kate quinn Lovkyňa

Kate Quinn: Lovkyňa

Nebola zvyknutá, že na ňu poľujú. Vždy lovila ona. No nie zvieratá, ako by ste si mysleli, lež ľudí. Žena nazývaná die Jägerin – Lovkyňa počas 2. svetovej vojny vraždila tých, ktorí nepredstavovali žiadnu hrozbu, takých, čo sa jej iba priplietli do cesty. Neštítila sa zabíjať ani deti. Po vojne sa po nej zľahla zem. Ian Graham, bývalý vojnový novinár a jeho spolupracovník Tony sa však nevzdávajú a popri pátraní po iných nacistických zločincoch neúnavne hľadajú aj tajomnú vrahyňu bez mena. Iana s ňou spája osobné puto. Vzala život jeho blízkej osobe. Musí ju nájsť, musí… Píše sa rok 1950 a svet akoby chcel zabudnúť na hrôzy vojny a vrahov, ktorí sa rozutekali do celého sveta. Lovci nacistov ale nezabúdajú.

Skrývali sa pri brehu, celí roztrasení, oči od strachu veľké ako taniere – možno utečenci z vlaku smerujúceho na východ alebo ľudia, čo utiekli pred pravidelnou čistkou v tej oblasti. Tá tmavovláska ich našla, utešovala ich, uisťovala, že im nič nehrozí. Vzala ich do svojho domu pri jazere, dala sa im najesť, usmievala sa na nich. Potom ich vyviedla von – a zastrelila ich.

V románe Lovkyňa, ktorý publikovalo vydavateľstvo Ikar (2020) v preklade Tamary Chovanovej nájdete kus histórie z vojnového obdobia a a krátko po ňom. Jednou z hlavných postáv je Nina Markovová, nadporučíčka vojenských vzdušných síl Červenej armády, konkrétne bombardovacieho pluku, neskôr presláveného ako Nočné čarodejnice. Jej postava je očarujúca a príbeh od začiatku do konca presvedčivý. Nikomu nedovolí, aby jej zasahoval do života. Svoje tajomstvá odkrýva len veľmi pomaly. Spolu s ňou sa podrobnejšie pozrieme do stalinovského Ruska, do doby, kedy sa začali tvoriť ženské letky. Mladé ženy a dievčatá noc čo noc nalietavali nad nepriateľské vojenské oddiely a zhadzovali bombu za bombou. O tragické chvíle nebola núdza. V duchu národných hesiel sa odvážne vrhali do boja. Nina je skvelá hrdinka. Nebojácna a drsná. Nadáva ako kočiš, no ani to jej neuberá na šarme. Vyrástla v drsnej divočine a jediné čoho sa bojí, je smrť utopením. Má na to vážne dôvody. Z rusalky od Bajkalského jazera sa stala pomstiteľka. Počas vojnového besnenia prežila nejednu ťažkú chvíľu. Tiež má na Jägerin ťažké srdce. Odhodlaná a neohrozená pilotka spojí sily s Ianom a Tonym a začína sa lov na stále unikajúcu vrahyňu. Objavili sa totiž nové stopy.

„To robia Rusi. Sedia, popíjajú a hovoria o smrti.“ Odtisla prázdny tanier nabok. „To nás rozveseľuje.“
„Lovci naháňajú Lovkyňu…“ Ian zakrúžil šálkou s vychladnutou kávou. „Toto je tvoj prvý lov, Nina.“

Paralelne sa v knihe odohráva ďalší príbeh. Jordan McBridová vyrastá v povojnovom Bostone a jej najväčším snom je stať sa fotografkou. Otec má ale iné plány a vidí ju ako majiteľku rodinného starožitníctva. Jedného dňa si privedie do domu ženu. Je vdovec a dcéra mu úprimne želá šťastie s novou partnerkou. Snúbenica Anneliese má malú dcérku Ruth. Sú to rakúske utečenky a do Ameriky prišli zabudnúť na hrôzy vojny. Jordan však čosi na rakúskej vdove znepokojuje. Keď jej zo svadobnej kytice vypadne do rúk nemecká vojnová medaila so svastikou, pocit, že blízko číha nebezpečenstvo sa zintenzívni. Začína potajomky pátrať po minulosti nevlastnej matky. Skrýva niečo, alebo je za všetkým iba jej veľká predstavivosť?

Ľudia sa počas vojny menia na úplne iné bytosti akými boli dovtedy. Robia veci, ktoré by im v časoch mieru ani len nenapadli. Pri procesoch s nacistickými zločincami sa mnohí obhajovali tým, že robili len to, čo museli. Plnili príkazy. Chceli prežiť. Je ospravedlnenie na mieste? Nie, vojnové zverstvá sú neodpustiteľné. Výhovorky, ktoré si nacisti vymýšľali, na čo všetko boli ochotní zabudnúť so slovami stalo sa to pred mnohými rokmi, boli výsmechom miliónom obetí. Román Lovkyňa núti čitateľa premýšľať o vine a zodpovednosti, o súcite a prípadnej milosti. Čo sa dá odpustiť a čo nie? Pristihla som sa, že v istej chvíli som súcitila s Jägerin, ale potom vstúpili na scénu ďalšie postavy a udalosti a súcit zmizol tak rýchlo, ako sa objavil.

Doráňané duše ako tie naše, pomyslel si Ian, plahočiace sa z trosiek vojny vždy cítia vinu. Vidia duchov. Jazerá a padáky.

Autorka sa pekne pohráva s našimi pocitmi, až sa človek chvíľami hanbí, že ho premohla slabosť a prižmúril by oko, aby zločinec mohol začať nový život. Testuje svoje postavy aj čitateľov, plynutím deja skúma ochotu zabudnúť na všetko zlé, no na druhej strane prebúdza vlčí hlad po pomste. Ustoja hrdinovia románu túžbu po krviprelievaní?

Nečakajte srdcervúci príbeh ani vojnový triler. Pripravte sa na jednoduchý ale napínavý román, ktorý rozpráva o tom, čo robí vojna ľuďom a s ľuďmi. Nájdete v ňom aj zopár akčných scén, no zväčša plynie pokojne a premyslene. Mierne zdĺhavo pôsobili Ninine spomienky z pôsobenia v ruskej letke. Nie že by neboli zaujímavé, no pre širší kontext nemali až taký veľký význam. Jedna skutočnosť mi však pri čítaní zamestnávala myseľ viac, ako by som si priala a tou je (podľa mňa) nedostatočne vystihnutá atmosféra povojnových rokov. Chýbal mi tam duch doby. Aj napriek tomu stojí Lovkyňa za prečítanie. Je zjavné, že autorka si poctivo naštudovala históriu. Fanúšikovia románov z obdobia druhej svetovej vojny by si ho nemali nechať ujsť. Ak vás baví skúmať následky vojny a chcete sa na chvíľu stať súčasťou pátrania po vojnových zločinoch, Kate Quinn pre vás napísala ideálnu knihu.

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Powered by Facebook Comments

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke

Zavrieť