David Machado pochádza z Lisabonu. Je vyštudovaný ekonóm, no momentálne sa venuje písaniu románov, poviedok a detskej literatúry, za ktorú získal viacero ocenení. Za román Priemerný index šťastia Machado získal Cenu Európskej únie za literatúru. Vďaka Portugalskému inštitútu a prekladu Zuzany Greksákovej si ho môžu vychutnať aj slovenskí čitatelia.
Šťastie je rovnica s mnohými premennými, ktorej zložitosť si vyžaduje trochu reflexie.
Keby sa mi táto kniha nedostala do rúk, bolo by moje čitateľské srdce ochudobnené o skvelý zážitok. Nie je to žiadna motivačná literatúra, hoci názov nám môže našepkávať práve tento žáner. Je to fiktívny rozhovor hlavného hrdinu Daniela s uväzneným kamarátom Almódovarom. Hovorí väčšinou Daniel, no graficky oddelenými vetami si odpovedá aj za svojho priateľa (najmä, keď je naštvaný a chce sa hádať). Rozprávač zvádza boj medzi túžbou a realitou, zamýšľa sa nad tým, akú nádej prenecháva človek budúcim generáciám.
Áno, je možné, že ak sa človek zbaví túžob, bude šťastnejší. Aj to je teória. Ale kto už len sa vie zbaviť túžob?
Jedným z hlavných motívov knihy je šťastie – to osobné, ale aj šťastie druhých. Paradoxne hlavný hrdina dostal od života riadne naložené. Môže jeden človek uniesť toľko smoly? Odkedy prišiel o zamestnanie doslova sa mu lepí na päty. On sa však nevzdáva a cíti sa byť šťastný aj napriek tomu, že sa od neho odsťahovala žena s deťmi k rodičom. Ak sa mu nepodarí nájsť opäť prácu v Lisabone, príde za nimi. Autor obrátil Danielov život naruby. Postretlo ho toľko nešťastných udalostí, že som každú chvíľu čakala, kedy sa zlomí a zrúti.
V Portugalsku zúri finančná a hospodárska kríza, ľudia prichádzajú o prácu a nová sa hľadá len veľmi ťažko. Ekonomická kríza postihla azda každého. No v románe je len vedľajším motívom, druhým hlavným, popri šťastí, je osobná kríza človeka a kríza hodnôt. To, čo vyvádzali decká v románe bolo šialené!
Dva hlavné motívy dopĺňa ešte tretí. Je ním nádej. Aj tá má však dve tváre. Jednou je nádej, ktorá drží ľudí pri živote a nedovolí im vzdať sa a druhou je márna nádej, ktorá človeka iba zbytočne vyčerpáva a obracia ho späť do minulosti. Zbytočnú nádej nám úžasne demonštruje jedna zo ženských Machadových postáv. Na jej múdre slová azda nikdy nezabudnem.
Na začiatku boli traja kamaráti. Almódovar je za prepad čerpacej stanice uväznený, Xavier už dvanásť rokov kvôli svojej úzkosti odmieta vyjsť z bytu a Daniel je ten, ktorý sa bude musieť postarať o Almódovarovu rodinu aj o Xaviera. Má svoj životný plán. Budúcnosť má načrtnutú v zošite, veľa o nej rozmýšľa, študuje svoje zápisky a každé jedno slovo mu dodáva silu. Lenže jedného dňa sa svet zastavil a v Pláne o tom nebolo ani zmienky. Je vážne naštvaný. V niektorých chvíľach pôsobí dokonca ako ten najväčší sebec a egoista. Chce sa starať sám o seba, o svoju rodinu, byť šťastný a spokojný. Lenže Almódovar sa nikomu z väzenia neozýva, jeho syn sa dal na veľmi zlé chodníčky a Xavier si jedného dňa zmyslí, že vyjde z domu. A práve touto udalosťou sa naštartuje dej, v ktorom o absurdné ale aj emocionálne vybičované situácie nie je núdza.
Snažil som sa vžiť do Xavierovej kože, myslieť ako on, precítiť, ako mu aj pri tom najmenšom rušivom podnete začne búšiť srdce. Predstavoval som si, aké je to žiť dvanásť rokov zavretý v byte, či už zo strachu, z averzie, alebo obyčajného nezáujmu – my vlastne ani presne nepoznáme jeho dôvody. Predstavoval som si, aké to je vyjsť na ulicu po toľkých rokoch samoty, ten údiv, tá ťažoba sveta v očiach, na hrudi.
Xavier miluje čísla a štatistiky. Ukáže Danielovi tabuľku s priemerným indexom šťastia v rôznych kútoch sveta. Tabuľka sa stáva vodiacim prvkom celého románu. Stojí nielen za názvom románu, ale aj jednotlivých kapitol. Kedysi priatelia vymysleli webovú stránku, ktorá ponúka pomoc. Každému a akúkoľvek. Stránka sa roky javí ako mŕtva, no jedného dňa ktosi naozaj o pomoc požiada. Daniel, ktorý už stratil všetko, čo sa stratiť dalo, sa musí rozhodnúť, či sa dokáže vzdať ešte aj snov. Dodávka plná ľudí, potrebujúcich pomoc, sa vydáva na pomoc niekomu inému.
Ja som sa na strastiplnej ceste Danielovým peklom a očistcom až do raja bavila. Machado sa ukázal nielen ako brilantný rozprávač, ale aj ako vtipkár. To by na dobrý príbeh aj stačilo, no verte, že to nie je všetko. Autor je navyše veľmi empatický a dokáže brnknúť aj na clivú strunu. Zažila som emócie všetkého druhu. Hlavný hrdina miluje svoje deti, no cíti, že sa mu strácajú a prepadajú do černoty sveta. Pre jeho dcéru Flor je budúcnosť močiarom, v ktorom sa ľudstvo do pol pása brodí a nedarí sa mu z neho dostať. Syn Mateus, závislý na internete, sa snaží dosiahnuť najvyšší možný index šťastia prostredníctvom pofidérnych informácií. Xavier musí prekonať sám seba a Almódovar stále mlčí. Ak ste zvedaví, ako sa hrdinovia vysporiadajú s indexom šťastia, nenechajte si ujsť tento vynikajúci román.Ľudia prosia o pomoc bez toho, aby sa čo len na minútu zamysleli nad dôsledkami svojej prosby, sú si celkom istí, že všetko pustíme z rúk a pôjdeme im na pomoc. A ak náhodou nepôjdeme – dofrasa, ak nepôjdeme, tak sme bezcitní smradi.
A presne pre toto sa svet zasekáva. Lebo ľudia si so sebou všade vláčia svoje vycibrené osobné zásady dotiahnuté do absurdnosti, svoje hlboko zakorenené zvyky, svoj pokrútený charakter závislý od vlastnej logiky a nikto nemieni ustúpiť a uvoľniť miesto pre iné názory. A hoci si to často realita vyžaduje, hoci často neexistuje iná alternatíva, ľudia radšej ostanú stáť na jednom mieste, len aby nemuseli ustúpiť nabok.
Portugalský trailer k filmu
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments