Gonҫalo M. Tavares

Gonҫalo M. Tavares: Štvrť

Gonҫalo M. Tavares je v súčasnosti považovaný za jeden z najvýraznejších talentov lusofónnej literatúry. Vydal viac ako tridsať kníh a získal množstvo ocenení. Denník Le Figaro ho dokonca nazval „portugalským Kafkom“. Som rada, že sa mi do rúk dostala kniha Štvrť a verím, že si časom prečítam aj jeho iné diela. Túto knihu odporúčam náročnejším čitateľom. Som presvedčená, že ten, koho nadchne, jej bude venovať naozaj dlhý čas. Vyšla v Portugalskom inštitúte a Anton Pasienka odviedol výbornú prekladateľskú prácu.

Štvrť je desaťdielny cyklus poviedkových kníh. Vo vydaní, ktoré som práve dočítala sa nachádza sedem z nich. Texty sú dokonalé vo svojej jednoduchosti a múdrosti. Autor používa krátke a výstižné vety a jednoduchú slovnú zásobu. Niektoré poviedky svojou strohosťou pripomínajú aforizmy.

Priskoro

Vojna sa začala ešte predtým, než dokončili mapy. Celá armáda – tisíce vojakov s delami a tankmi – uviazla v slepej uličke. (Pán Brecht a úspech)

Tavares vzdáva hold rozličným osobnostiam z oblasti literatúry, filozofie, architektúry či iných umení. Svoje postavy pomenoval podľa osobností, ktoré na neho pôsobili hravo a preniesli ho do veselšieho sveta. V jeho fiktívnej Štvrti sa stretávame s pánom Brechtom, Calvinom, Krausom, Walserom, Bretonom, Swedenborgom a Eliotom. No v jednotlivých príbehoch sa mihnú aj Balzac, Borges, Warhol či pani Woolfová.

V prvej časti sa zoznámime s pánom Brechtom. Veľmi rád rozpráva príbehy. Sú výborné, no zvyčajne ich prednáša v prázdnej sále. Jedného dňa sa všetko zmení a pán Brecht má strach, že sa z preplnenej miestnosti nedostane von. Aby som sa k nemu nemusela vracať, rovno napíšem, že jeho rozprávanie bolo (ako to povedať, čo najvýstižnejšie?) dokonalé.

Pán Calvino je hravý a nevyspytateľný. Snívajú sa mu veľmi zvláštne sny, má okno na gombíky, niekedy chodí s nafúknutým balónom po meste, samozrejme mu venuje mimoriadnu pozornosť, inokedy si zas nechá na brade písmeno z písmenkovej polievky alebo si spraví z básne zviera (alebo zo zvieraťa báseň?) a hocikedy prenáša po meste rovnobežky. Jeho život je plný neočakávaných udalostí.

Calvino vedel, že keby ľudia išli priamo a bez okľuky za svojím cieľom, nikdy by nemali možnosť spoznať zákutia, ktoré objaví len ten, kto zablúdi, ako treba.

Pán Kraus píše satirické články o politike do novín. Úplne vystihujú absurdnosť byrokracie a politických rozhodnutí, sú plné neschopnosti a hlúposti Šéfa a jeho dvoch poskokov. Je to vtipné a absurdné, ale len dovtedy, kým si neuvedomíme neuveriteľnú aktuálnosť a podobnosť s dianím v skutočnom živote. Šéf uzákonil zákon, ktorým stanovil, že týmto zákonom sa nič nestanovuje. Dokonca zašiel až tak ďaleko, že si sám sebe slávnostne odovzdal to, čo nevidieť. Všetko, čo so svojimi asistentmi urobil a dokázal, je neviditeľné.

Keď politici bozkávajú starších občanov, pripomína to prvé skusmé zahryznutie červa do tela, ktoré sa už nevie brániť a nemá ako ujsť. (Pán Kraus a politika)

Pán Walser si dal postaviť dom uprostred lesa. Celý natešený si predstavuje, ako si nájde partnerku a budú v ňom spokojne žiť. Lenže radosť trvá iba chvíľu. Niekto totiž zaklopal na dvere. Nastáva chaos, dom sa plní ľuďmi a hlukom. Pán Walser sa nevzdáva, veď aj zajtra je deň…

A už sa dostávam k môjmu obľúbencovi. Pán Breton vedie sám so sebou rozhovor. Sedí pred zrkadlom, kladie si siahodlhé a ťažké otázky, no neodpovedá, pretože ho vždy vyčerpá samotná otázka. Všetky sa krútia okolo literatúry, poézie a veršov. Ľudia dobrí, ja som si túto filozofickú jazdu užívala s každou vetou. Básne prirovnáva k domu, verše k doskám, vidí v nich anatómiu, vo verši nie je stredovek, ani žiadny iný vek, verš je opakom srdcového záchvatu, symetrickou protiváhou zlej ťažoby, popisuje usilovné i lenivé slová, ich (ne)schopnosť pohnúť veršom….

Život je celý pokrytý slovami. Všetko na svete sa dá pomenovať a celé pohyby sveta sa dajú vysvetliť pomocou dvadsiatich šiestich písmen. Čo všetko by bolo možné, keby mala abeceda dvadsaťsedem písmen? Mimochodom, niektorí ľudia si dokonca myslia, že za obrovskú neznalosť Boha môže práve to chýbajúce posledné písmeno abecedy.

Pán Swedenborg neustále uvažuje o geometrii, o tom, ako sa dajú všetky veci vyjadriť prostredníctvom geometrických tvarov. Pri svojich úvahách rád sedí v sále, kde zvyčajne prednáša pán Eliot. Nevynechá ani jednu prednášku. Priznávam, že toto bola najzložitejšia časť celého cyklu. Pri každej vete geometrický tvar, otázky striedali krátke konštatovania. Po niekoľkých stranách som už bola unavená z toľkého premýšľania. Ale verím, že niekto iný si určite príde práve pri pánovi Swedenborgovi na svoje.

V poslednej časti sa zoznamujeme s pánom Eliotom, ktorý sa vo svojich prednáškach zaoberá výkladom jediného verša z vybraných diel rôznych básnikov. A ide naozaj do hĺbky. Z jedného riadku básne vykúzli interpretáciu na niekoľko strán. Veľmi ma zaujal.

Vtipné, ironické, niekedy absurdné Tavaresove texty sú doplnené jednoduchými ilustráciami brazílskej ilustrátorky a maliarky Rachel Caianovej. Dočítala som sa, že autor so Štvrťou a jej obyvateľmi ešte zďaleka neskončil. Má totiž rád projekty, ktoré nevyhnutne ukončí až autorova smrť. Možno sa objaví pani Woolfová alebo pani Lispectorová. Nechajme sa prekvapiť.

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Powered by Facebook Comments

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke

Zavrieť