Kto nepozná Fitzeka, ruku hore. Nikto? Ok, predstavovať nemeckého majstra psychothrillerov teda netreba. Vydavateľstvo Tatran nezaháľa a krátko po Šialenej hre prináša opäť nálož strachu a napätia pod názvom Zlodej duší v preklade Andreja Zahoráka.
Vstup do deja je priam šialený. Taký krutý úvod som ešte v jeho knihách nezažila. V románe Izolovaní bolo tiež veľa „nechutných“ scén, ale rýpanie sa v mŕtvych telách nie je pre mňa také hrozné, ako mučenie bezbrannej ľudskej bytosti. Takže, pripravte sa na brutálnu naturálnu scénu hneď na začiatku a kopec ďalšieho násilia v celom príbehu. Ale na to sme už zvyknutí. Je to každopádne pecka.
Študenti nemenovanej univerzity sú prizvaní, aby sa zúčastnili pokusu. Suma 200 eur je pre hŕstku z nich lákavá. Lenže podpis dokumentu o tom, že zbavujú univerzitu akejkoľvek zodpovednosti za možné psychosomatické následky, ktoré môžu vzniknúť v súvislosti s dobrovoľnou účasťou na experimente odstrašia väčšinu zo záujemcov. Dávajte si preto pozor aj vy, milí čitatelia :-)). Ich úlohou je čítať zápisky renomovaného psychiatra Viktora Larenza (áno, toho z Terapie). Nič viac. Čítať ich na mieste, kde sa stala veľká tragédia. Obsahujú totiž popis celej tragédie spôsobenej zlodejom duší.
Kniha je rozdelená na obdobie pred strachom a mnoho rokov po ňom. Dej sa odohráva deň pred Štedrým večerom na súkromnej psychiatrickej klinike odrezanej od okolitého sveta. Pôvodcom všetkého zla a hrôzy je zákerný psychopat s veľkým P. Nedávno sa jeho obeťami stali tri mladé ženy. Uniesol ich, psychicky zlomil a nechal napospas. Sú pochované a uväznené vo vlastnom tele. Nedokážu sa prebrať, akoby boli v bdelej kóme a jedna z nich dokonca v dôsledku strašnej traumy zomiera. Všetkým trom našli v ruke lístok s hádankou. Teraz si zlodej duší za svoje pôsobisko zvolil psychiatrickú liečebňu. Na ceste pred ňou sa nájde premrznutý muž. Trpí ťažkou amnéziou, nepamätá si kto je, ako sa volá, ani ako sa tam dostal. Volajú ho Caspar. Spomenúť si mu pomáha mladá doktorka Sophia Dornová. Záblesky pamäte ho nútia potajomky opustiť kliniku. Už je skoro jednou nohou von, no vtom privezú muža s nožom v krku. Má poškodené hlasivky, nekomunikuje. Caspar si je istý, že ho pozná. Šofér sanitky nanešťastie pretrhol telefónne drôty a klinika zostala bez spojenia s vonkajším svetom. Nočná mora sa začína, keď doktorku Dornovú nájdu v komatóznom stave. Účastníkov hrôzy je presne desať. Koľkí z nich prežijú? Človek vraj svoje skutočné ja spozná až v extrémnej situácii. Vtedy nik nekoná podľa morálnych hodnôt, ktoré mu vštepili rodičia, škola, priatelia a ďalšie blízke osoby. Krízová situácia nás olúpe ako mandarínku. Ostane nikým a ničím neovplyvnené jadro a holý inštinkt. V takej chvíli víťazí pud sebazáchovy nad morálkou. Dôležité je prežiť. Toľko k obsahu musí stačiť. Teším sa aj za vás, že máte dobrodružstvo ešte len pred sebou.Fitzekova kniha má všetko, čo správny thriller musí mať. Vo svojom štvrtom románe v poradí opäť dokázal, že je majster vo svojom fachu. Aj keď je príbeh poriadne pritiahnutý za vlasy, postavy častokrát konajú nelogicky a v určitých chvíľach môžete mať pocit, že niektoré scény ste videli alebo niekde inde čítali, neznamená to, že si nebudete užívať každú stranu. Autor popisuje všetko do najmenších detailov (čo by si pokojne mohol miestami aj odpustiť). Od začiatku uťahuje skrutky napätia až na prasknutie. Číta sa ľahko a čitateľ sa ani na malú chvíľu nenudí. V tejto knihe sa vám dostane až pod kožu a vy uveríte, že ste boli tiež súčasťou experimentu. Dávajte na seba v nasledujúcich dňoch pozor :-)) Experimentuje s myšlienkou, že človek sa dá zhypnotizovať aj napriek osobnému nesúhlasu. Môže sa tak stať prečítaním zašifrovaného odkazu v nejakom texte? Samozrejme to vyvracajú renomovaní psychiatri, no jeden nikdy nevie.
PS: Prvý raz sa mi stalo, že som fabulátora Fitzeka odhalila a bola som si istá, kto je páchateľ. Už ho predsa len po prečítaní mnohých jeho kníh trochu poznám.
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments