John Boyne

John Boyne: Môj brat sa volá Jessica

John Boyne je slovenským čitateľom dobre známy najmä vďaka románom Chlapec v pásikavom pyžame, Noe na úteku či Neviditeľné besy srdca. Najnovšia kniha, ktorú publikovalo vydavateľstvo Slovart v preklade Aleny Redlingerovej, je určená dospievajúcej mládeži. Nastolil v nej veľmi citlivú tému rodovej identity. Krátko po vydaní zožal pozitívnu aj negatívnu kritiku. Autor akiste vlnu odporu očakával, no nezľakol sa a napísal citlivé dielo nielen pre mládež a rodiny, ktoré sa s podobnou situáciou potýkajú, no aj pre tých, ktorí sú otvorení novým témam.

Hovorí sa, že máme strach z toho, čo nepoznáme a čomu nerozumieme. Nepochopenie, že rodová identita nie je nevyhnutne podmienená biologickým pohlavím, vedie na jednej strane k zosmiešňovaniu až k nenávisti a na strane druhej k depresiám a samovraždám.

Dostávame sa do rodiny Waverovcov. Mama je ambiciózna politička siahajúca na ministerské kreslo, otec ju všemožne podporuje vo funkcii poradcu a na deti im príliš času nezostáva. Opatrovateľky sa striedajú ako na bežiacom páse. Ignorujú fakt, že ich synovia by mohli mať nejaké vážne problémy.

Rozprávačom je trinásťročný Sam, tichý, nenápadný, ba až neviditeľný. Bojuje s dyslexiou, pre ktorú schytáva posmešky od spolužiakov. Veľa kamarátov nemá, vzhliada teda k svojmu bratovi, ktorý je jeho najväčším vzorom. Jason je sedemnásťročný fešák, najlepší futbalista v škole, obľúbený a vždy obklopený peknými dievčatami.

Jedného dňa sa starší syn zverí rodičom a bratovi so svojím najväčším tajomstvom a trápením. Narodil sa v nesprávnom tele, cíti sa byť ženou. A už to nedokáže a nechce tajiť. Nevládze.

„Práve o to ide, Sam. Nemyslím si, že som tvoj brat. Som si tým istý.“
Pozeral som naňho nechápavo. „Čo tým chceš povedať?“
„Presne to, čo vravím,“ odpovedal. „Nemyslím si, že som tvoj brat. V skutočnosti som presvedčený, že som tvoja sestra.“

Pre všetkých je to šok. Rodičia šalejú, snažia sa presvedčiť syna, že to je iba pubertálne blúznenie a vyrastie z toho. Nech dá tomu čas. Sam situáciu znáša ešte horšie, spolužiaci sa mu vysmievajú a šikanujú ho. Útočia na neho ako dravce. Brat bol jeho oporou, múrom, o ktorý sa mohol kedykoľvek oprieť. Teraz z neho zostali len ruiny. K svojmu idolu začína cítiť hnev a vyčíta mu sebeckosť. Nedokáže prijať myšlienku, že prišiel o brata. Samozrejme má tiež strach. Obáva sa, že jedného dňa sa aj on začne cítiť ako dievča a to ozaj nechce.

Každý člen rodiny sa snaží so vzniknutým „problémom“ vyrovnať po svojom. Prvoradé je utajiť to. Veď ako by sa verejnosť pozerala na političku s takým nepredstaviteľným šialenstvom v rodine?! Obaja bratia sú ešte nešťastnejší ako rodičia, nešťastní a frustrovaní, strácajú a hľadajú samých seba. V domácnosti sa zvyšuje napätie a podpora, ktorú by zmätený a vystrašený teenager potreboval, neexistuje. Čelí obrovskej kríze identity a najbližší sa mu obracajú chrbtom. Je jednoduchšie predstierať, že sa nič nestalo. Ako sa s touto situáciou napokon popasujú? Všade naokolo vládnu predsudky a xenofóbia.

„Aby ste mi rozumeli, nemám vôbec žiadne predsudky, v aute si dokonca púšťam cédečko s najväčšími hitmi Eltona Johna, ale nechápem, prečo tí ľudia musia bývať medzi nami, kam zjavne nepatria. Určite by boli šťastnejší niekde v cudzine.“

Táto kniha môže naštartovať sériu rozhovorov v nejednej domácnosti. Možno bude nápomocná tým, ktorých sa to týka, ale tiež ostatným, čo sa chcú dozvedieť viac. Možno sa rodičia nebudú báť otvorene hovoriť so svojím dospievajúcim dieťaťom o probléme, ktorého sa tak veľmi boja. Možno sa vyvarujú chýb, akých sa dopustili Jasonovi rodičia.

Všetky celospoločenské problémy treba spracovať, postupne vyhodnocovať a riešiť. Nezavrhovať, nesúdiť a neútočiť na všetko nové. John Boyne naozaj jemne a výborne spracoval vysoko aktuálnu tému, ktorá ale vôbec nie je nová a sprevádza ľudstvo po celom svete od nepamäti.

Keďže sme mali izby vedľa seba, občas som ho počul plakať, ale nešiel som za ním. Jeho slzy mi naháňali strach. Chcel som, aby môj veľký brat bol silný. Taký bol vždy, nechcel som, aby sa zmenil.

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Powered by Facebook Comments

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke

Zavrieť