Pri čítaní poviedok Kristen Roupenian sa nik neubráni silným emóciám. Neviem ako ostatní, no ja som bola vystrašená, prekvapená, fascinovaná aj šokovaná. My ženy vieme svoje. Dokážeme byť dobré a láskavé, nebezpečné aj desivé. Autorka rozpísala divoké túžby po uspokojení, pomste ale tiež obyčajnom živote. Vo svojich temných, bizarných, priam šialených poviedkach sa nevyhýba čiernemu humoru, čo aspoň trocha odľahčuje hrôzu niektorých príbehov. Zbierka je jej debutom a HBO sa podľa nej pustilo do nakrúcania miniseriálu. Vďaka vydavateľstvu Inaque a prekladu Kamily Laudovej sa môžu do pútavých príbehov zahĺbiť aj slovenskí čitatelia.
Už v roku 2017 veľkú diskusiu v Amerike rozpútala poviedka Milovník mačiek. V čase, kedy vypukol sexuálny škandál a vzniklo hnutie Me Too, zaťala autorka do živého. Mladá študentka Margot sa zoznámi so starším Robertom. Vzrušenie vyvolané písaním cez sociálne siete sa stráca pri osobnom kontakte. Sama sebe nerozumie, prečo sa napokon intímne zbližuje s mužom, ktorý v konečnom dôsledku nie je vôbec sympatický. Bojí sa a nedokáže odmietnuť. Potom hu už viac nechce vidieť. Ohrdnutý milenec pošle mladej žene správu, v ktorej jej šplechne do očí, že je kurva. Poviedka sa stala námetom rozhovorov o urážlivom a násilnom sexuálnom správaní mužov voči ženám. Vytvorili sa dva tábory. Jeden fandil Margot, druhý obhajoval Roberta.
Všetky poviedky boli vynikajúce. Vo mne hlboko zarezonovalo päť z nich: Zlý chlapec, Sardinky, Obeta, Uhryznutie a Zrkadlo, vedro a stará stehenná kosť.
Zvrátený a sadistický pár si spraví z kamaráta hračku. Zo začiatku jemná a nevinná hra sa zmení na šialenstvo vrcholiace tragédiou. Choré a hrozné! „Ty si ale zlý chlapec, pošepli sme na odchode. Pozri sa, čo si spravil.“
Čo sa Sardiniek týka, bola som v šoku ešte pár minút po dočítaní. Malé dievčatko ukrýva v sebe obrovské zlo. Najprv naučí kamarátky hrať Sardinky, aby mohlo neskôr rozpútať neuhasiteľný oheň. Aj narodeninové želanie sa môže vymknúť spod kontroly.
„Čo si si to vlastne priala?“
Tillin od torty hnedý úsmev je žiarivý a milý. „Ale no tak, mama. Čoskoro uvidíš.“
Keď v mestskej knižnici nájdete zastrčenú knihu čarov, musíte vyskúšať aspoň jedno zaklínadlo. To si povedala hlavná hrdinka a vyčarovala dokonalého muža. Stal sa obeťou jej nekončiacich želaní. Zničila a vyžmýkala ho do poslednej kvapky krvi. Nevadí. Kniha predsa sľubuje nekonečné množstvo možností. Zabolel ma ten príbeh, tá ľahkovážnosť a sebeckosť. A najmä uvedomenie si, koľko takých manipulátorov a upírov sa nájde v spoločnosti.
Ospravedlniť som sa mu dokázala, až keď som si pričarovala inteligenciu. Bezmenné telo bez minulosti na mieru prispôsobené mojim chúťkam… aj jeho melodický prízvuk vychádzal z hĺbky mojich snov. Neprivolala som si ho, ja som ho stvorila.
Ellie rada hrýzla. Už od škôlky. Hrýzla mamu, kamarátov, sesternice. Hanba ju prinútila s tým prestať, no nikdy sa svojej chúťky nezbavila. Túžba niekoho pohrýzť ju prenasleduje neustále. Objektom predstáv sa stáva kolega v práci. Ako ho pohrýzť a nemať z toho problémy? Zožiera ju chorobná posadnutosť a túži svoje fantázie premeniť na skutočnosť. Príležitosť robí zlodeja a jej sa naskytá hotový poklad… Poviedka je o neutíchajúcej a nástojčivej žiadostivosti. Za uhryznutím si môžeme predstaviť čokoľvek. Niekedy je nutkanie také silné, až sa z neho človek ide zblázniť. Ale tá katarzia po dosiahnutí cieľa! Táto poviedka je fakt bizarná, ešte teraz sa usmievam.
Bola raz jedna princezná a tá sa potrebovala vydať. Lenže v záľahe pytačov jej nebol ani jeden dobrý. Kráľovský radca vymyslel lesť. Princeznej sa predstavil tajomný nočný hosť a ona sa šialene zamilovala. S ránom prišlo morbídne prekvapenie. Očarujúci princ nebol skutočný, bola to atrapa vyskladaná zo zrkadla, vedra a kosti. Kráľ s kráľovnou sa nahnevali, princezná si napokon musela vybrať skutočného ženícha. Zamilovaná do prízraku chradla zo dňa na deň. Na tejto poviedke je dokonalo ilustrovaná sebeckosť a narcizmus. Dívaš sa do očí milovanej bytosti a pritom hľadíš do zrkadla, vyslovuješ láskavé slová, no ozvena z vedra ich vracia k tebe. A skúste objať kosť. Stačí predstava a je zrejmé, že človek objíme sám seba. Princezná je obklopená láskou, no sama nedokáže milovať, svojou sebeckosťou ničí všetko okolo seba.Ellie sa s Coreyom Allenom nechcela vyspať. Ellie ho chcela pekne šťavnato uhryznúť. Zistila to, keď ho raz v pondelok pred poradou pozorovala, ako na podnos ukladá mafiny. Keď skončil, otočil sa a pristihol Ellie ako naňho civie. Žmurkol na ňu: „Teda, Ellie, vyzeráš dosť hladná,“ povedal dvojzmyselne.
Všetkých dvanásť poviedok je skvelých. Užila som si každú jednu. Týkajú sa rôznych vzťahov – rodičovských, romantických, sexuálnych, priateľských aj vzťahov medzi cudzími ľuďmi. Niektoré v sebe skrývajú násilie, strach a mágiu, iné sú bez týchto ingrediencií, no silný pocit zanechá každá. Kristen Roupenian ukázala veľkú dávku fantázie, talent na vykreslenie bizarných situácií a vytvorila postavy s rozmanitými charaktermi.
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments