José Luís Peixoto

José Luís Peixoto: Cintorín klavírov

„Ty si zomrel, si mŕtvy, ale tvoje chyby žijú ďalej. Žijú ďalej.“

Prečítala som ďalšiu knihu z vydavateľstva… Tak ešte raz. Prežila, precítila, vychutnala som si lahôdku z pera portugalského autora Josého Luísa Peixota z vydavateľstva Portugalský inštitút vo famóznom preklade Lenky Cinkovej. Cintorín klavírov som prehmatala rukami, očami, požul ma, vypľul, objal, poláskal moje čitateľské srdce a nakoniec sa doňho zaryl hlboko pod všetky ostatné srdcovky. Ceruzka, ktorou som si robila poznámky a zvýrazňovala vety, odseky, či celé pasáže potrebovala dvakrát zastrúhať. V prvom rade skladám pomyselný klobúk pred prekladateľkou, ktorá musela mať ozaj ťažkú prácu s náročným poetickým textom. V románe je zreteľne viditeľná téma rodiny, je medzigeneračným rozjímaním o vzťahoch a rodinnom živote. Autor priznáva, že prepojenie s predkami je veľmi dôležité. Rovnakej téme sa venuje aj v ďalších knihách.

Peixoto je zároveň básnikom, čo sa odrazilo aj v tejto próze. Využil azda všetky štylistické figúry, aké sa dali a napísal dielo, ktoré si vyslúžilo Cenu Cálamo „Otra Mirada“ za najlepší zahraničný román vydaný v Španielsku. Za svoje diela získal niekoľko ďalších ocenení: Cena Josého Saramanga, Cena Daniela Fariu, Cena Oceanos. Jeho neobyčajné vnímanie sveta, používanie originálnych jazykových prostriedkov a obraznosti ma úplne očarili. Je príjemne mätúci. Udalosti rozpráva v niekoľkých líniách, skáče v čase, jednotlivé fragmenty spomienok sú poprehadzované, často odseknuté v polovici vety, aby sa zase o pár odsekov spojili. Dokonalý vlastný vesmír. Čas je v románe nesúvislá čiara. V pozadí neustále potichu znejú klavírne skladby….

Čas sa sám v sebe pohybuje, poháňa ho úzkosť a túžba. Čas nemá vôľu, má inštinkt. Čas je menej než bežiace zviera. Nemyslí na to, kam ide. Keď zastane, je to preto, lebo ho zastavila úzkosť alebo túžba.

Hneď ako som ochorel, vedel som, že zomriem. Touto vetou sa začína úvodná kapitola, kde zomiera jeden z rozprávačov starý otec Francisco Lázaro. Na tom by nebolo nič zvláštne, že je rozprávač mŕtvy, no musím vás vyviesť z omylu. Neobjasňuje len udalosti z minulosti, rozpráva aj to, čo sa dialo, keď sa so svetom už rozlúčil. Akoby bol v živote rodiny stále prítomný. Ďalším rozprávačom je jeho syn, opäť menom Francisco. A aby toho nebolo málo, pridáva sa k nim aj vnuk (že ste si hneď spomenuli na Buendíovcov zo Sto rokov samoty?). Môže sa stať, že chvíľami nebudete vedieť, kde je sever, no pokoj, ono sa to poddá. A ešte malé prekvapenie, v dvoch kapitolách sa nám prihovorí sám autor prevtelený do starého otca. Všetci sú v sebe navzájom a ľahko zameniteľní. Nie, nie, nechcela som vás vystrašiť. Dôležitou informáciou je, že Francisco Lázaro bol portugalský atlét, ktorý sa v roku 1912 zúčastnil na maratóne na olympijských hrách v Štokholme. Postava, ktorá v tomto románe nesie rovnaké meno, je len voľne inšpirovaná jeho osobou a všetko ostatné je vymyslené. Poďme sa pozrieť na samotný príbeh troch generácií Lázarovcov odohrávajúci sa v snovej atmosfére starého Lisabonu.

Lisabon je jasný, žiarivý vzduch. Lisabon je fľakatá farba stien. Lisabon je čerstvý mach, čo vyrastá na vyschnutom machu. Lisabon sú pukliny, čo ako blesky pretínajú povrch stien. Lisabon je premyslená nedokonalosť. Lisabon je nebo, čo sa odráža na kameňoch, ktorými je vydláždený chodník.

Cintorín klavírov je ozajstná stolárska dielňa plná týchto veľkolepých hudobných nástrojov. Rodinný podnik je založený na ich renovácii, oprave a stolárčine. V tomto priestore neožívajú iba staré klavíry. Odvíja sa tu história, prvé lásky, sklamania, dochádza k previneniam i odpusteniam. Mužskí členovia rozvetvenej rodiny sa v spomienkach vracajú do minulosti a komentujú prítomnosť. Z rozprávania najstaršieho cítiť nostalgiu, bolesť aj výčitky svedomia. Dlho sa snaží pôsobiť nevinne, až malá vnučka nám i jemu svojimi výčitkami dostatočne otvorí oči. Rodina schováva bolestivé tajomstvá, jeden zo synov prišiel o oko, dcéra sa vykŕmila do obludných rozmerov, sestra zradila sestru, syn trénuje na maratón, chce byť iný ako otec, no chyby sa opakujú. Do toho rodinné násilie zo strany otcov a pasívny postoj zo strany matiek. Jednoducho celá paleta rodinných vzťahov. Od zamilovanosti cez lásku, zradu, strach, bolesť a smrť. V napätí nás udržiavajú naznačené drámy, ktoré sa v rodine odohrali.

Francisci od detstva behá ulicami Lisabonu a trénuje na maratóny. Splní sa mu sen a odchádza na olympiádu. Do románu sú vsunuté jeho úvahy a spomienky. S každým kilometrom sa do nich hlbšie a hlbšie ponárame. Odkrývajú sa nové netušené udalosti, sme svedkami enormne vyčerpávajúceho behu, ktorým chce azda predbehnúť sám seba.

Na začiatku som mal trinásť rokov a behal som, pretože som nachádzal tichý pokoj, o ktorom som si myslel, že mi nepatrí. Ešte som nevedel, že je to len odraz môjho vlastného pokoja. Potom, keď sa život stal zložitejším, bolo príliš neskoro, aby som prestal. Beh bol mojou súčasťou, tak ako moje meno. Vtedy som sa naučil bežať proti slovám vo svojom vnútri, tak ako som sa naučil bežať proti vetru.

Táto kniha je výzvou. Usporiadanie textu sa neriadi žiadnou logikou a treba dávať pozor, kto práve rozpráva dej. Najlepšie to vidno pri Franciscovom behu, kedy rozprávač skáče v čase i priestore, akoby sa pri vypätí všetkých síl snažil uchopiť aj tú najprchavejšiu myšlienku.

Čím viac portugalskej literatúry čítam, tým viac žasnem. Autori sú tuším z iného sveta! Čím to je? Keď som sa dostala až na poslednú stranu knihy, odpovedala mi Júlia Jellúšová. V súvislosti s lyricko-melancholickým duchom krajiny Portugalci vraj často hovoria o svojej „portugalskej senzibilite“. Jej azda najtypickejším znakom je saudade – trpko-sladký bôľ, clivota, pre ktorú údajne neexistuje rovnocenný ekvivalent v žiadnom inom jazyku. Zádumčivú povahu národa a ich osudovú spätosť s morom dokonale vystihuje nesmrteľné dvojveršie najväčšieho moderného portugalského básnika Fernanda Pessou: „Ó, more, tvoje nekonečné vody slané sú preliate slzy portugalské.“

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Powered by Facebook Comments

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke

Zavrieť