Azúrové (ne)blues

By Petra Konáriková
14. februára 2020

Písať v zime o letnej dovolenke na Azúrovom pobreží je trochu odveci, ale povedzme, že som si dávala čas na vstrebávanie spomienok. A možno vás nalákam na booknutie letenky na letnú dovolenku presne tak, ako som to urobila ja sama pred rokom. Letenky do Nice z odletom z Viedne vás vyjdú celkom lacno, z letiska do centra sa pohodlne odveziete električkou, ktorá ma zastávku hneď pri letiskovej hale.

O tom, že Azúrové more je naozaj azúrové…

… sa presvedčíte už pri pohľade z lietadla. Nič také som jakživ nevidela (vtedy som ešte nevedela, že brázdením Alpes-Maritimes natrafíme na jazero Lac De Sainte-Croix, ale o tom až neskôr). More od mesta delí Promenade des Anglais – raj pre ranný beh a večerné prechádzky. Za čias, kedy do Nice chodila buržoázia na ozdravné pobyty, bola posiata modrými stoličkami, ktoré sú dnes akýmsi symbolom mesta.

Smerom k hradnému kopcu vás promenáda zavedie až k najznámejšiemu lokálnemu trhovisku Marché aux Fleurs Cours Saleya. Dopoludnia tu nájdete kvety, korenia z celého sveta, chutné quiche, croissanty, ktoré si môžete so sebou vziať ako rýchly obed na pláž.

Ak dostanete chuť na krátke výlety po okolí, za zvezenie sa autobusom stojí obhliadka prístavu Porte de Nice. Pokiaľ chcete objavovať aj širšie okolie, požičajte si auto.

Pobrežná hliadka

Auto sme si pôvodne plánovali požičať na dva dni a vopred sme si vytipovali len niekoľko zastávok a ostatné sme nechali na náhodu. Na sklonku druhého dňa sme však rozhodli predĺžiť si to ešte o deň a ukázalo sa to byť dobrý nápad.

Na prvý deň sme si naplánovali výlet do Grasse, hlavného mesta parfumov (sídlia tu firmy ako Molinard a Fragonard). Coco Chanel bola revolucionárka nielen v móde, ale aj vo výrobe voňaviek a značka tu dodnes vlastní polia, na ktorých pestuje ingrediencie do svojich slávnych flakónov. Prejdite sa uličkami historického centra a nevynechajte návštevu múzea či továrne, kde uvidíte starodávny prístroj na výrobu či cestovnú parfumovú výbavu buržoázie, s ktorou by vás dnes asi nepustili na palubu nízkonákladového lietadla.

Naša cesta pokračovala do Cannes, ktoré sme si prešli len autom a pokračovali sme do Antibes, kde sme nevynechali prechádzku mestom. Po krátkom oddychu na podvečernej pláži naše kolesá smerovali do stredovekého mestečka Èze. Ešte pred príchodom sme si však vychutnali netradičný street food z dodávky medzi skalami s neuveriteľným výhľadom na more Food’Eze.

V horskej dedinke Èze sa akoby zastavil čas v tom dobrom zmysle slova. Niet divu, že priťahuje záujem návštevníkov z celého sveta, má totiž šarm, aký len tak nenájdete. Uličky pripomínajú labyrint, v ktorom sa radi stratíte. My sme mali to šťastie, že sme na miesto dorazili okolo ôsmej večer, bez sprievodu turistov.

Druhý deň sme započali raňajkami a voňavou kávou so sebou smer Menton. V malebnom prímorskom meste s pestrofarebnými domami nájdete skvelú tržnicu a pýta si, aby ste sa prešli starými hradbami, ktoré ho lemujú. Zastávku nám skrátil lejak, no to sme už pokračovali do Monaka.

Priznám sa, od Monaka som nemala veľké očakávania. Čakala som snobské a umelé mesto a aj keď snobské teda bolo, dýchala v ňom história. Cez mestský okruh, ktorým jazdí aj formula, sme sa zviezli ku Casino Monte-Carlo. Do vstupnej haly a (turistickej) hernej časti sa dostane aj bežný smrteľník, za pár eur si môžete vytočiť šťastie v podobe pamätného žrebu, ktorý dostanete.

Pokračovali sme pešou prechádzkou nad mesto k palácu, kde úraduje Monacké kniežactvo. Ľahký výšľap stojí za parádny výhľad.

Levanduľa vo vlasoch

Vidieť a cítiť nekonečné levanduľové polia v Provence bol jeden z mojich cestovateľských snov. Od Nice bol vzdialený asi 2,5 hodiny autom po kľukatých horských cestičkách zvaných „corniches“. Do navigácie sme nahodili Valensole, ale netušili sme, čo všetko nás čaká cestou tam.

Ak nerátam niekoľko zastávok na fotenie nenormálnych panorám zo sekcie „more a hory“ a „more hôr“ sme sa zastavili v mestečku Castellane. V blízkom okolí nájdete množstvo kempov a cestou stretnete desiatky cyklistov, v Castellane to preto naozaj žije, napriek tomu, že je to vysokohorské miesto v nadmorskej výške takmer 2 000 m n. m.

Pokračujúc ďalej sme míňali školský a turistický autobus, ktoré sa snažili navzájom obísť v zákrute, ktorá vyzerala problematická aj pre peších. Zvládli to a chvíľu na to sme na neoficiálnom parkovisku zbadali plejádu foťákov a mobilov pred tvárami ich majiteľov, ktorí sa pozerali smerom dole a niečo odušu fotili. Keď sme podišli bližšie, pod nami sa rozprestrelo azúrové jazero Lac de Sainte-Croix, ktoré nám vyrazilo dych. Neváhali sme, zviezli sme sa k nemu a ocenili nápad vziať si so sebou plavky a okúpať sa.

Po dvoch hodinách člnkovania po jazere sme pokračovali smer Plateau de Valensole a jeho srdca, mesta Valensole. V odporúčaniach na webe sa dočítate, že najkrajší čas na návštevu levanduľových polí je počas zlatej hodinky a tak nám to aj neplánovane vyšlo. Do Valensole viedla dlhá a ako inak kľukatá cesta lemovaná poliami, na ktorých najprv nič nevidíte, no vo vzduchu cítite tú známu vôňu. Zrazu vyjdete autom na mierny kopec a ovalí vás pohľad, o ktorom ste snívali, že raz uvidíte. Stratíte slová, len sa usmievate, doslova nasávate tú krásu, ktorá končí až kdesi pod Alpami a dúfate, že sa sem ešte raz vrátite, pretože tá dlhá púť naozaj stála za to.

Praktické tipy:

Ubytovanie – my sme pôvodne hľadali hotel cez Booking, ale keďže sme boli v Nice počas hlavnej sezóny, ponuka aj ceny tomu zodpovedali. Využili sme preto Airbnb priamo na hlavnej promenáde.

Prenájom auta – auto sme si požičali cez globálnu požičovňu áut Sixt, ktorú nájdete aj u nás.

Pláže – ak chcete pohodlie, pozdĺž pláže sa to hemží súkromnými plážami, kde prenájom lehátka začína cca na 14 €/deň. Ak viete, že v ten ktorý deň sa chcete okúpať tak maximálne na 2 hodiny, bohato vám postačia aj verejné kamienkové pláže.

Vstupy – vstup do historického mestečka Èze, múzea vôní v Grasse či kasína sú bezplatné. Ako je to s ďalšími pamiatkami, si vždy vopred mrknite na oficiálnych stránkach.

Jedlo – výhodou ubytovania cez Airbnb je, že si môžete variť, teda pokiaľ vás o baví. Ja som si užívala servírovanie „hotelových“ raňajok s výhľadom na more či popíjanie vínka k šalátu na večeru. Viackrát sme raňajky poriešili kávou a croissantom so sebou (kombo začínalo na 1,50 €), obedy sme si väčšinou zobrali na pláž vo forme quiche a večere na striedačku aj v reštauráciách. Ceny sú také bratislavské + niečo navyše (cca od 10 €/osoba).

Športové aktivity – ak patríte k aktívnym dovolenkárom, tak ako ja, zbaľte si tenisky a športové oblečenie. Beh po promenáde v Nice je totiž na nezaplatenie.