Dobrá kniha by mala mať viac než len jednu vrstvu kože, mala by mať niekoľko poschodí naskladaných jedno na druhom. Schody a schodiská, písmená nad nimi a písmená pod nimi. Prízemie literatúre nestačí. Dielo portugalského autora Afonza Cruza Knihy, ktoré zhltli môjho otca disponuje parametrami niekoľkoposchodového domu. Primárne je určené detskému čitateľovi, no potešenie prinesie aj skôr narodeným. Získal za neho ocenenie za najlepšie dielo roku 2009 v kategórii young adult. Zrodilo sa z myšlienky dodať klasickým románom dlhší alebo alternatívny koniec. Veď kto by nechcel vedieť, ako pokračuje život obľúbeného literárneho hrdinu po tom, čo obrátime poslednú stránku?
S Afonzom Cruzom som sa zoznámila prostredníctvom jeho knihy Maliar pod kuchynským drezom (Tatran, 2014) a bola to láska na prvý pohľad (alebo prvú vetu). Kým vodu môžeme držať vo fľaši, príbehy sa nedajú uzavrieť zátkou, pretože by sa pokazili. Preto, keď Portugalský inštitút publikoval jeho ďalší titul Knihy, ktoré zhltli môjho otca, bola som si istá, že láska sa ešte vystupňuje. Nemýlila som sa. Môj prvý potlesk patrí prekladateľke Zuzane Greksákovej, druhý autorke čarovnej obálky Júlii Molčanovej a tretí, samozrejme, autorovi a jeho úžasnému dobrodružstvu vo fantastickom svete literárnych diel.
Kniha dokáže zhltnúť človeka
Existuje nekonečne veľa miest, kde môže človek zablúdiť, ale žiadne z nich nie je také spletité ako knižnica. Keď sa skutočne sústredíme na to, čo čítame a dokážeme sa úplne ponoriť do príbehu, zhltne nás. Niekedy natrvalo. A presne to sa stalo otcovi dvanásťročného Eliasa Bonfima. Žiaden infarkt, kdeže! Stará mama mu prezradila, že zmizol v knihe a dovolila mu vstúpiť do otcovej knižnice v podkroví. Konečne ho môže spoznať, prekonať všetky slová, ktoré prekonal aj on a dúfa, že ho nájde za nejakou vetou či medzi postavami niektorého z románov. Hltá knihu za knihou a na dlhé hodiny sa denne stráca vo svete fantázie. Babička ho nadšene podporuje, no mame sa to príliš nepáči. V knihe Ostrov doktora Moreaua objaví poznámky o Dr. Zirkovi a v tom momente nadobúda príbeh fantastický tón. Majstrovské dielo H. G. Wellsa ožíva. Chlapec doktora navštívi a odchádza od neho so zvláštnym psom. Vysvitne, že je to Edward Prendick, ktorému pokusy Dr. Moreaua vzali ľudskú podobu. Spolu sa pustia do pátrania po otcovi. Postupne prechádzajú rôznymi dielami klasickej literatúry. Elias už vie, že otec hľadal vraha literárnych postáv. S každou knihou sa dostáva bližšie k rozlúsknutiu záhady. V spoločnosti výnimočných spisovateľov sa cíti ako ryba vo vode.
„Mami, už si počula o Stromovom barónovi?“
„Nie.“
„Bol to tvrdohlavý muž, ktorého si vymyslel spisovateľ Italo Calvino. Jeho otec, barón, ho chcel prinútiť jesť polievku, no on, aby ušiel svojmu osudu, vyliezol na strom. Otec ho chcel prinútiť zliezť, ale on vyhlásil, že nezlezie, že už nikdy nezlezie.“
„Kam tým mieriš?“
„Že aj ja ťa môžem napriek tvojmu zákazu neposlúchnuť a vybehnúť po schodoch do podkrovia v ústrety svojej slobode. A už nikdy viac odtiaľ nezídem.“
Môžeme konať zlo s dobrým úmyslom?
Pri čítaní románu R. L. Stevensona Podivný prípad doktora Jekylla a pána Hyda sa zoznamuje s pánom Hydeom. Vedú veľmi zaujímavý rozhovor o temných stránkach ľudskej povahy. Človek nemá iba päť zmyslov, ich počet sa rozširuje o mravné vedomie a schopnosť odlíšiť dobro od zla pri všetkom, čo robíme a cítime. Temnota sa však skrýva v každom z nás a môže sa stať, že sa skôr či neskôr prederie na povrch. Ani Elias nezostane uchránený. Jeho nápadité pátranie v literárnych dielach sa strieda so skutočným životom v škole a doma. S najlepším kamarátom Bombom, nezastaviteľným rozprávačom čínskych legiend, súperia o pozornosť spolužiačky Beatriz. Práve v boji o srdce vyvolenej skĺzne do tmy. Cyrano z Bergeracu dokázal letieť na mesiac pomocou fľaštičiek rosy a zaľúbencom na to stačí jedna kvapôčka sliny po bozku na perách. No tomu, kto zostal na zemi začne tvrdnúť srdce.Stopy vedú naprieč mnohými klasickými dielami až do Ruska ku kniežaťu Raskoľnikovovi zo Zločinu a trestu. Elias s ním polemizuje o konaní zla s dobrým úmyslom, aj o meniacich sa spomienkach človeka.
Človek sa skladá z príbehov
Literárne diela spomínané v knihe nie sú problémom pre žiadneho čitateľa, nakoľko autor v krátkosti priblíži dej každého jedného. Myšlienka, že všetky románové postavy žijú v akomsi spoločnom paralelnom svete je veľmi príťažlivá. Afonzo Cruz nenásilne prebúdza v detskom čitateľovi túžbu po nových a nových literárnych zážitkoch. Pretože naše telo tvoria príbehy, nie DNA a genetický kód, nie mäso a kosti a koža a mozog. Príbehy.
Neotáľajte a prijmite pozvánku na magickú cestu po klasických dielach svetovej literatúry. Čítanie predsa patrí k tým najúžasnejším dobrodružstvám na svete!
(Afonzo Cruz: Knihy, ktoré zhltli môjho otca, preklad Zuzana Greksáková, Portugalský inštitút, 2020)
Článok bol pôvodne publikovaný pre Magazín o knihách
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments