Michela Murgia pochádza zo Sardínie. V románe Accabadora, za ktorý získala viacero významných literárnych cien, vrátane prestížnej Premio Campiello, citlivo odhaľuje tajomnú stránku prastarej sardínskej kultúry. Román vyšiel vo vydavateľstve Slovart (2014) v preklade Miroslavy Vallovej.
Nenápadná útla kniha s tajomným názvom si ma celkom podmanila. Mladá talianska autorka v nej otvára trinástu komnatu s vážnou témou. Tou je eutanázia. Slovo „accabadora“ vychádza zo sardínskeho slova „s´accabu“ – koniec a doslova znamená „tá, ktorá ukončuje“. Ženy – accabadory pomáhali odísť z tohto sveta ťažko a dlho umierajúcim ľuďom, ale iba na ich vlastnú žiadosť či žiadosť rodiny. Na Sardínii sa tradovalo, že keď duša nechce opustiť telo, bránia jej v tom dve veci: alebo božská ochrana, alebo vina. Úlohou accabadory bolo pomáhať nešťastným ľuďom, ktorí uviazli medzi životom a smrťou.
Bonaria Urrai je tajomná žena, ktorá má rešpekt v miestnej komunite. Nikdy nepriviedla na svet dieťa, preto si k sebe na výchovu vzala najmladšiu dcéru vdovy Anny Terezy Listru Máriu. V taliansku to bola kedysi bežná prax.
Chovanci. Takto vravia deťom, ktoré sa narodili dva razy, prvý raz z chudoby jednej ženy a druhý raz z neplodnosti druhej.
Bonaria a Mária boli ako stvorené jedna pre druhú. Nejaký čas si museli na seba zvykať, to je pravda, no vytvorilo sa medzi nimi také puto, aké Mária nikdy so svojou vlastnou matkou nemala. Bonaria toho veľa nenahovorila, no jej slová boli vždy múdre a rozvážne. Nebolo treba, aby svojej chovanici vravievala, že ju ľúbi, bolo to cítiť vždy a všade. Mária sa vzďaľuje od svojej pôvodnej rodiny správaním, vzdelaním i nazeraním na svet. Cíti sa v bezpečí, strach pocítila len párkrát, keď sa jej náhradná mama čas od času vytratila v noci von. Nepátra, kde bola, spomienky sa jej vracajú až o niekoľko rokov neskôr.
Jestvujú myšlienky, ktoré, tak ako oči sovy, neznesú denné svetlo. Môžu sa zrodiť iba v noci a majú rovnakú funkciu ako mesiac, čiže uvádzajú do pohybu prílivy a odlivy pocitov v neviditeľných zákutiach duše.
Mária si vždy myslela, že Bonaria je krajčírka. Šila šaty a obleky pre dedinčanov, ktoré sadli ako uliate. Chovanica sa stala dobrou pomocníčkou a dedičkou majetku. Čo jej, pravdaže, aj mnohí závideli. Pravdu o svojom poslaní accabadory však pred ňou Bonaria tajila. Mladučké dievča sa dozvie pravdu vo veľmi nešťastnej situácii. Nedokáže a nechce vypočuť adoptívnu matku, odmieta ju a uteká zo Sardínie preč na pevninu. Už nikdy sa nechce vrátiť. Je nešťastná, sklamaná a zranená.
- Pre mňa ste boli prvá, a keby ste ma o to aj požiadali, nebola by som schopná zabiť vás len preto, že to sama chcete.
Bonaria Urrai na ňu uprela pohľad a Mária si uvedomila, že starena je naozaj ustatá.
- Nikdy sa nezariekaj: z tejto vody sa ja veru nenapijem. Mohla by si sa ocitnúť v džbere, a ani by si nevedela ako si sa doň dostala.
Ako Bonaria predpovedala, Mária je s jej tajomstvom konfrontovaná opäť. Accabadora je na smrteľnej posteli, Mária sa vracia, aby splatila svoj dlh chovanice a postarala sa o ňu. So smútkom sleduje, ako sa Bonaria, ktorá už nedokáže hovoriť, trápi a zostáva nedobrovoľne stáť pred dverami smrti. Dievča sa odpusteniu bráni. Zatiaľ. Obe zostávajú uväznené, ich spolužitie je jednohlasným nárekom.
Román sa mi nesmierne páčil. V príbehu dvoch žien cítime lásku, dôveru a pochopenie. Autorka majstrovsky narába s jazykom, je tak krásne poetický. Píše citlivo a nežne. Téma je síce ťažká, no príbeh nie je temný a bezútešný. Prostredie slnečnej Sardínie zjemňuje atmosféru príbehu. Vinobranie, priateľstvá, prvé lásky a vôňa chleba vzbudzujú v čitateľovi pozitívne emócie.Michela Murgia prináša pohľad na viaceré tradície jej predkov z nie tak dávnej minulosti: odpratávanie svätých obrázkov a sošiek z izby umierajúceho, plačky nad mŕtvym telom, povery, prekliatia, amulety, privolávanie accabadory, keď niet inej možnosti…
Diskusie na tému eutanázie sa vedú neustále. Jedni sú za, iní proti. Autorka to necháva na čitateľoch. Utrpenie, súcit, život a smrť. Aj Mária je postavená zoči-voči rozhodnutiu. Knihu odporúčam všetkým, ktorí majú radi silné a výborne napísané príbehy.
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments