sviatok bezvýznamnosti

Milan Kundera Sviatok bezvýznamnosti

Útla knižka, na ktorú sa s napätím čakalo, môže byť pre jedného lahodnou maškrtou, pre iného šálkou kávy, v ktorej cítiť niečo zvláštne. OK. Tú šálku vysvetlím. Rozlúsknuť Kunderov text chce čas a opätovné čítanie. Takže, tí, ktorí preferujú knihy „na viacero použití“ si určite prídu na svoje. V anotácii sa, okrem iného, dočítate, že si autor konečne splnil svoj dávny estetický sen práve vo Sviatku bezvýznamnosti, ktorý môžeme vnímať aj ako prekvapivé zhrnutie celého jeho diela. Zvláštne zhrnutie. Zvláštny epilóg. Zvláštny smiech v dobe, ktorá prišla o všetok humor. A už sme pri káve so zvláštnou príchuťou.

Šesť kamarátov v často absurdných situáciách, ktorí sa len tak rozprávajú, uvažujú a žijú svoje staromládenecké životy, vám vyčarí úsmev na tvári alebo navodí hlboké zamyslenie. Nič zdanlivo s ničím nesúvisí a trvá trošku dlhšie, kým pochopíme, že opak je pravdou. Alan medituje o ženských telách a najväčšmi ho fascinuje pupok. Prvý raz bol vzrušený tajomstvom pupka, keď posledný raz videl svoju matku. Ako definovať erotizmus nejakého muža (alebo nejakej historickej epochy), ktorý vidí ženskú zvodnosť sústredenú uprostred tela, v pupku? Dozviete sa. Ramon sa len poflakuje po mestských záhradách a síce by rád navštívil múzeum, no stáť v rade na lístky nie je nič pre neho. Caliban je bývalý herec, no záujem o jeho herecké výkony je viac ako vlažný a tak si privyrába ako čašník. Zaujímavé a vtipné však je, že sa hrá na Pakistanca, hovorí vymysleným jazykom a tvári sa, že nerozumie ani ň po francúzsky. Prečo nie? Nie je nič ľahšie, ako vybrať si rodnú krajinu. Ale vymyslieť jazyk, to už je ťažké. Na tento žart doplatil. Keďže rozprával nezrozumiteľným jazykom, hostia sa s ním bavili len gestami, aby mu ukázali, čo chcú jesť a piť. Stal sa hercom bez divákov. Bezvýznamným. D’Ardelo nenávidí svoje narodeniny pre stúpajúcu číslovku, na druhej strane je tento hypochonder šťastný, keď ho oslavujú. Charles sníva o hre pre bábkové divadlo, s nadšením hltá Spomienky Nikitu Chruščova a priateľov s potešením zabáva absurdnými informáciami o Stalinovi či o vzniku názvu mesta Kaliningrad. Stalin je poľudštený, rád rozpráva vtipy a jeho ľudskosť sa stráca v ponižovaní súdruha Kalinina. Posledným z partie je veľký sukničkár Quaquelique, ktorý neváha prebrať objekt záujmu priateľovi rovno pred nosom. A, áno, ešte tu je rozprávač, vstupuje do textu a mieša dej.

Čo sa deja týka, naznačím len, že sa poprechádzame po záhradách, budeme svedkami toho, ako a prečo opustila Alana matka, zavítame na večierok k D’Ardelovi, staneme sa očitými svedkami vzplanutia medzi „Pakistancom“ Calibanom a portugalskou slúžkou (táto epizóda mi pripomenula film Love Actually) a milovníkom kvalitného alkoholu zrejme vypadne slza, keď sa rozbije fľaša Armagnacu. V stodvadsaťristranovej knihe je toho oveľa viac. Niekomu sa možno podarí dešifrovať všetko, inému oveľa menej. Niečo význam má a niečo sa môže javiť ako úplne bezvýznamné. Majú vôbec rôzne životné skutočnosti význam aký im pripisujeme?

Bezvýznamnosť, priateľ môj, to je podstata existencie. Je s nami všade a stále. Je prítomná aj tam, kde ju nikto nechce vidieť: v hrôzach, v krvavých bojoch, v najhorších nešťastiach. Spoznať ju v takých dramatických podmienkach a nazvať ju jej pravým menom, to si často vyžaduje odvahu. Ale nejde len o to, spoznať ju, treba ju milovať, tú bezvýznamnosť, treba sa naučiť milovať ju.

Kto miluje Kunderu, môže sa tešiť, kto dielo autora ešte nepozná, bude prekvapený. Možno príjemne a možno nie. Román je vystavaný z maličkostí, ale v konečnom dôsledku poskytuje veľkú mozaiku zo života rozdielnych hrdinov. Snaží sa rozvíriť diskusiu o tom, čo je v živote významné, bezvýznamné, čo tu po nás ostane. Človek napokon skoro vždy dospeje k poznaniu, že nakoniec prežijú práve maličkosti, okamihy a v neposlednom rade priateľstvo a úsmevné životné epizódy. Veď aj po prvotnom smútku za zosnulým vyťahujeme z rukáva vtipné historky, ktoré nás s ním spájali a kedysi sa nám zdali úplne nepodstatné.

Milan Kundera: Sviatok bezvýznamnosti, Artforum 2020, preklad Elena Flašková

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Powered by Facebook Comments

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke

Zavrieť