Mia Couto je mozambický autor píšuci po portugalsky. Jeho dielo Terra Sonambula (v českom preklade Náměsičná země) bolo zaradené medzi 12 najlepších afrických kníh 20. storočia. Za svoju tvorbu získal viacero prestížnych ocenení a zaradil sa aj k finalistom Man Booker Prize. Román Spoveď levice mu priniesol nomináciu na International Dublin Literary Award. Couto sa vo svojich textoch rád hrá s jazykom, vymýšľa novotvary, používa regionálne výrazy a štylisticky má blízko k magickému realizmu, čo dokazuje aj vo svojom diele Spoveď levice. Román si v slovenčine môžeme prečítať vďaka Portugalskému inštitútu a vynikajúcemu prekladu Zuzany Greksákovej.
Skutočné meno ženy je Áno. Niekto jej zavelí: „Nikam nejdeš!“ A ona odpovie: „Dobre, ostanem.“ Niekto jej prikáže: „Buď ticho!“ A ona stíchne. Niekto jej nariadi: „Nerob to!“ A ona poslúchne. (senegalské príslovie)
Výnimočný, skvelý, očarujúci, magický a brilantný román! Po tejto vete by som pokojne moju recenziu aj mohla skončiť. Ale neurobím to, budem pokračovať, aby som vám ho predstavila podrobnejšie. Som presvedčená, že milovníci naozaj výnimočných kníh si prídu na svoje.
Mia Couto nie je len spisovateľ, ale aj biológ. Raz spoločnosť, v ktorej pôsobí, vyslala do Mozambiku skupinu vedcov. V oblasti, kde pôsobili, sa začali množiť útoky levov na ľudí. A práve pri jednej z návštev miest, kde sa odohralo viac ako dvadsať tragédií spôsobených levmi, mu skrsol v hlave nápad na tento román.
V románe rezonuje domáce, fyzické a sexuálne násilie, dozvuky občianskej vojny, korupcia a v neposlednom rade tradície mozambickej kultúry. Je to silný a neradostný príbeh o utláčaní žien. Ich život vo fiktívnej dedinke Kulumani je naozajstná tragédia. Ženy akoby ani ľuďmi neboli. Vydať sa, porodiť, slúžiť mužovi. Snívať o inom živote je zakázané. Muži majú strach, že sa vrátia časy, kedy boli ženy bohyňami.
Kulumani je izolované miesto, obklopené pustatinou, prehnité strachom a poverami. Tvoria ho jednofarebné, smutné domy, ktoré akoby ľutovali, že vôbec vyrástli zo zeme. Obyvatelia dediny veria v tri druhy levov: levy z buša, vymyslené levy a levy-ľudí. A všetky sú skutočné. Poverčivosť má veľkú silu, ľudia sú presvedčení, že sa choroba dá preniesť na strom, že sa mŕtvi v hroboch obracajú a je ich možné začuť uchom pritisnutým k zemi, veria v mágiu rieky, v čarovné hady…
Dedina je v ohrození. Levice začali útočiť na ženy. Už ich pochovali niekoľko a jedného dňa sa obeťou stala aj Siléncia, sestra hlavnej hrdinky Mariamar. Zoznamujeme sa s ňou práve na pohrebe sestry.
Dnes už viem: mŕtvych neprikrývame náhrobnými kameňmi z úcty. Ale zo strachu. Bojíme sa, že sa vrátia. Tento strach je časom väčší ako smútok za nimi.
Mariamar má za sebou toho viac než dosť. Toľko utrpenia, ktoré jej život nadelil, by som nepriala ani najväčšiemu nepriateľovi. Snívajú sa jej zvláštne a strašné sny, bojuje s mizerným postavením ženy a vlastnými démonmi. Je nádherná vo svojej inakosti. S láskou spomína na svojho starého otca a túži po láske. Cíti sa byť levicou. Chcela by od života viac.
Letmý a láskavý úsmev: to bola jeho odpoveď. A potom ma napomenul, že nemám na dvor hádzať zvyšky jedla.
„Tým len prilákaš zvery…“
A možno to bol môj zámer: prilákať zvery domov, znovu nastoliť chaos divočiny, premeniť kuríny na supie hniezda.
Obyvatelia dediny si na pomoc pred levmi zavolajú lovca. Je ním muž menom Archanjel Strelec. Už raz dávno dedinu navštívil a vtedy srdce Mariamar vzplanulo láskou. Plameň bol zahasený skôr, ako sa rozhorel. Ženy v dedine právo na lásku nemajú. Archaniel a Mariamar sa nesmú tentoraz stretnúť. Tak znie rozkaz jej otca.
Archanjel nie je obyčajný poľovník, nepoľuje zbraňami, loví inak. Trpí nespavosťou spôsobenou rodinnou tragédiou. Túži spať, aby nemusel existovať. Vlastne spáva ako zvery, ktoré nepravidelne bdejú, lebo vedia, že akékoľvek dlhodobé podľahnutie spánku môže byť smrteľné. Jeho brat je v liečebni pre psychicky chorých. Spáchal v očiach spoločnosti strašný čin, no čitatelia mu ho určite odpustia. Kusungabanga je jednou z vecí, ktoré považujem za najabsurdnejšiu ohavnosť. Archanjel si postupne uvedomuje, že nielen jeho brat, ale aj on sám nemá od šialenstva ďaleko. Každý má v sebe miesto, kde si pochováva vlastné tragédie. Podarí sa mu uloviť nebezpečnú levicu?
Bohužiaľ, ostala mi len malá, chvíľková duša. Je mi to ľúto, no klesol som na úroveň zveri. Duša je však také bremeno, že ho dokážem niesť len mŕtvy. Preto som tak veľmi miloval, preto som mal toľko pochabých lások. Preto poľujem. Aby som sa cítil prázdny. Aby som viac nebol človekom.
Archanjel a Mariamar si píšu denníky. V tomto kúte sveta je to naozaj niečo výnimočné. Väčšina ľudí je negramotná. Pre hlavných hrdinov je písanie oslobodzujúce. Pre oboch predstavuje nádej, liek na choroby a zbraň voči spoločnosti. V jednotlivých kapitolách sa striedajú zápisky z denníkov hlavných protagonistov. Opisujú ich najhlbšie vnútro, pocity a myšlienky. Mňa úplne dostala kapitola, kde Mariamar opisuje svoje narodenie. Ešte teraz mám zimomriavky. Do denníka napísala aj tieto slová:
Ako plynie dej, vychádzajú na povrch rôzne tajomstvá postáv a obyvateľov dediny. Opisy mužskej brutality voči ženám, zvláštne, priam neľudské tradície a snaha žien vymaniť sa zo zaužívaných stereotypov nenechajú čitateľa chladným. Nie je to ľahké čítanie. Príbeh je veľmi, veľmi silný. No tak krásne obalený vo vyšperkovanej metaforike, že človek skoro zabudne na brutalitu a užíva si každé jedno slovo či vetu. Neverte mi… nie, nezabudne.Len žena vie, ako veľmi pri pôrode umrie a znova sa narodí. Lebo pri pôrode sa neoddeľujú dve telá: jedno jediné telo, ktoré by sa chcelo postarať o dva životy, sa rozštiepi. V tej chvíli netrápi ženu ani tak fyzická bolesť. Kvári ju niečo iné. Časť z nej sa odtrhne ako výmoľ na ceste, ktorý pomaly pohltí jej deti, jedno po druhom.
Kto má rád magický realizmus, mal by mať túto knihu v zozname prečítaných. Stávajú sa levy ľuďmi alebo ľudia levmi? Niet jedinej stránky, pri ktorej by som sa nenadchýnala štylistikou, metaforami, prvkami mystiky alebo prirovnaniami. Tento román zaraďujem medzi svoje top knihy.
Tam, kde môže byť človek bohom, tam môže byť zviera človekom.
- zo zápiskov spisovateľa
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments