Amerika nie je do dnešného dňa poriadne vysporiadaná s témou rasovej otázky. Zhruba pred šesťdesiatimi rokmi ešte stále nemali černosi plné práva a aj teraz sú predsudky voči nim alarmujúce. Trošku kvetnato by sme mohli povedať, že americké mestá sú vybudované na zemi nasiaknutej krvou indiánov a otrokov dovezených z Afriky. V literatúre existuje množstvo kníh s tematikou otrokárskeho obdobia. V roku 2016 sa k autorom pridal aj Colson Whitehead so svojím románom Podzemná železnica, za ktorý získal Pulitzerovu cenu. Nadväzuje ním na tradíciu severoamerickej otrockej literatúry. Autor si vybral naozaj ťažkú tému a tvrdo opísal krvavú históriu svojej rodnej krajiny. Podáva svedectvo o hrôzach, fyzickom aj psychickom útlaku, mučení a neslobode, aké si moderný človek dnes ani nevie predstaviť. Vydavateľstvo Ikar ho publikovalo v roku 2018 v edícii Odeon vo vynikajúcom preklade Vladislava Gálisa. Ja som sa k nemu dostala až teraz. Ako som ho doteraz mohla obchádzať?
Podzemnou železnicou sa kedysi nazývali tajné cesty, domy a úkryty, pomocou ktorých utekali otroci ku slobode. V románe sa metafora stáva skutočnosťou a mení sa na naozajstnú podzemnú trať so stanicami, vlakmi a strojvodcami. Aj keď dielo nesie prvky fikcie, stojí za ním hlboký historický výskum. Množstvo zdrojov nájdete v poďakovaní autora.
Živé aj mŕtve telá škvariace sa na hranici. Odseknuté chodidlá, ktoré mali zabrániť úteku, a odseknuté ruky, ktoré mali zabrániť krádeži. Videla, ako mlátili mladších chlapcov a dievčatá, a nič nespravila. Dnes večer sa jej v srdci znovu usadil ten pocit. Zmocnil sa jej, a skôr než jej otrocké ja dostihlo jej ľudské ja, zohla sa nad chlapcovým telom ako štít.
Dostávame sa na americký juh v prvej polovici 19. storočia, kde ešte stále vo veľkom prekvitá otrokárstvo. Tisíce otrokov pracujú v neľudských podmienkach na obrovských plantážach. Dozorcovia sú ako odtrhnutí z reťaze. Denno-denné bičovanie, mučenie a tresty od výmyslu sveta spôsobujú ťažké jazvy na telách i dušiach robotníkov. Hlavnou hrdinkou je mladučká Cora. Jej matka je všetkým dobre známa. Keď bola Cora maličká, opustila ju a dala sa na útek. Nik ju už nikdy nevidel. Stala sa utečeneckou legendou a nádejou pre ostatných. Dcéra takéto ambície nemá až do dňa, kedy jej útek navrhne nový „spoluväzeň“. Mladá otrokyňa už zažila toho až až. Bičovanie, ponižovanie, dokonca brutálne znásilnenie. Poslednou kvapkou v pohári váhania sa stala surová bitka, kedy bránila detského otroka. S Caesarom sa vydajú na strastiplnú cestu. Smer – bájna podzemná železnica.
Podarí sa im dostať do Južnej Karolíny, kde už černochov nevlastnia bieli páni. Sú síce majetkom štátu, no môžu sa slobodne pohybovať, pracovať, učia sa čítať a písať. Strach z krutosti sa pomaličky posúva hlbšie do spomienok. Aké nemilé prekvapenie ich však čaká, keď postupne zisťujú, že aj tu číhajú nebezpečenstvá a útlak, ale obalené slovami naoko láskavých a starostlivých lekárov. Na černochoch sa pod rúškom dobročinnosti robia rôzne výskumy: mŕtve telá sú vyhrabávané z hrobov vykrádačmi pre lekárske fakulty, sú infikovaní chorobami a ženy sú nútené k sterilizácii. Bieli im naozaj začali kradnúť budúcnosť. Aby toho nebolo málo, Core je v pätách najobávanejší fanatický lovec otrokov Ridgeway. Nikdy sa mu nepodarilo chytiť Corinu matku a tak chce svoj pomyselný dlh splatiť dolapením dcéry. Tá je donútená využiť služby železnice a dobrých ľudí znova. Na úteku ju čaká len smútok, utrpenie a strach. Poháňaná vierou v lepší život je odhodlaná bojovať.
V príbehu spoznávame množstvo postáv a tragických príbehov. Nad niektorými nezostáva nič iné, len prehltnúť horkosť a obrovskú guču v hrdle. Sme svedkami nielen nepredstaviteľnej krutosti bielych otrokárov a strážcov ale aj vzťahov medzi otrokmi. V sladkej nevedomosti som si myslela, že aspoň oni budú držať spolu, no mýlila som sa. Každý kope sám za seba. Za cenu vyhnúť sa trestu alebo získať almužnu naviac sa udávajú a žalujú na seba. Rozumiem, bol to každodenný boj o prežitie. Našťastie i tu existujú zriedkavé priateľstvá a krehké vzťahy. A taktiež medzi belochmi sa našlo veľa láskavých a dobrých ľudí. Bez nich by podzemná železnica nikdy nefungovala. Tzv. abolicionisti vykonali veľa dobrého pre ukončenie éry otrokárstva.
Belosi mali dôvod na obavy. Jedného dňa sa tento systém zrúti v krvi.
Autorovi sa podarilo vierohodne vykresliť dobovú atmosféru a rôzne nálady spoločnosti. Každý si vedel predstaviť, čo nastane, keď otrok zhodí okovy a vydá sa za slobodou – a odplatou. Strach z ďalšieho možného povstania černochov, ktoré sa predtým udialo v Georgii a Kentucky, urobil z ľudí doslova monštrá. Belosi sa nezdráhajú obesiť na námestí každého – ženu, muža, dieťa – len preto, že pomohol „farebným“. To, čo robili s chytenými utečencami, ani nebudem opisovať.
Ťažký a boľavý príbeh Cory je popretkávaný myšlienkami o slobode, ideami o rovnosti ľudí, o nádeji, že rasizmus raz úplne stratí svoju silu. Na plantážach okrem Afričanov začínajú (samozrejme za biednu mzdu) pracovať aj belošskí prisťahovalci, najmä Íri. Cora v duchu uvažuje, že černochov aj Írov po čase nahradí ďalšia vlna migrantov a celý proces sa bude opakovať dookola. V tej dobe by osoba, ktorá si takéto niečo pomyslela, ani nechyrovala, akú pravdu bude mať, aký odkaz pre budúce generácie jej myšlienka ponesie.Predstavila si svojho bývalého pána skrúteného na posteli, s vyplazeným fialovým jazykom. Ako sa v truhle rozpúšťa na krvavú kašu a potom ho čakajú muky v pekle z Apokalypsy. Cora verila aspoň tejto časti svätej knihy. Opisovala totiž otrokársku plantáž.
Pre mňa bolo čítanie tohto historického románu veľkým zážitkom. Nič ma od neho nedokázalo odtrhnúť. Čitateľská vášeň a zvedavosť ma nútila otáčať stranu za stranou. Bála som sa spolu s hlavnou hrdinkou, trpela som a verila, že nájde svoje šťastie a dočká sa vytúženej slobody. Príbeh je napísaný drsne, naturalisticky a veľmi presvedčivo. Čítal sa ľahko, ale so stiahnutým žalúdkom. Pre toho, kto chce hlbšie preniknúť do americkej histórie, je ako stvorený. Ponúka aj mnoho nadčasových tém. Podzemnú železnicu zaraďujem na poličku top kníh.
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments