Strach z islamu vyvolal po útokoch v Londýne či Paríži vlnu islamofóbie. Rad nenávistných útokov na moslimské obyvateľstvo sa radikálne zvýšil. Určité skupiny ľudí začali hádzať všetkých moslimov do jedného vreca. Táto situácia trvá niekoľko rokov. Kamila Shamsie, pochádzajúca z pakistanského Karáčí, začala svoj siedmy román Teplo domova písať už v roku 2013, keď žiadala o britské občianstvo. Vyrástla v rodine s dávnymi väzbami na Veľkú Britániu, preto to mala pri svojej žiadosti o čosi jednoduchšie. Stále si však uvedomuje, že jej pas je neistý. Citlivo vníma rozdelenie Britov na dve skupiny pri posudzovaní moslimského obyvateľstva.
Vo svojom najnovšom románe, za ktorý bola nominovaná na Booker Prize a získala zaň Women´s Prize For Fiction, zachytáva množstvo detailov z kultúrnej a politickej situácie v Británii, kde sa za posledné desaťročie rozmohol rasizmus voči prisťahovaleckým komunitám. Vďaka autorkinmu pakistanskému pôvodu predstavuje menšinový pohľad na dianie okolo nenávisti voči moslimom. Snaží sa vniesť nový pohľad do problematiky verbovania mladých mužov k ISIS. Takéhoto mladíka moderná spoločnosť nenazve inak ako monštrum. Kto sa opováži vyrukovať s iným názorom, hneď je obvinený zo sympatií voči tomuto krvavému radikálnemu hnutiu. Jej hlavný hrdina Parvaiz vám však dokáže, že aj keď ho zlákal Islamský štát, budete ho svojím spôsobom chápať a súcitiť s ním. Prvotnou inšpiráciou na napísanie knihy bola Sofoklova tragédia Antigona. Ale pozor, nie je to iba aktualizovaná antická tragédia, jej prerozprávanie Sofoklovej hry je vysoko aktuálne vďaka téme prisťahovalectva a prispôsobovaniu sa politickým pravidlám. Jej román Teplo domova vyšiel vo vydavateľstve Inaque a prekladu sa výborne zhostila Aňa Ostrihoňová.
Sme svedkami osudov dvoch londýnskych rodín moslimského pôvodu. Kým jedna dodržiava tradície a zachováva si vieru, druhá sa ich vzdala. Ústrednými postavami prvej rodiny sú traja súrodenci – siroty Isma a dvojčatá Aneeka a Parvaiz Pashoví. Druhú reprezentujú prominentný politik a minister vnútra Karamat Lone a jeho syn Eamon. Mená hlavných hrdinov odkazujú na antické identity. Isma je Isména, Eamon Haimón, Parvaiz Polyneikos a Aneeka je Antigona.
Isma sa po smrti matky dlho starala o súrodencov. Teraz, keď sú dospelí, môže aj ona pokračovať v štúdiu. Odchádza z Británie do Ameriky, aby si splnila svoj dávny sen. Na letisku pretrpí ponižujúci výsluch a osobnú prehliadku. Je zapísaná v zozname podozrivých osôb. Dôvodom je pochybná minulosť jej džihádistického otca, ku ktorého odkazu sa nedávno pridal aj Parvaiz. Podľahol propagande Islamského štátu, tzv. priatelia mu úplne vymyli mozog. Súrodenecké vzťahy sú narušené, Parvaiz sa neozýva a Aneeka jej nevie odpustiť zradu. Isma v dobrej viere, že ochráni seba i sestru nahlásila totiž brata úradom. Dvojčatá boli odjakživa spojené zvláštnym putom, ktoré nedokázalo pretrhnúť ani nepremyslené Parvaizovo konanie. Prišla som na svet milovať, nie nenávidieť, hovorí Sofoklova Antigona a s jej slovami sa stotožňuje aj jej novodobý obraz Aneeka. Miluje svojho brata z celého srdca a snaží sa urobiť všetko preto, aby ho dostala domov do bezpečia. Ich súrodenecká láska a porozumenie sú veľmi dojímavé. Vždy na seba dávali pozor, pričom dávali pozor aj na to, ako na seba dávajú pozor. Otcova minulosť im bola vždy v pätách.
Do života sestier vstupuje Eamon. So staršou sa zoznámi v Amerike a po návrate do Londýna nadviaže vzťah aj s mladšou. Cíti sa byť povinný šíriť odkaz svojho otca, mocného politika. V románe sa neuveriteľné stalo skutočnosťou a jeho otec sa aj napriek pakistanskej národnosti dostal do ministerského kresla. Trestá svoju komunitu za zaostalosť, propaguje moderný svet. Časť moslimského obyvateľstva ho nazýva zradcom. Neodpúšťa ľuďom ako sú otec či brat sestier Pashových. Dokáže Eamon, ktorého postupne vzťah s Aneekou mení, presvedčiť otca a pomôcť Parvaizovi? Osudy rodín sa úzko prepletú v príbehu o obetách, ktoré sme schopní priniesť v mene lásky.
Román je rozdelený do piatich kapitol z pohľadu jednotlivých postáv. Autorka nám prostredníctvom Parvaiza ukazuje nebezpečný svet radikálov. Ich finty, ktorými lákajú mladých mužov či ženy do svojho „boja za slobodu“. Vymývanie mozgov hľadajúcich sa mladých ľudí sa zdá byť veľmi jednoduché. Ideologické pobláznenie je nákazlivé, no potom, žiaľ, niet cesty späť. Kamila Shamsie skúmala propagandu Islamského štátu a podľa nej násilie tvorí zanedbateľnú časť týchto materiálov. Lákadlom pre nových členov je komunita a bratstvo. Náborové stratégie sa sústredia na život na mieste bez rasovej diskriminácie a na akýsi sociálny štát. Aneekino srdcervúce prežívanie odohrávajúcich sa udalostí je popretkávané novinovými článkami, tweetmi a televíznymi reportážami. Karamat nám zase pootvorí dvere do politiky. Vo svojich rozhodnutiach je tvrdý a neoblomný. Nepresvedčí ho ani synova otázka: Naozaj sú Briti národom, ktorý sa s nenávisťou obráti proti človeku len preto, že niekoho bezpodmienečne miluje? Bezpodmienečne, nie nekriticky!…smútok bol mrzutý, smútok bol láskavý, smútok videl len sám seba, smútok videl každé zrniečko bolesti vo svete, smútok rozťahoval svoje veľké krídla ako orol, smútok sa schúlil do klbka ako dikobraz, smútok potreboval spoločnosť, smútok túžil po samote, smútok nechcel zabudnúť, smútok si nechcel pamätať, smútok zúril, smútok nariekal, tvárou v tvár smútku sa čas zmršťoval a rozťahoval…
Na vyvrcholenie tragédie, ktorú od začiatku tušíme, sa čitateľ pozerá cez televízne obrazovky, je to jednoduchšie, veď v živote sa nám tiež hrôzy z celého sveta dostávajú do domácností prostredníctvom nich. Teplo domova je román o predsudkoch voči moslimom, radikalizácii mladých ľudí a o láske s najšokujúcejším a najsmutnejším záverom, ktorý tak ľahko u mňa nič neprekoná.
Kamila Shamsie Teplo domova (preklad Aňa Ostrihoňová, Inaque 2020)
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments