Famózne, skvelé, úžasné! Nemôžem si odpustiť zopár adjektív na úvod, pretože takéto pocity mnou lomcovali od začiatku do konca čítania. A teraz seriózne… Víťaz The Man Booker Prize 2018, víťaz National Book Critics Circle Award 2018 a nominácia na Woman´s Prize for Fiction 2019 – to je román Mliekar, ktorý na Slovensku publikovalo vydavateľstvo Lindeni vo výbornom preklade Barbary Sigmundovej. Tento dokonalý čitateľský zážitok by si nemal nechať ujsť žiaden milovník dobrej literatúry. Pre mňa jeden z top čitateľských zážitkov roka. Najmä vďaka autorkinmu jedinečnému pisateľskému štýlu, skvelému humoru, irónii, originálnemu pohľadu na udalosti pohnutej doby v čase etnicko – nacionalistického konfliktu v Severnom Írsku.
Búrlivé obdobie známe ako The Troubles si vyžiadalo množstvo ľudských životov a zanechalo kvantum nevinných obetí zasiahnutých bojmi, smrťou v rodine, neistotou a strachom. Autorka nepomenúva ani krajiny, ani mestá, ani názvy polovojenských skupín, čím odstránila hranice historického románu. Dokonca zašla ešte ďalej a aj postavy sú bezmenné. Identifikované sú iba podľa vzájomných vzťahov. Hlavnou hrdinkou je stredná sestra a prostredníctvom jej rozprávania spoznávame staršie sestry, mladšie sestry, rovnako tak bratov, asifrajera, prvého a tretieho švagra, McNiekoho atď.
Nosnou témou nie je samotný konflikt, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Počas rozprávania síce vnímame polovojenské a štátne násilie, konflikty, útoky, samozvané ľudové súdy, prechádzame sa zdevastovanými štvrťami a cítime odpor a nedôveru bežných ľudí voči štátu aj voči „vzbúrencom“, no viac ako to, vystupuje do popredia komunitný útlak, náboženstvo, patriarchát, strach, hnev a v neposlednom rade sexuálne obťažovanie a manipulácia.
Stredná sestra je vášnivá čitateľka. Najradšej má romány z 18. a 19. storočia, literatúra 20. storočia sa jej nepáči, lebo sa jej nepáči ani dvadsiate storočie. Číta hocikedy pri chôdzi, kamkoľvek ide. Keďže žije na mieste, kde je nosenie trhaviny vo vreckách menej poburujúce ako čítanie kníh pri prechádzaní sa po ulici, je okolím odsúdená k statusu čudáčky. V komunite, v ktorej vyrastá, je čítanie na verejnosti úchylné a nenormálne. Je to mätúce a nespoločenské. Márne sú dohovárania rodiny či kamarátov. Navyše má „už“ osemnásť rokov a to je podľa miestnej katolíckej komunity najvyšší čas na vydaj. Pobožná matka denne zalamuje rukami a ponúka jej všakovakých nápadníkov. Ona už vzťah má, no tají ho, pretože sa na vydaj necíti. Tu sa musím opraviť. Má asivzťah s asifrajerom. Obom to zatiaľ vyhovuje.
Jedného dňa sa stáva objektom záujmu staršieho ženatého paramilitanta zvaného Mliekar. Nedotýka sa jej, nedíva sa na ňu, násilím ju neťahá do svojej dodávky, len ju vytrvalo na každom kroku prenasleduje, uťahuje slučku a čaká, dokedy to psychika dievčaťa vydrží. Hocikedy sa pri nej z ničoho nič zjaví, prehodí pár slov, vie o nej všetko, aj o celej rodine, ba dokonca sa okato vyhráža, že asifrajerovi by sa mohlo niečo stať. Viete si predstaviť, čo to narobí s mladou a neskúsenou dievčinou. Už po prvom stretnutí s Mliekarom sa v štvrti rozpúta peklo klebiet a ohovárania. Stredná sestra nemôže prejsť po ulici bez toho, aby si o nej nešepkali okoloidúci. A pritom s ním nikdy nebola na rande, nenasadla do auta, nič s ním nemá. Nepáči sa jej, mätie ju a desí. Myslí si, že postupné vyvolávanie beznádeje a duševnej nesvojprávnosti toho chlapa zrejme vzrušuje. Nik jej neverí. Matka sa za ňu modlí, sestry sa hnevajú a „dobré“ susedy pedantne prilievajú olej do ohňa. Na jednej strane sa jej ľudia boja, pretože si ju vyvolil popredný predstaviteľ odboja, na druhej strane ju nenávidia, pretože by ich mohla priviesť do nešťastia. Tajná polícia fotí podozrivé osoby na každom kroku, nedajbože, že vás odfotia s nežiaducou a podozrivou osobou… Škandál okolo nej a Mliekara narastá do takých rozmerov, že si začína žiť vlastným životom a stáva sa z neho udalosť sezóny. Hrdinka pomaly klesá na psychické dno, prestala behať a o čítaní na verejnosti už ani nesníva. Asivzťah s asifrajerom tiež dostáva trhliny. Ako sa brániť pred predátorským správaním a prenasledovaním a nestratiť zdravý rozum?
Moc majú v rukách muži a úlohou žien je čušať, modliť sa a rodiť deti. Nové idey, s ktorými prichádza skupinka nadšených feministiek sú potláčané v zárodku. Žena musí byť podriadená chlapskej ruke. Lenže, kde by boli chlapi bez žien? V románe vidíme niekoľko prípadov ženskej „mobilizácie“, kedy mali aj napriek výhradám opačného pohlavia posledné slovo ženy. Stačilo sa posadiť pred tajný úkryt s namiereným prstom a čakať na výzvednú helikoptéru. Toto bol jeden z množstva vtipných momentov knihy. Veď posúdite sami.
Na pozadí neutíchajúceho konfliktu sa stalo mnoho hrozných vecí. Predstavte si, že v celej štvrti vojaci z opačnej strany barikády vyvraždili všetkých psov. Chlapi sa po kolená v krvi brodili masou ich tiel a rozdeľovali mŕtvoly jednotlivým majiteľom. Hrôza. Psy slúžili vždy ako výstraha pred vojakmi, pred špiónmi, jednoducho pred nepriateľmi. Otrasné okamihy. V každej rodine niekto zomrel, ženy aj muži, zranenia boli na dennom poriadku, prechod z miesta na miesto plný prekážok, policajtov sa volať neoplatilo, tí sa volali iba vtedy, ak ste ich chceli postrieľať, takže by aj tak neprišli. Do nemocnice sa v tých časoch chodilo azda len umrieť, pretože tam z vás mohli urobiť tajného agenta a to komunita neodpúšťa. Každý podozrieval každého. Pri zraneniach a otravách sa gazdiné menili na chirurgov a internistov. Nenávisť medzi protestantmi a katolíkmi (a tiež príslušníkmi krajín za morom) prerástla až do takej absurdity, že existoval zoznam zakázaných mien pre novorodencov. Tu sa žilo aj umieralo extrémne.Nálož informácií a udalostí popisovaných v románe nenechá nikoho chladným. Je to síce sonda do smutných dejín Severného Írska, no hlavná hrdinka srší vtipom a iróniou (vynímajúc časti, kedy je na dne zo vzniknutej situácie okolo stupňujúceho sa nátlaku Mliekara). Je veľmi inteligentná, uvedomuje si absurdnosť doby. Hoci je zúfalá, neobhajuje sa pred klebetami (aj tak by jej to nepomohlo), iba konštatuje fakty a dianie v krajine opisuje naozaj s ostrým humorom. Vymyslela si obrannú stratégiu, niečo na spôsob mŕtveho chrobáka. Celý román je desivý a pritom nesmierne ľudský a inšpiratívny.
Sexuálne násilie v akejkoľvek podobe je trestuhodné. Či sa jedná o fyzický alebo psychický útok. A keď sa nemá obeť ako brániť, je to o to horšie. V sedemdesiatych rokoch minulého storočia bolo feministické hnutie vo väčšine krajín ešte len v plienkach a pred útokmi predátorov nebolo úniku. Žena tu väčšinou fungovala ozaj iba v roli gazdinej a matky s mnohopočetným potomstvom. Modlitba znamenala viac ako zdravý rozum a klebety dokázali spôsobiť vážne problémy, počnúc zaradením ohováraného jedinca do skupiny neprispôsobivých až po vylúčenie z komunity. Obraz krajiny zmietajúcej sa vo vážnom konflikte je podaný z perspektívy dospievajúceho dievčaťa veľmi originálnym a príťažlivým spôsobom.
„Úplne geniálne – román, aký sa zrodí raz za generáciu.“ Glen Patterson
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments