Germano Almeida

Germano Almeida: Svieži vánok z Kapverdských ostrovov

Kapverdská literatúra je na Slovensku skoro neznáma, hoci sa jedná o jednu z najbohatších literatúr po portugalsky hovoriacej Afriky. K čiastočnému vyplneniu tejto medzery prispel Portugalský inštitút publikovaním zbierky troch poviedok Germana Almeidu pod názvom Príbehy spoza dverí. Držiteľ ceny Prémio Camões, majster humoru, irónie a satiry sa vo svojich dielach odklonil od tradičných tém ako sú ťažký život na ostrovoch, emigrácia, chudoba atď. Venuje sa najmä rodovým otázkam a zobrazuje bežný život v rodnej krajine.

Všetky tri poviedky ponúkajú osobitý pohľad na partnerský život, na rôzne predsudky, praktiky, zvyky a historické fakty. Sú karikatúrou kapverdskej spoločnosti a nie verným obrazom spolužitia ženy a muža opisovanej doby. V posledných desaťročiach sa, samozrejme, postavenie žien na Kapverdských ostrovoch oproti minulosti veľmi zmenilo, no až do 70. rokov, kedy došlo k vyhláseniu nezávislosti, nemali veľmi veľké možnosti sebarozvoja a uplatnenia vo verejnom živote. Almeida narúša tradičný pohľad na nežnejšie pohlavie a zobrazuje niektoré svoje hrdinky v úplne inej pozícii, akú by mohli zastávať krátko po prevrate. Sú v popredí, sú láskavé aj prísne, skromné aj náročné, úprimné aj prefíkané. Nevera u mužov sa veselo tolerovala (viac-menej je to tak aj dnes), no žena bola hneď pranierovaná. Dokonca mal muž právo vrátiť ju rodičom, ak sa počas svadobnej noci preukázalo, že nie je panna.

V poviedke In memoriam bola tejto skúške vystavená Rosalinda. Ponižujúci akt svadobnej noci ju síce poznačil, no nie natoľko, aby sa po tragikomickej smrti svojho prvého muža nevrhla do ďalšieho manželstva. V ňom sa karta obrátila a mladá žena konečne spoznala pozitívnu stránku sexuálneho života. A keďže jej politicky aktívny manžel Fernando de Macado často cestoval, kedy mohla, vtedy mu nasadila parohy. Sám bol široko-ďaleko známy záletník, no aj tak pri aférach svojej ženy doslova besnel. Poviedka sa začína už po jeho smrti. V mestečku sa odvtedy vedie polemika, či ho k samovražde dohnali manželkine nevery, politika alebo hazardné hry. Všetci ľutujú, že si taký dobrý chlap, hoci trocha strelený, siahol na život práve v deň národnej nezávislosti. Úplne im pokazil oslavu. Rosalinda, opäť vydatá (tretí manžel má zákaz umierania), každoročne po výročnej zádušnej omši spláchne smútok v bare Mulín rúš a spomína na šťúpleho chlapíka, ktorý jediný zo všetkých jej milencov dostal po papuli od jej nebohého manžela.

Dona Rosalinda nebohému manželovi vyčítala, že práve v tomto prejavil absolútny nedostatok vkusu – nedostatok vkusu vo výbere dňa aj vo výbere zbrane. Podľa nej by si moderný a civilizovaný človek mal vybrať na samovraždu moderné a civilizované prostriedky. Veď je toľko elegantných a čistých možností, ako sa dnes možno odporúčať na druhý svet, tak prečo musel zvoliť taký krajný a barbarský spôsob, akým je výstrel z revolvera?

V druhej poviedke João Nuno a jeho ženy sa nám predstaví typický starý mládenec a sukničkár, ktorý nepotrebuje manželku ale dobrú gazdinú. Pomocníčky v domácnosti strieda ako na bežiacom páse, pretože jedna plytvá vodou, druhá dokáže jesť maslo na kilá, inej zas padá všetko z rúk. Väčšine z nich dáva rôzne prezývky, neunúva sa oslovovať ich vlastným menom. Gazdiné slúžia ako štíty proti vydajachtivým ženám. Lenže príde na psa mráz a Nuno sa zamiluje tak, že je ochotný vzdať sa statusu starého mládenca. Naozaj by to dokázal? Almeida nám aj v tomto prípade ponúka hrdinku vymykajúcu sa z rámca stereotypného pohľadu na ženu tej doby. Je vydatá, no neváha sa vrhnúť do mimomanželského vzťahu.

Poslednú poviedku Ťažký život umelca tvorí siahodlhý list bezvýznamného úradníka pasujúceho sa do role úspešného spisovateľa. Tento nafúkanec a nedouk v ňom ohovára pred novou známosťou svoju bývalú manželku, ktorá sa odmietla podriadiť jeho manierom a dovolila si rozviesť sa s ním. Opisuje svoju ženu ako hlupaňu nehodnú jeho intelektu, no sám v konečnom dôsledku pôsobí ako hlupák a hulvát veľkého kalibru. Hlavná hrdinka opäť nemá meno a zastupuje tak všetky odvážne ženy, ktoré sa neboja urobiť prvý krok a ani si nezvyknú dávať servítku pred ústa. Nad ním budete pohŕdavo krútiť hlavou, dvíhať obočie a smiať sa z jeho arogancie a domýšľavosti a jej budete fandiť a kvitovať každý jeden nákup domáceho spotrebiča. Pri každej snahe o poníženie manžela jej azda aj zatlieskate. On to beztak nepochopí a bude veriť, že ten potlesk patrí jemu.

Autor vykresľuje postavy s veľkou dávkou tolerancie, pochopenia pre ľudské slabosti a s dôrazom na ľudskú dôstojnosť. Je silne ovplyvnený ústnou kapverdskou tradíciou. Vyrástol na príbehoch vynikajúcich rozprávačov, azda preto je jeho rozprávačský štýl skôr hovorový než literárny. Píše spontánne, s pôžitkom, nešetrí sarkazmom ani iróniou a všetko zastrešuje láskavým humorom. Poviedky sú naozaj veľmi vtipné a veselé. Almeida je zárukou nepretržitého, ak nie smiechu, tak aspoň úsmevu na tvári od začiatku knihy až do konca.

Germano Almeida Príbehy spoza dverí, Portugalský inštitút 2020, preklad Anton Pasienka

Článok pôvodne vyšiel v Magazíne o knihách SME

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Powered by Facebook Comments

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke

Zavrieť