievčat dramatickým a tragickým pohľadom naplneným EMO-cionálnou rozháranosťou.
Cicuška je rozháraná celkom inak a svojim životom sa prebíja s vlastnou filozofiou a vlastným pohľadom. V žiadnom prípade sa o nej nedá povedať, že je sama sebou a na nič sa nehrá. Je sama sebou práve pre to, že sa na niečo hrá.
Najviac milujem to, ako Cicuška svoje myšlienky a predstavy dohráva do konca a ad absurdum ešte aj ďalej za ten koniec. Keby sa mohla len trochu dlhšie sústrediť na jednu vec a neustále ju nevyrušovali nové ponuky vo výkladoch, tak by sa od tých čižmičiek s kožušinkou, cez tajomstvo vzťahov s nejakým tým metrosexuálom prepracovala až k odpovediam na základné otázky života, vesmíru a bytia. Cicuška má názor, nebojí sa ho povedať a nebojí sa dať ho do kontextu s hocičím.
Na mňa majú jej filozofujúce úvahy občerstvujúci vplyv a teším sa čo nové a úžasné dá dohromady Cicuška na ďalšej strane knihy. Ale hlavne sa skvele bavím…
…začal rozvíjať tému pásma gázy, čo som si najprv myslela, že sme v zdravotníctve, lenže potom som pochopila, že to je Gaza, né gáza a že viem, že existuje niečo také, lenže netuším, čo to je. Tak som stavila na tisíckrát osvedčenú vec a presunula som svoju pozornosť do pásma Kocúrikových boxeriek a dúfala som, že viacej, jak môj názor na prieskum vojenských území ťažkou technikou, ho začne zaujímať môj prieskum jeho medzinožia jazýčkom.
Našťastie, táto metóda ešte stále funguje, a tak ma napadlo, že dosiahnuť celosvetový mier by nemuselo byť až také ťažké. Stačilo by tých, čo chcú útočiť, dobre vyfajčiť a hneď by zabudli, čo vlastne chceli.
A ešte jednu úžasnú schopnosť Cicuška má. Všimol som si to na stránke, kde sa k nej vyjadrovali naši zaregistrovaní intelektuáli. Cicuška má schopnosť nastaviť zrkadlo malosti a typickej malomeštiackej predstave o intelektualizme. Reakcie niektorých čitateľov ma rozosmiali, až mi slzy tiekli. Veď len prelistujte váš internet a pohľadajte. Zaručujem skvelú zábavu.
Táto knižka sa zrejme nedostane do učebníc literatúry, ale je to skvelé osviežujúce a hlavne vtipné letné čítanie. Vezmite si Cicušku na dovolenku, určite vás nesklame.
Prečítajte si aj recenziu na blogu Martinusu – Pre čo ine, ako pre peniaze
Cicuška už na vás čaká na pultoch
Kniha sa na krste míňala bleskovou rýchlosťou.
Okamih krstu. Mojitko a krstné mamy z publika.
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments