Čas od času sa šialene zamilujem. Nová láska ma chytí za srdce a nepustí. Tentoraz je tou vyvolenou útla knižôčka Čakanie na Bojanglesa. Debut francúzskeho literárneho objavu roka 2016 Oliviera Bourdeauta vzbudil po vydaní veľký ohlas u čitateľov, kritikov, porôt rôznych literárnych súťaží a zahraničných vydavateľov. Román vyšiel vo vydavateľstve Ikar v edícii Odeon. Výborný preklad som si užila vďaka Alexandrovi Halvoníkovi.
Hneď ako som začala čítať, napadla mi podobnosť s Vianovou Penou dní. Bláznivý kolotoč farieb, tanca, hudby, radosti, vášne, bizarnosti a lásky. Pocit ma neopustil až do úplného konca. Všetky farby postupne bledli, svetlá zhasínali, byt sa zmenšoval a radosť sa menila na žiaľ. Len tanec a láska zostávali rovnaké.
Autor sa krásne hrá s čitateľom, vtiahne nás do bezchybného sveta plného zábavy, nechá nás tešiť sa z nových priateľov, dokonca v nás vzbudí túžbu vojsť do príbehu a tancovať do rána. Lenže každá minca má dve strany. Čo sa javí ako biele, je v skutočnosti čierne.
Hovoril som si, že i ja som trochu šibnutý, no nesmiem sa buchnúť do ženy, ktorá je načisto šibnutá, že náš zväzok by pripomínal zväzok jednonohého s beznohou, že takýto vzťah môže iba krívať, napredovať poslepiačky nepredvídateľným smerom.
Predstavte si osvetlený parket, obrovskú trblietavú sálu a tanec sa môže začať! Nechajte sa unášať hudbou Niny Simon Mr. Bojangles, pretože práve na túto pieseň neustále tancujú hlavní hrdinovia otec, mama a syn v rozľahlom byte v srdci Paríža. Bláznivejšiu rodinu si neviete ani len predstaviť. Nekončiace večierky, drinky a tanec. A k tomu obrovské krídla fantázie a šialenosti. Otec zarobil veľa peňazí, preto si rodina môže dovoľovať bohémsky život. Syn dokonca prestal chodiť do školy, lebo ho tam podľa rodičov aj tak nič poriadne neučia. Vzdeláva sa doma.
Matka nazýva otca menom Georges a on jej dáva každý deň nové meno. Raz je z nej Georgette, potom Marguerite a inokedy Hortense. Zásadne si tyká iba z hviezdami na oblohe, všetkým ostatným, vrátane syna, vyká. Nie je pre ňu ani dospelým, ani dieťaťom, skôr postavou z románu. Z románu, ktorý nesmierne a nežne miluje. Každú chvíľu ho vybozkáva, ale ona tomu vraví, že ho vyzobkáva. A ešte jednu bláznivú vec musím spomenúť. Na kredenci, ktorý považovala za príšerný, nechala vyrásť brečtan. Nábytok sa tak premenil na obrovskú rastlinu, ktorú potom museli zalievať. No nie je to čarovné? Leda že by to bolo šialené. Rodinu dopĺňa Slečna Nadbytočná – elegantný a úžasný vták z Numídie. Všetci štyria radi hrávajú dámu na čierno-bielej dlažbe. No čo vám poviem!? Rozprávka!Na výučbu časovania zostavili repertoár pesničiek s posunkami pre osobné zámená, takže lekciu som sa učil na špičkách prstov, tancujúc choreografiu na zložený minulý čas.
Salón bol naozajstnou cvokárňou. Boli v ňom dve škaredé kreslá krvavočervenej farby, kde mohli rodičia pohodlne piť, sklenený stolík s pieskom všetkých farieb vo vnútri, obrovská modrá čalúnená pohovka, po ktorej sa odporúčalo skákať, čo mi napokon poradila sama matka. Často si na nej zaskákala so mnou, vyskakovala tak vysoko, že sa dotýkala krištáľovej gule na lustri s tisícimi sviečkami.
Lenže v dobrej rozprávke nikdy nechýba nejaké zlo. Podvedome som tušila, že sa stane niečo vážne, čo úplne naruší idylu fantastického života. Mama vo svojom šialenstve prekročí hranicu a otec so synom sa pokúsia urobiť aj nemožné, aby ich rodinné šťastie mohlo pokračovať. Aj keď je situácia vážna, neopúšťa ich vtip a dobrá nálada. Lenže dokedy? Otec si odjakživa uvedomoval, že jeho žena je ako časovaná bomba, no vzhľadom na obrovskú a neutíchajúcu lásku hral všetky jej šialené hry spolu s ňou.
Na istom koktaile, pri istom tanci som sa načisto zbláznil do bláznivej ženy s krídlami, ktorá ma pozvala deliť sa s ňou o jej bláznivosť.
Nenechajte si ujsť toto výnimočné dielo popretkávané jemným humorom. Hoci je v knihe prítomný aj veľký žiaľ, nepovažujem ju za smutnú. Tieň, ktorým ma zahalil záver sa skoro úplne stratil v celkovom dojme z literárneho zážitku. Úžasná láska v nádhernom príbehu sa navždy zapísala do môjho čitateľského srdca. Mám niekoľko obľúbených výnimočných kníh o láske (Pena dní, Ranná horúčka, Chlapec a holubica…) a teraz som k nim zaradila aj Čakanie na Bojanglesa. Nesmierne rada sa ku knihe vrátim, pustím si Ninu Simon a budem krúžiť po parkete spolu s Georgesom a Constance, Louisou, Liberty…
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments