Jón kalman

Jón Kalman Stefánsson: Príbeh o Áste

Presnejšie povedané, pravda srdca sa nie vždy zhoduje s pravdou sveta. Preto je život nepochopiteľný. To je tá bolesť. To je ten žiaľ. Sila, vďaka ktorej žiarime.

Existujú knihy, z ktorých doslova cítiť jazyk a krajinu, kde sa dej odohráva. Stefánsson vo svojich dielach nikdy neopúšťa Island. Ak sa chcete dozvedieť niečo o tomto krásnom mieste na zemi, v jeho knihách nájdete úžasné živé obrazy. Hoci sa najnovší román odohráva prevažne v Reykjavíku, dostaneme sa aj na odľahlý vidiek k západným fjordom. Lúky, pasienky, drsná príroda, podnebie či špecifické podmienky života – to všetko umocňuje atmosféru a vytvára dôveryhodný obraz o krajine, miestach a domoch v rôznych obdobiach života hlavnej hrdinky. Je čiastočne založený na autorovej rodine. Sám sa vyjadril, že jednou z emócií, ktorú kniha vyvolá bude ľútosť, pretože sme neurobili všetko, čo sme chceli a mali.

Keď je smrť na blízku, dobre padne cítiť vedľa seba život.

Rodová sága o láske a zlyhaniach v mnohých podobách sa nezaoberá ničím iným než celým životom, presnejšie životom Ásty a ľudí, s ktorými ju viaže silné puto. Životy postáv sa vzájomne prepletajú a ovplyvňujú. Osudy rodín bývajú rôzne. Nedá sa žiť bez toho, aby sa človek niečím neprevinil. Všetci sa občas prehrešíme, dokonca ublížime tým, na ktorých nám najviac záleží. Ani hlavní hrdinovia románu nie sú bez viny. Ako sa s ňou dokážu vyrovnať? Treba vzpriamene stáť. Na kolenách človek nemá výhľad.

Keď sa Sigvaldimu a Helge narodila dcéra, vybrali jej meno Ásta. Ak vynecháme posledné písmeno, zostane islandské slovo pre lásku. Podľa nich im aj celému svetu toto meno nedovolí zabudnúť, že nový život vznikol z lásky a dieťa bude vyrastať obklopené láskou. Osud sa vtedy asi začal poriadne nahlas smiať. Helga bola nespútaná duša túžiaca po dobrodružstve a voľnosti. Nedokázala žiť v okovách, ktorými ju spútalo manželstvo. Podľahla nešťastiu a vlastným slabostiam. Ásta zdedila jej slobodnú myseľ a temperament, no na rozdiel od matky ho dokázala udržať v určitých mantineloch. Absencia rodičovskej lásky a vzoru sa však silno podpísala na jej živote. Ako sa dá rozťať tma? A dá sa uniknúť pred sebou samým?

Namiesto chronologickej línie sledujeme prelínanie rôznych období a príbehov, odhaľovanie súvislostí a náznakov. Na začiatku sa zoznamujeme s rozprávačom. Sprostredkúva podstatnú časť Ástinho života a čitateľ nadobúda pocit, že je to niekto blízky, kto ju dobre pozná a vie o nej všetko. Až neskôr sa dozvieme, čo ich spája. Rozprávač je postavou v knihe a zároveň autorom knihy. Tento štýl písania románu, je jednou z charakteristických čŕt metafikcie.

Ásta, ako mnoho iných detí, vyrastala mimo svojej rodiny. Prečo to tak bolo, netušíme dlhšiu dobu. O jej živote sa dozvedáme nielen prostredníctvom rozprávača ale aj otca, ktorý v úvode románu padá z rebríka, zostáva ležať na chodníku a pred očami sa mu odvíjajú fragmenty spomienok načrtávajúce jeho život, detstvo, dospelosť, manželstvo s Helgou, aj vzťah so Sigrid, jeho druhou ženou a v neposlednom rade útržky zo života svojej dcéry. Vynárajú sa otázky zodpovednosti starších generácií voči mladším. Hriechy otcov i matiek vždy dobehnú potomkov. Najhlbšie vnútro nám však Ásta odhaľuje cez listy písané stratenej láske. Jej trápenia, smútky a tajomstvá umocňujú ľútosť, ktorá vanie z celej knihy. Každý človek je šesťstrunový nástroj a jedna z Ástiných strún sa volá žiaľ. Hoci ju podľa mena mala sprevádzať láska, smútok a smola ju chytili za ruku pevnejšie. Občas sa človek o sebe dozvie najviac, keď nič nerobí, keď zostane sám a má čas premýšľať. Na to, aby človek našiel sám seba, treba upokojiť myseľ. Ásta má všetok čas sveta len pre seba. Je už stará a vo svojej listovej spovedi odkrýva veľmi osobné informácie.

Rozmýšľam, či som naplno využil… myslím… ako to povedať… nuž, volí si človek svoju cestu alebo na ňu natrafí len tak náhodou? Rozmýšľal si nad tým niekedy? Možno sa na ňu zatúla a už na nej zostane. Len preto, že v danom čase nedostal lepší nápad, bol príliš lenivý rozmýšľať nad niečím iným?

Jón Kalman sa cez lyrické ladenie románu vyjadruje nielen k otázkam o živote a jeho zmysle, ale aj k stavu dnešného sveta. Človek je malou kvapkou v ľudskom mori, no spolu s inými ľuďmi, ktorí ho obklopujú, tvorí oceán túžob, starostí, radostí i smútkov, úspechov i zlyhaní a v neposlednom rade lásky. Kniha je výnimočne napísaná, text ľahko plynie a udržiava pozornosť čitateľa. Príbeh nadchne a očarí každého milovníka kníh prešpikovaných úžasnými poetickými obrazmi.

Recenzia vyšla pôvodne v denníku SME v Magazíne o knihách (máj 2020).

AKO

sa dá rozťať tma?
A dá sa uniknúť pred sebou samým?
…ak zo sveta niet úniku…
Všetko sa skončí, no predsa pokračuje. To je ten paradox. To je ten ťažký rozsudok.
Alebo snáď svetielko nádeje?

Jón Kalman Stefánsson: Príbeh o Áste (preklad Zuzana Stankovitsová, Artforum, 2020)

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Powered by Facebook Comments

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke

Zavrieť