Emma Donoghuová

Emma Donoghuová: Prevtelenie

Nik nie je taký slepý ako tí, čo odmietajú vidieť.

Írsko-kanadská prozaička, dramatička a scenáristka Emma Donoghuová sa so svojím debutom Izba dostala do užšieho výberu na Bookerovu cenu a za scenár k rovnomennému filmu ju nominovali na Oscara. Povesti výnimočnej rozprávačky nezostala nič dlžná ani v románe Prevtelenie, ktorý v preklade Zdenky Buntovej publikovalo v roku 2017 vydavateľstvo Ikar.

Vo vnútrozemí Írska akoby v roku 1859 čas zaspal. Moderná doba 19. storočia dorazila len do veľkých miest a dediny učupené na rašeliniskových poliach ešte stále žili v objatí legiend, povier a prísnej katolíckej viery. Viera v škriatkov a lesné víly si aj v dedinke Athlon kráčali ruka v ruke s fanatickou vierou v Boha. A presne sem prichádza vzdelaná zdravotná sestra Lib Wrightová, aby spolu s mníškou sestrou Michaelou dosvedčila boží zázrak. O Íroch doma v Anglicku často počúvala, že sú apatickí a zaostalí. Žeby to bola pravda?

O´donnelovský dom a celá krajina boli presýtené takou dusivou bigotnosťou, až sa Lib dvíhal žalúdok.

Jedenásťročná Anna O´Donnellová vraj už štyri mesiace nevložila nič do úst a žije z manny nebeskej. Fanatickým katolíkom nebolo viac treba a veria, že je to zázrak. Po siedmych rokoch hladomoru sa krajina postupne zviecha z popola a svätorečenie malého dievčatka by pritiahlo pozornosť okolitého (ak nie celého) sveta. Už teraz sa zbiehajú zvedavci z mnohých krajín, aby malú Annu navštívili, pomodlili sa s ňou a v pokladničke nechali milodar. Ateistka Lib je odhodlaná prísť veci na koreň a odhaliť podvod. Uvažuje triezvo, drží si odstup, je presvedčená, že dievča klame. S rehoľnou sestrou sa pri ňom striedajú dňom i nocou. Naozaj sa zdá, že jesť nepotrebuje, stravu odmieta a pije iba vodu, pretože tá je čistá a je darom od samotného Boha. Lenže začína čoraz viac chradnúť, opúcha jej telíčko, vypadávajú vlasy a po týždni už sotva stojí na nohách.

Takže ten drobček s milou tváričkou nie je nepriateľ. Nijaká všetkými masťami mazaná luhárka, ale dieťa, čo v zajatí bledého sna kráča po okraji útesu a neuvedomuje si nebezpečenstvo. Choré dievčatko, ktoré potrebuje pomoc svojej ošetrovateľky. A to čím skôr.

Profesionálka Lib, ktorej vždy prízvukovali, že sa nesmie zbližovať s pacientmi postupne zvlieka svoj pancier profesionálky a začína s hladujúcim dieťaťom súcitiť a stoj čo stoj sa snaží prísť veci na koreň. Pomaličky sa zbližujú a na svetlo sveta vychádzajú odporné tajomstvá. Fanatická viera v Boha dokáže zabíjať. Azda si matka urobila z dieťaťa objekt trýznivého kultu? Chce mať doma sväticu, nie dieťa z mäsa a kostí? V hre je pravdepodobne ešte niečo úplne iné. Keď Lib začne biť na poplach, chrbtom sa jej otáča aj rehoľníčka, aj rodičia, ba dokonca miestny lekár. Ten šialenec si myslí, že Anna predstavuje nový evolučný stupeň a je presvedčený, že znižovaním teploty sa môže zmeniť na nový druh človeka. Blázon! Rozhodne sa riadiť heslom svojej dávnej učiteľky „Radšej sa utopiť v príboji, než nečinne postávať na brehu!“

Pomocníka nájde v mladom novinárovi, ktorý prišiel do dediny písať o Anne reportáž. Obaja cítia, že tu niečo smrdí. Čo je za tým všetkým? Prečo múdre dievčatko plné života takto strašne týra svoje telo? Tridsaťtrikrát do dňa omieľa stále jednu a tú istú modlitbu, číta iba písmo sväté a slová z biblie si vykladá tým najhorším možným spôsobom.

Pre mňa osobne je takáto náboženská bigotnosť a fanatizmus niečím nepochopiteľným. Pri čítaní som bola viac ako rozčúlená. Keby to bolo možné, zatriasla by som všetkými tými dedinčanmi, čo na jednej strane vykladajú na noc pred dvere misku s mliekom pre víly (čo mi je celkom sympatické a nikomu to neubližuje), aby ich ochraňovali a na druhej strane dovolia v mene viery bez mihnutia oka zomierať dieťaťu. Náboženstvo im zatemnilo mozgy.

Dej románu je vymyslený, no inšpiráciou sa pre autorku stalo vyše päťdesiat prípadov takzvaných postiacich sa dievčat, ktoré údajne celé mesiace, ba i dlhší čas žili bez jedla. Niektoré uvádzali náboženské pohnútky, no nebolo to vždy pravidlom. Tieto prípady sa na Britských ostrovoch, v západnej Európe i v Severnej Amerike vyskytovali už od 16. storočia. Ale až o tristo rokov neskôr sa začínajú v lekárskych záznamoch objavovať informácie o poruchách príjmu potravy. Dnes už všetci vieme, aká nebezpečná je anorexia a čo všetko dokáže napáchať.

Kniha ma veľmi bavila. Autorkinu prvotinu Izba som čítala hneď po jej vydaní a bola som z nej nadšená. Rovnaké pocity som očakávala aj od Prevtelenia. Po druhý raz som sa presvedčila, že Donoghuová je vynikajúca rozprávačka. Tak dôkladne opísala prostredie, postavy aj dej, že zo stránok doslova sršala atmosféra zaostalého vidieka. Bude vami lomcovať hnev a strach, ale tiež súcit a dojatie.

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Powered by Facebook Comments

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke

Zavrieť