S Afonsom Cruzom sa slovenskí čitatelia zoznámili v roku 2014, kedy vydavateľstvo Tatran publikovalo jeho román Maliar pod kuchynským drezom vo výbornom preklade Júlie Žitnej. Spisovateľ, ktorý je zároveň režisérom animovaných filmov, ilustrátorom a bluesovým hudobníkom, začal písať v roku 2008 a rýchlo upútal pozornosť kritikov a čitateľov. Za svoje diela získal mnohé prestížne ceny napr. cenu Portugalskej asociácie spisovateľov alebo cenu Európskej únie za literatúru. Román Ježiš Kristus pil pivo bol vyhlásený za najlepšiu knihu roka 2013. Veľmi by som si želala slovenský preklad ďalších jeho diel.
Kým vodu môžeme držať vo fľaši, príbehy sa nedajú uzavrieť zátkou, pretože by sa pokazili. Potrebujú voľnosť ako divoké zvieratá. Musíme ich vypustiť, aby sa mohli, ničím nehatené, rozbehnúť.
Úvodné slová Cruza presne vystihujú situáciu okolo príbehu nie celkom známeho slovenského maliara Ivana Sorsa. Stačil malý impulz vo forme spomienok a autor vypustil do sveta fascinujúci príbeh plný skvostných myšlienok. Sors sa narodil 23. novembra 1895 v Bratislave. Po prvej svetovej vojne emigroval do Ameriky, kde ilustroval knihu o náboženskej tolerancii. Lenže potom sa z neznámych príčin vrátil do Európy a vzhľadom na svoj židovský pôvod musel utekať znova. Krátky čas sa v dobe nacistického besnenia ukrýval u autorových starých rodičov v portugalskom mestečku Figueira da Foz, kde spával pod kuchynským drezom. Afonso Cruz bol fascinovaný rozprávaním starých rodičov o ukrývanom maliarovi. Niektoré opisy udalostí, miest a príbehov vychádzajú zo skutočných spomienok, všetko ostatné je dielom fantázie autora. Ako sám priznáva, o maliarovom živote skoro nič nevie a preto ho nazval Jozef.
Román sa skladá z dvoch častí: Kniha rozžiarených očí a Kniha vyhasnutých očí. Hneď v úvode upúta Cruzov lyrický jazyk bohatý na metafory. Prostredníctvom Jozefa rozvíja originálne filozofické úvahy o živote, láske a umení. Krátke kapitoly nesú výstižné názvy, z ktorých niektoré nútia čitateľa zastaviť sa a s úžasom vstrebať ponúknutú myšlienku.
Hlavný hrdina vyrastá v dome armádneho plukovníka a spolu s jeho synom sa vzdeláva pod vedením súkromného učiteľa. Kým rovesník Wilhelm hltá jednu knihu za druhou, on väčšinu času trávi kreslením a maľovaním. Dalo by sa povedať, že neustále myslí v obrázkoch. Je to jeho spôsob bytia a vývoja. Rodičia ho nechápu a nie sú nadšení jeho umeleckými sklonmi. Matka je presvedčená, že neexistuje nič horšie, ako sa dívať na svet očami umelca a otec absolútne nerozumie metaforám. Dnes by to bol klinický prípad s Aspergerovým syndrómom, v tej dobe bol Sors starší považovaný za čudáka. Jozef túži premaľovať svet nanovo. Zo všetkého najradšej kreslí oči a stromy.
O tom, aký je svet, rozhoduje väčšina. Ak sa väčšina pozrie na stôl a povie, že je to stôl, menšina, ktorá si myslí, že je to niečo iné, skončí v blázinci. Jednoduchý proces. Stačí, aby sme okolo seba videli veci, ktoré iní nevidia. Existuje svetlo, ktoré nám preniká do očí, a svetlo, ktoré nám z očí vychádza. Keď sa stretnú, vzniká svet, ktorý vidíme. Kedysi ľudia verili, že z očí nám vychádza svetlo. Vďaka nemu sa svet okolo nás niekedy rozjasní.
Prvá láska na seba nenechá dlho čakať. Mladý muž je očarený susedkou Františkou. Založí si osobitný zošit na kreslenie s názvom Kniha nekonečna. Na jednej strane sa láske bráni, lebo by ho mohla odviesť od toho, čo je pre neho skutočne dôležité (teda nakresliť celý svet), no na druhej strane po nej túži.
Detstvo i priateľstvo s Františkou sa skončí s nástupom vojny. Jozef je povolaný do armády. Drží sa myšlienky, že len vtedy vyjdeš z vojny víťazne, keď nezomrieš a nikoho nezabiješ. Po jej skončení začína študovať maliarstvo na pražskej Akadémii výtvarných umení. Okolnosti ho neskôr donútia emigrovať do Ameriky. V Európe sa začína druhá svetová vojna a prenasledovanie židovského obyvateľstva. Jozef sa vracia kvôli matke na Slovensko a netuší, aké veľké nebezpečenstvo mu ako príslušníkovi židovskej národnosti hrozí. V Bratislave sa dlho nezdrží a uteká za slobodou naprieč Európou. Na krátke obdobie nachádza útočisko v rodine Costovcov v Portugalsku. Riziko, ktoré hrozí jemu i ľuďom, ktorí ho prichýlili, ho donúti tráviť čas pod kuchynským drezom.Láska, hovorieval Jozef, je dom bez strechy, keď sa pozrieme hore, vidíme nebo. Preto si Jozef často líhal na zem a hľadel dohora.
Rád by som bol ako Táles, ktorý vravel, že život a smrť sú jedno a to isté. Jedného dňa sa ho spýtali: tak prečo sa nezabiješ? A on odpovedal: pretože je to jedno a to isté. Veľmi sa s týmto filozofom nasmejem, ale nie som ako on.
Jozefov príbeh nie je veľmi šťastný a predsa nezanechá v čitateľoch trpké pocity. Myšlienky a úvahy hlavného hrdinu sú pohladením a výzvou na premýšľanie. Alfonso Cruz zohrial moje čitateľské srdce. Román o maliarovi napísal citlivo a s ľahkosťou. Mágia, ktorú vložil do jednoduchých viet sprostredkúva veľký literárny zážitok. Krátke kapitoly s bohatou dejovou líniou sú doplnené jednoduchými ilustráciami, ktoré úzko súvisia s textom.
Ak ste ešte nepodľahli čaru portugalských autorov, Maliar pod kuchynským drezom je dôstojnou ukážkou poetickosti portugalskej duše a literatúry.
Posledná strana knihy je prvou stranou ďalšej knihy.
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments