Nedávna história Švédska je plná škandálov, záhad a nevyriešených zločinov. Niektoré z nich si vzala na mušku spisovateľka a dramatička Louise Boije af Gennäs v napínavom sociálnokritickom psychologickom trileri, ktorý publikovalo vydavateľstvo IKAR (2020) v preklade Jany Obertovej.
V dramatickom prológu sme svedkami umučenia a upálenia otca hlavnej hrdinky Sary. Kto a prečo ho odsúdil na takú krutú smrť? Keďže z tela nezostalo skoro nič, polícia prípad uzavrela ako nešťastnú náhodu pri manipulácii s plynovým horákom. Sara sa potrebuje vyrovnať s minulosťou a pokúša sa začať nový život v Štokholme. Okrem straty otca nedávno prežila aj veľmi traumatický zážitok, z ktorého sa spamätala iba pomocou terapie. Zamestná sa ako pomocná sila v kuchyni a prenajme si izbu v príšernom dome, ktorému kraľuje ešte príšernejšia majiteľka. Nepotrvá dlho a usmeje sa na ňu šťastie. Osloví ju atraktívna, na prvý pohľad bohatá, mladá žena Bella a ponúkne jej vysnívané miesto v PR agentúre. Po takej práci pravdepodobne túži celé mediálne Švédsko. Sara si stále neverí a nedokáže vstrebať myšlienku, kde sa zrazu vzalo toľké šťastie. Veď je len obyčajné deprimované dievča trpiace posttraumatickým stresovým syndrómom a do špiku kostí presiaknuté pocitmi viny a nespracovaného žiaľu. V hlave jej dookola rezonuje veta: Je v tom niečo podozrivé, je v tom niečo podozrivé, je v tom niečo podozrivé. Zo začiatku ide všetko dobre, presťahuje sa k novej priateľke a kolegyni Belle, zatuchnutú izbu, v ktorej ju mátali nočne mory, vymení za luxusný byt v centre mesta.
V otcovom stole nájde celú hromadu dokumentov a novinových výstrižkov, ktoré pravdepodobne zbieral dlhé obdobie. Číta o nevyriešenej vražde Olafa Palmeho z roku 1986, o Geijerovej afére, o záhadnej smrti novinárky Cats Falckovej, ktorá zomrela v roku 1984 a o inšpektorovi pre vojenskú techniku Carlovi Algernonovi, ktorý údajne v roku 1987 spadol pod vlak metra. Po čom pátral, čo sa snažil nájsť? Značná časť nazbieraných materiálov sa týka kupčenia s deťmi a s ich zneužívaním. V príbehu narazí aj na meno Eva Bengtssonová. Na motívy jej otrasnej životnej skúsenosti bol natočený film Call Girl. Namiesto pobúrenia nad manipulatívnym zneužívaním maloletých dievčat v domove pre mládež sa diskusia vo Švédsku uberala jedným smerom, ukázať a potvrdiť, že Olofa Palmeho neprávom obvinili z využívania sexuálnych služieb… Áno, aj mne to pripomenulo kauzu Čistý deň.Napätie stúpa, Sara má stále pocit, že je sledovaná, stávajú sa jej nevysvetliteľné ne(prí)hody, ľudia nie sú tými, za ktorých sa vydávajú, dokonca starí známi sa menia na cudzincov. Čo sa to deje? Buď je šialená a stále neprekonala psychické problémy z minulosti, alebo niekto okolo nej rozohral desivú hru. Už nevie, komu môže dôverovať. Zamotáva sa do siete intríg a nepochopiteľných udalostí. Hľadá súvislosti a odpovede. Cíti, že hrozba proti nej a jej rodine je čoraz reálnejšia. Začína chápať, že niekto si myslí, že práve ona je kľúčom k rozlúsknutiu niečoho dôležitého.
Ak ste videli filmový trhák Hra s Michaelom Douglasom, možno budete mať pocit, že sa hlavná hrdinka ocitla v podobnej absurdnej dráme. Veď ako je možné, že v jeden deň je u psychiatra v súkromnej ambulancii a o pár dní sa na tom istom mieste nachádza súkromný byt? Alebo obývaný dom, kde žila v podnájme, zrazu zbúrajú, pretože tam vraj už roky nik nebýval. Napätie by sa dalo krájať, plazivo sa tiahne a zavŕtava až pod kožu, je nemožné prestať čítať.
Román sa dotýka problematiky „špinavého podnikania“ v najvyšších vládnych kruhoch. Z poznania, že takéto veci sa dejú naozaj, až mrazí. Žiaľ, je to smutná realita nielen vo Švédsku, ale všade na svete. Je akousi výčitkou korupcii, nekalým praktikám a beztrestnému konaniu tých, ktorí by naopak mali takéto činy postihovať. Vyzýva na boj proti zneužívaniu moci a nespravodlivosti.
„Kde je hranica medzi občianskou odvahou a hlúposťou?“
„Nie je žiadna taká hranica,“ odvetil ocko. „Človek sa musí odvážiť robiť to, čo je správne, aj keď riskuje, že sa dostane do problémov. Inak každý, ako to povedala Astrid Lindgrenová, nie je človek, ale iba malé hovno.“
Určite poznáte techniku spájania rozptýlených očíslovaných bodov do uceleného obrázku. Spočiatku vidíme len množstvo bodiek vedľa seba, ktoré nič nepredstavujú a nedávajú zmysel. Ale ako ich začneme spájať rovnými čiarami, nadobúdajú tvar. Na záver som bola nemilo prekvapená a frustrovaná z nezodpovedaných otázok. Mnoho bodiek na vytvorenie celistvého obrazu chýbalo. Upokojila ma až informácia, že Krvavý boľševník je prvou časťou trilógie, preto dúfam, že sa zvyšné dve čoskoro dostanú aj k nám.
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments