Ešte som nečítala knihu z vydavateľstva Zelený Kocúr z edície Pevný bod, ktorá by sa mi nepáčila. K literárnym chuťovkám som si najnovšie zaradila knihu rumunskej rodáčky Anny Szabó T. Pokus Omyl. O perfektný preklad sa postarala Renata Deáková. Autorka spočiatku písala iba poéziu a neskôr začala aj prózu. V jej mikropoviedkach je cítiť krásnu poetiku. A to ja veru môžem.
Použila som termín mikropoviedky, pretože presne vystihuje krátke texty tvoriace zbierku, ktoré na malom priestore obsiahnu maximum. V medailóne autorky som si prečítala, že svoje poviedky nazýva baladickými príbehmi a presne to mi napadlo, keď som sa do nich začítala. Temné, napínavé, často fatálne končiace. Mnohé až šokujúce a znepokojujúce. Nedajú sa čítať naraz. Bola by to chyba, zhltnúť ich jednu po druhej. Treba si ich nechať uložiť v hlave a rozmýšľať nad nimi ako nad básňami.
Vletí do mňa prázdno. Kričí mi z úst, vrieska z chrbtice, prská spod mojich nechtov, čo škriabu zem, prská ako horiaci tank, bolí ako plameň v pľúcach, je to príjemné, ako nadýchnuť sa nad mŕtvym. Čo sa cezo mňa rúti, prečo? Nepýtam sa. Čuším.
A čítam a čítam. Sem tam zavriem knihu, odložím ju. Rozmýšľam a uvažujem. Koľko dokáže uniesť človek? Veľa… Nedokážem vybrať zo všetkých štyridsiatich ôsmych poviedok ani desať najlepších. Jednoducho to nejde. Každá má v sebe niečo iné, čo môže ponúknuť. Vedela by som ukázať na zopár slabších, no to musí posúdiť každý sám. Smutno mi bolo pri Sterilnom zápale či Torte a hrobe. Ženské postavy v nich sú utopené vo svojom žiali. Jedna sa aj slamky chytá ale druhá už rezignovala. Poviedka Krv bola jednou z tých šokujúcich. Opäť žena, opäť obeť a na konci prázdno. Kým v Sterilnom zápale bolo páchané násilie na psychike ženy, v Krvi na tele. Silno sa ma dotkol aj kratučký text Bábätko maličké. Ktovie koľko skutočných príbehov sa za ním skrýva?
Emócie lomcujú s čitateľom po celý čas. Niekedy máte pocit, že hurá, konečne niečo pozitívnejšie, a zrazu – bum, všetko sa zvrtne, nastupuje obava, smútok alebo agresia. V skutočnosti nič nie je v poriadku. Neľahké osudy hrdinov, ich nenaplnené túžby, krvácajúce rany, viditeľné aj neviditeľné jazvy, úchylky a žiale vám doprajú intenzívny čitateľský zážitok. A navyše podčiarknutý svojskou poetikou, ktorá robí z textov malé skvosty.Pravda je ako gravitácia. Aj to sú tvoje slová. Chceš, aby som uznala tvoju pravdu. Lebo jestvuje len jediná pravda. Príčina a následok, príčina a následok. Od – do, stena ti dá druhú. Nedá sa ustúpiť, ani vpravo, ani vľavo. Sám sebou si si istý. Nie si si istý mnou.
Autorka nám umožňuje nahliadnuť do ľudských životov, ktoré sú donútené vzdorovať osudu mnohokrát na pokraji síl. Zbierka obsahuje dôležité témy, o ktorých je nutné hovoriť
Hoci sú príbehy prevažne o ženách, nie je to literatúra iba pre ženy. Pred očami nám defiluje celá plejáda postáv, sú tu násilníci, tyrani ale aj dobrí otcovia a muži, týrané, užialené, životom zlomené, no aj silné, odvážne, zdravo nahnevané a sebavedomé ženy.
Niečo ti poviem. Nestoj mi za chrbtom, vadí mi to. A nevrav, aby som nevravela. Nehovorí sa mi ľahko. Ani nepíše, že keby som sa s tebou nestretla, môj život by bol celkom iný. Omnoho lepší. Áno, lepší, darmo tvrdíš, že si mi všetko dal – no akurát, vraj všetko. Čo je to všetko?
Anna Szabó T. sa vyjadrila, že sa v poviedkach chcela konfrontovať sama so sebou, nechcela sa naučiť niečo o sebe, lež o svojich emóciách. Pochopila liečivú silu hnevu. Aj krátka poviedka dokáže byť silná a vie zaťať do živého.
Odporúčam čitateľom, ktorí rovnako ako tému a dej vedia oceniť náročnejší a svojský pisateľský štýl. Odmenou bude naozaj bohatá literárna hostina.
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments