Hlavný hrdina Gabriel žije už roky v krajine, kde je mier, kde zvuky vojny a šialenstva sveta doliehajú len z veľkej diaľky. Počas snov sa často túla uličkami svojho detstva a v tých snoch o stratenej krajine počuje spev pávov a vzdialené volanie muezína. Spolu so sestrou Anou žijú vo Francúzsku, kam na poslednú chvíľu utiekli počas genocídy v Rwande a nezmyselného vraždenia v ich rodnej krajine Burundi. No v bratovi stále ožívajú spomienky na detstvo a túži sa vrátiť do krajiny predkov. Ana už o tej prekliatej zemi nechce ani počuť.
Vydavateľstvo Tatran prichádza s úžasnou knihou, ktorá sa právom zaradila k najlepším dielam francúzskej literatúry 21. storočia a bola preložená do tridsiatich jazykov. O slovenský preklad sa postarala Veronika Maťúšová.
Vojna nám vždy nájde nepriateľa, aj keď ju o to nežiadame. Chcel so ostať neutrálny, no nemohol som. S týmto príbehom som sa narodil. Koloval vo mne. Patril som k nemu.
Gaël Faye, spevák, raper, skladateľ a francúzsko-rwandský spisovateľ sa narodil v Burundi. Dospievanie prežíval už v Paríži a prostredníctvom hudby vyjadril svoj hlboký smútok a bolesť z exilu. Nezostal však iba pri hudbe. V roku 2016 vyšiel jeho literárny debut Malá krajina, ktorý sa celé mesiace držal na popredných priečkach v rebríčku bestsellerov a získal mnoho ocenení. V roku 2015 sa vrátil do Afriky a žije v hlavnom meste Rwandy Kigali.
Rozprávač Gabriel, ktorý je autorovým obrazom, sa narodil rwandskej matke a francúzskemu otcovi. Prežíva bezstarostné detstvo vo svojej štvrti, chodí do francúzskej školy, spolu s priateľmi sa zabávajú ako všetky ostatné deti. Má svoju partiu, kradnú mangá, tešia sa na oslavách, kúpu sa v rieke… Sú to obyčajné deti, ktorým však život nedal na výber. Nad susednou Rwandou sa začínajú sťahovať mračná, ktoré postupne zatienia aj Burundi aj Gabrielovo detstvo.
Môžem pátrať v spomienkach všetkými možnými smermi, ale nedokážem si jasne spomenúť, kedy sme sa rozhodli, že už sa nebudeme deliť s tou troškou, čo máme, kedy sme prestali dôverovať iným, kedy sme ich začali vnímať ako hrozbu a vytvárať si neviditeľnú hranicu s vonkajším svetom. Zo svojej štvrte sme spravili pevnosť a z uličky uzavretý priestor. Stále si kladiem otázku, kedy sme s kamarátmi začali mať strach.
Autor nás len veľmi opatrne pripravuje na šialenstvo, ktoré má vstúpiť do života rozprávačovej rodiny. Nebojte sa, nečakajú vás brutálne scény plné násilia, to nie. Gabriel opisuje udalosti očami dieťaťa. Aj keď sa ocitá v ťažkej situácii a v čase obrovského strachu a bolesti, predsa si zachováva detskosť. Kto však vie čo – to o rwandskej genocíde, medzi riadkami vytuší ohromnú silu celej hrôzy, ktorá na štyri mesiace postihla tento štát. Za krátke obdobie bolo zmasakrovaných osemsto tisíc Tutsiov a umiernených Hutuov. Najzarážajúcejšie sú informácie, že rozvinuté krajiny spolu s OSN hrali v tej dobe mŕtveho chrobáka. Vedeli, čo sa chystá a nezasiahli. Pri čítaní románu sa mi pred očami zjavovali spomienky na film Hotel Rwanda a emócie sa stupňovali. Vojna sa pomaly presúvala aj do Burundi.
Gabrielovi kamaráti sa snažia dostať do vznikajúcich gangov, ale on už nevie, čo je správne a čo nie. V ľuďoch postupne narastá nenávisť. Hrča v hrdle mi navrela, keď hlavný hrdina opisoval obrazy zavraždených sesterníc, bratranca a šialenstvo svojej matky. To bolo veľmi silné. Už v nej ani nevidel mamu, ktorú kedysi mal. Genocída je ropná škvrna –tí, čo sa v nej neutopia, ostanú do smrti pošpinení.Žili sme v podivnej atmosfére, ani v mieri, ani vo vojne. Hodnoty, na ktoré sme boli zvyknutí, už neplatili. Neistota sa zaradila k bežným pocitom ako hlad, smäd či teplo. Vášne a krv sprevádzali naše každodenné kroky.
Gabriel si po celý čas píše listy s rovesníčkou z Francúzska. Najprv je to milá detská korešpondencia, ktorá sa postupne mení na vážnu a dojímavú. Pri čítaní posledného listu ma začali páliť oči. Náš malý hrdina predčasne dospel.
Vojna v Burundi sa zintenzívnila, stúpol počet obetí a situácia v krajine zapĺňala titulné stránky novín vo svete. Nastal čas odísť. Ako mnoho iných, ktorí na konci 20. storočia utekali skoro s prázdnymi rukami do bezpečia.
Keď odniekiaľ odchádzame, doprajme si čas, aby sme sa rozlúčili s ľuďmi, s vecami, miestami, ktoré sme mali radi. Ja som z krajiny neodišiel, ušiel som. Nechal som za sebou dokorán roztvorené dvere, odišiel som a už som sa nevrátil.
Malá krajina je silný príbeh plný spomienok na detstvo poznačené hrôzou vojny, na stratený domov a rodinu, na pretrhnuté korene, na množstvo predčasne ukončených životov, ale i krásne priateľstvá, hry s rovesníkmi a sladké mangá. Román odporúčam všetkým, ktorí majú radi dobré a nezabudnuteľné príbehy.
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments