Donna Tartt za svoju kariéru napísala tri úspešné romány. Debutovala Tajným príbehom, nasledoval Malý kamarát a posledným je vysoko oceňovaný Stehlík, za ktorého získala v roku 2014 prestížnu Pulitzerovu cenu. Časopis Time ju v tom istom roku zaradil medzi sto najvplyvnejších ľudí na svete. Je špecifická tým, že romány publikuje raz za dekádu. Jej prvotina bola na Slovensku prvý raz publikovaná už v deväťdesiatych rokoch a teraz sa dočkala opätovného vydania vo vydavateľstve Slovart v preklade Antona Eliáša.
Tajný príbeh má rovných 558 strán a aj keď sa v diskusiách o knihe vyskytujú komentáre o zdĺhavosti a nudnosti niektorých pasáží, ja som sa ani chvíľu nenudila. Anticky vystavaný príbeh plný veľkých emócií na jednej strane a chladného bezcitného konania na druhej je silným čitateľským zážitkom. Je v ňom vražda, sexuálne rituály, život mládeže z hornej spoločenskej vrstvy, drogy, alkohol ale aj mnoho filozofických pasáží. Rieši širokú škálu tém od sociálnych rozdielov , cez závislosti a psychické problémy až po hlavnú tému viny. Vstup do študentského spolku na Hampdenskej univerzite som si užívala do poslednej strany.
Ešte mesiac – dva predtým by som sa bol zhrozil čo i len pomyslieť na nejakú vraždu. Ale v to nedeľné popoludnie, keď som sa jednej sám prizeral, mi to pripadalo ako tá najľahšia, najjednoduchšia vec na svete.
Z prológu sa dozvedáme, že partia mladých ľudí zabila svojho spolužiaka. Nevieme prečo, za čo, ani presne ako. Celý absurdný príbeh nám po kvapkách dávkuje jeden z hlavných aktérov Richard Papen. Spolu so skrytým homosexuálom Francisom, zvláštne si blízkymi dvojčatami Charlesom a Camillou, nadpriemerne inteligentným manipulátorom Henrym a priateľským ale svojráznym Bunnym tvoria elitný krúžok študentov klasickej gréčtiny. Spisovateľka si dala záležať na sugestívnom vykreslení portrétov jednotlivých postáv. Až tak, že sa cítite byť súčasťou ich partie. Všetci Richardovi spolužiaci sú z bohatých rodín a on v snahe zapadnúť si vymyslí historku o otcovom ropnom impériu. Svojrázny intelektuál, profesor s tajomnou minulosťou Julian Morrow si žiakov do krúžku vyberá veľmi starostlivo. Rozprávač sa doň dostal viac-menej šťastnou náhodou. Fascinovali ma Julianove prednášky a vsuvky v texte týkajúce sa klasickej filozofie. Sama autorka vyštudovala tento odbor a vedomosti bravúrne zúročila pri písaní románu. Život na internáte je okrem podnetných diskusií a štúdia okorenený nikdy nekončiacimi študentskými zábavami plnými drog a alkoholu. Pijú všetci a veľa. Tabletky miesto cukríkov sú na dennom poriadku. Zlomovým okamihom sa stane usporiadanie starogréckych bakchanálií – rituálu spojeného s absolútnou stratou kontroly. A odvtedy to s nimi ide z kopca… Keď dôjde k vražde Bunnyho, nastáva úplný rozklad myslí všetkých protagonistov. Vrahovia si postupne uvedomujú, čoho sa dopustili a na každého má fatálna udalosť iný ničivý vplyv.
Donna Tartt majstrovsky vykreslila ponurú atmosféru a dynamiku medzi hlavnými protagonistami. Snobské deti nevedeli čo so sebou, ich životy sa zvrhli a zničili nevídaným spôsobom. Richard bol obyčajným chalanom, ktorý si hľadal miesto vo svete a fascinovaný hýrivým spôsobom života ostatných dospel k úplnému rozkladu osobnosti. Bol v podstate len akýmsi nestranným pozorovateľom, no uvedomenie si, že vrahom je aj on sám, ho rozdrvilo. Viny dokáže človeka zbaviť asi až smrť. A ťahať také bremeno niekoľko desiatok rokov je strašné.Bez myšlienky nieto skutku. Túto vetu nám Julian na seminároch často opakoval, a hoci nepochybujem, že to myslel dobre, že nás tým chcel viesť k istej duševnej sebadisciplíne a precíznosti myslenia, v danej súvislosti nadobúda jeho výrok zlovestne zvrátený význam.
Opäť jedna z kníh, pri ktorej neviete, či sú postavy sympatické alebo odporné. Na chvíľu by ste si k nim aj prisadli a započúvali sa do podnetnej debaty, no inokedy by ste sa im určite vyhli na sto honov. Chladnokrvné naplánovanie vraždy úplne desí. Naozaj je človek schopný takého niečoho? V Tajnom príbehu určite. Donna Tartt je skvelá fabulátorka a ani na okamih vám nedovolí zapochybovať. Po konečnom rozuzlení sa vynára veľa otázok. Naozaj to bolo takto? Kto prvý škrtol zápalkou? A kto prihodil poleno do tlejúceho ohňa? Myslím si, že práve kvôli týmto otázkam sa oplatí knihu prečítať znova a pozorne sledovať manipulatívne (alebo submisívne) správanie jednotlivých postáv.
Som očarená pisateľským štýlom Donny Tartt. Číta sa ľahko a je vycibrený do najmenších detailov. Prirodzené dialógy, absencia predvídateľnosti a vygradované napätie robia z Tajného príbehu čitateľskú lahôdku.
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments