Elizabeth Strout je autorkou takmer desiatky románov a mnohých poviedok. Za román Olive Kitteridgeová získala Pulitzerovu cenu. Amy a Isabelle je jej debutový román, ktorý vydavateľstvo Inaque obalilo do prekrásnej obálky. Moja mama vždy hovorieva: Čo z peknej misy, keď je prázdna? Lenže v tomto prípade je misa plná. Príbeh matky a dcéry je veľmi silné čítanie. Prekladateľka Lucia Halová odviedla výbornú prácu a ja som si vychutnala každú stranu románu o odcudzení, ťažkých životných rozhodnutiach a reťaziach, ktorými človeka nadlho spúta vlastná ťaživá minulosť.
Atmosféra na začiatku románu je dusná. Matka a dcéra mlčia. Nevieme, čo sa stalo. Pomalé tempo deja a postupné odhaľovanie okolností ich nešťastia necháva čitateľa v napätí. Preto si musím dať pozor, aby som vám niečo dôležité nevyzradila a nepokazila zážitok z čítania.
Dej sa odohráva vo fiktívnom meste Shirley Falls v štáte Main. Isabelle prichádza do mestečka s malou dcérkou Amy. Nik ju nepozná, očakáva víziu lepšej budúcnosti a hlavne si túži nájsť manžela. Rada by sa zaradila medzi miestne dámy. Pracuje v továrni ako sekretárka medzi ženami z jednoduchších pomerov, ktorých sa stráni. Celé roky zostáva na okraji oboch spoločností. Nedokázala sa zaradiť nikam. Je uzavretá do seba, zatrpknutá a nešťastná. Svoju dcéru Amy vychováva prísne ale s láskou.
Hrôza pomyslieť, že je taká odmietavá matka. Hrozná predstava, vari vždy naháňala Amy strach? Preto je večne taká vyľakaná a chodí so zvesenou hlavou? Isabelle to vyviedlo z miery. Zarazilo ju, ako sa dá ublížiť dieťaťu a ani si to neuvedomovať, pritom si celý čas myslela, že je len opatrná, starostlivá.
Amy sa dostáva do puberty a na svoju matku začína pozerať inými očami. Autorka výborným spôsobom opísala nepochopenie a „nenávisť“ dospievajúcich dievčat voči rodičom. Amy je tak trochu outsiderka a cez záplavu krásnych vlasov sa iba opatrne rozhliada po svete. Jej jedinou rebéliou je každodenná cigaretka s priateľkou na školskom dvore. Je zraniteľná a detsky naivná, preto je len otázkou času, kedy vykročí v nesprávnom smere. Keď na svetlo sveta vypláva šokujúca udalosť, medzi matkou a dcérou sa vytvorí obrovská priepasť. Zdá sa, že je nemožné ju preklenúť. Isabelle sa musí vrátiť mnoho rokov späť do svojej minulosti a pochopiť, že dcéra si v sebe nesie dedičstvo jej hriechov. Naozaj je človek predurčený opakovať chyby predkov?
Zavládlo ticho. Striedavo sa pozerala na Dottie prikrytú dekou na gauči a odvracala pohľad, pretože ju zarážalo, ako neuveriteľne ľahko sa dá pokaziť, zničiť ľudský život. Životy jemné ako tenká tkanina, sa dajú len tak z rozmaru hocikedy prestrihnúť nožnicami egoizmu.
V románe sa skrýva celá plejáda ľudských príbehov. Amy začala brigádovať v továrni, kde pracuje jej matka. Stále cíti, ako ich spája tenká čierna linka. Puto je veľmi silné, hoci vzťahy narušené a pocity rozporuplné. Nedokážu sa jedna na druhú ani len pozrieť. Isabelle sa s ostatnými ženami zatiaľ nezblížila, no Amy je vďačná za ich trkotanie a problémy, o ktorých celé dni počúva. Postupne sa ukáže, že ženská spolupatričnosť má veľkú silu. Zdá sa, že každý o každom v mestečku všetko vie, no nie je to celkom tak. Tie najdôležitejšie veci sú prikryté tajomstvom. Niekto o trápení mlčí ako ryba, iný klame seba i ostatných, ďalší svoje problémy ukrýva za vymyslené historky a niekto ich zajedá porciami jedla. Veľkým vykúpením z trápenia môže byť podaná ruka od tých, od ktorých by to človek nikdy nečakal. Priateľstvo je vzácna vec.
Nevedela som, či mám držať stranu Amy alebo Isabelle. Autorka ich v mojich očiach postavila na rovnaký stupienok. Som mama a myslela som si, že budem držať stranu Isabelle, no nedalo sa. Moje sympatie kolísali s každou kapitolou. Sama mám dcéru v začínajúcej puberte a kniha pre mňa tak trochu predstavuje zdroj cenných informácií. Naozaj sme my rodičia v tomto ťažkom období dospievania pre svoje deti takí hrozní? Všetko zlé je na niečo dobré. Pre obe hrdinky je vzájomné odcudzenie neriešiteľný problém, no postupne sa situácia mení a vykúpenie a očistenie je na dosah. Podarí sa im prekonať tú hlbokú priepasť? Autorka skvelo vykreslila charaktery postáv, sledujeme ich postupnú premenu, zmeny nálad a pohľadov na život. Bolo naozaj skvelé sledovať, ako sa z Isabelle stáva nový človek.
Veľmi sa mi páčilo, ako je do príbehu zakomponované počasie. Príšerná horúčava, ktorá vládne v mestečku, akoby zastierala úsudok a spôsobovala problémy. Ľudia sú vyčerpaní, unavení a konajú bez rozmýšľania. S dažďom a ochladením však prichádza úľava, očistenie a psychická aj fyzická pohoda.Kto je to dievča, čo Isabelle našla dnes večer doma sedieť pred zrkadlom s rukami na kolenách v akejsi posmešnej póze detskej poslušnosti, ale takej živej a žiarivej, melírované vlasy mala strapaté a lesklé, padali jej na plecia a do tváre, a čo ten jej výraz, že niečo vie? Kto je jej dcéra? A kto vlastne bola?
Vydavateľstvo Inaque prináša naozaj zaujímavé a aj vizuálne krásne romány. Mám veľmi rada knihy, ktoré vychádzajú pod jeho taktovkou. Ani jeden ma zatiaľ nesklamal. Román Amy a Isabelle ukazuje, že priateľstvo a podpora pomáhajú preklenúť aj tie najväčšie problémy. Odporúčam ho matkám i dcéram, ale taktiež mužom, ktorí radi nakuknú do ženského sveta. V recenzii publikovanej v New York Times sa o románe píše, že patrí medzi zriedkavé a povzbudivé diela, ktoré do známeho sveta nazrú s nemilosrdnou dôvernosťou a odhalia zvláštne, prekvapivé miesto. Je to pravda.
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments