Mikuláš Sliacky

Mikuláš Sliacky Pekelný raj

Karikaturista, novinár, fotograf a cestovateľ Mikuláš Sliacky miluje prírodu a ľudí v nej. Precestoval svet krížom-krážom. Za dobrodružstvom a novými skúsenosťami sa vybral do všetkých kontinentov okrem Antarktídy. O svoje zážitky z najobľúbenejšej krajiny, do ktorej sa vracia najčastejšie, sa s nami podelil v knihe Pekelný raj, ktorú publikovalo vydavateľstvo Ikar. Tou krajinou je divoká a očarujúca krajina plná autentických ľudí. „O nej som napísal a nafotil túto knihu. O Afrike, najmä čiernej, na juh od Sahary. O jej stále ešte nespútanej prírode a živloch, o divo a slobodne žijúcich zvieratách, o obdivuhodných, krásnych ľuďoch a ich spôsobe života, ktorý sa snažia uchovať.“ Vezme vás do divokých končín Etiópie, Džibutska, Botswany, Ugandy, Rwandy a Namíbie. Zaujímavé informácie sú doplnené úchvatnými fotografiami zvierat, vtákov, ľudí a prírody.

Autor vám dokáže, že aj v Afrike majú svoje Čičmany a ruže, ktoré si kupujeme v kvetinárstvach s najväčšou pravdepodobnosťou vypestovali ruky krásnych Etiópčaniek. Aký paradox! Obyvatelia pijú mútnu vodu z riek, no ruže polievajú čerstvou filtrovanou vodou. Biznis je biznis. Stretnúť človeka so samopalom je vraj úplne bežné. Je presvedčený, že si akosi intuitívne dokáže porozumieť s ľuďmi v zapadnutých kútoch sveta. Cítia, že sa usmieva úprimne a tak po prvotnom zazeraní začnú byť po chvíli priateľskí. Samozrejme, necestuje sám. Malá skupinka dobrodruhov má so sebou šoféra či prípadného sprievodcu. V niektorých kapitolách sa o členov expedície možno budete aj báť. Rovnako ako ja. Ale určite sa zasmejete na príhode s príslušníkmi kmeňa Karov. Náčelník dal do pľacu basu oroseného piva a po spŕške autorových slov „Dajte pivo aj mne, ancikristi počarbaní, veď som vám naň prispel,“ sa so smiechom s členmi výpravy podelili. Asi šťavnatej slovenčine rozumeli, inak to nevidím.

Mňa osobne veľmi zaujala Rwanda a Kapverdské ostrovy. Čítala som niekoľko kníh, ktoré sa v týchto krajinách odohrávali a fascinovane som hltala informáciu za informáciou a fotografiu za fotografiou. Krvavá história Rwandy mi kedysi nedala spávať. Mačety obyvateľov už dnes nie sú, našťastie, krvavé. Sú z nich opäť pracovné nástroje. Zaujímavosťou je, že vraj krajina vyzerá z lietadla ako obrovské antukové ihrisko so zelenými poliami a lesnými plochami. Vládne tu čulý stavebný boom. Dozviete sa mnoho zaujímavých informácií o ohrozených horských gorilách. Na svete existuje už iba 700 jedincov a to výlučne v horách Rwandy, Konžskej demokratickej republiky a Ugandy. Autorovi a jeho partii sa podarilo dostať až ku goriliemu „hniezdu“ a urobiť fantastické zábery matiek a mláďat.

Kapverdy sú jednou z mojich vysnívaných krajín. Zatiaľ sa musím uspokojiť so zážitkami iných cestovateľov. V knihe som si prišla aspoň trochu na svoje. Dobrovoľne sa priznávam, že pri čítaní o karetách obrovských som mala zimomriavky. „Začína sa to. Z tmavého oceána sa nehlučne vynára 150-kilový opancierovaný tank, neďaleko od neho druhý, tretí, desiaty… Pomaly, opatrne si to po piesku šinú tam, kam už príliv nedosiahne, teda smerom k nám, medzi vresy.“ Na Kapverdských ostrovoch vraj padá z oblohy piesok. Poviete si: To je krása! No domáci by vám vedeli pekne oponovať. Autor opisuje Kapverďanov ako pohoďákov, niečo medzi Afričanmi, Jamajčanmi a Brazílčanmi. O zábavu tam určite núdza nie je.

Najradšej by som sa rozpísala o každej jednej kapitole, ale to by ste si cestopis ani nemuseli čítať. Ešte spomeniem slony, ktoré mohla expedícia sledovať v národných parkoch Botswany. V Národnom parku Chobe sa ich niekedy nahromadí až 150 tisíc. Niektorí prírodovedci ich považujú za premnožené. No nie je to skvelá správa? (OK, OK, viem, že to môže prírode spôsobiť nepríjemné „prekvapenia“, ale po všetkom tom pytliackom vyvražďovaní je to mimoriadne priaznivá správa…teda aspoň v tejto oblasti.) V knihe sa dozviete ako pijú a spia roztomilé slonie bábätká. A viete o tom, že slon africký má na konci chobota dva „prsty“ a indický len jeden? Vďaka tomu je prvý spomínaný oveľa zručnejší.

Keď sa povie Afrika, mnohí si hneď predstavia piesok, púšte, sucho a vyschnuté pahýle stromov. Opak je pravdou. V Pekelnom raji spoznáte mnoho tvárí tejto prekrásnej krajiny. Bolo by fajn zoznámiť sa s africkou divočinou aj naživo, no kým sa tak stane (ak vôbec) musíme sa uspokojiť s putovaním prostredníctvom kníh. Potulky africkou divočinou s Mikulášom Sliackym sa vám budú zaručene páčiť. Texty, fotografie a obálka spolu tvoria fascinujúce čítanie lahodiace nielen čitateľskému srdcu ale aj oku.

Mikuláš Sliacky: Pekelný raj, Ikar 2020, 256 strán

x komentované

Powered by Facebook Comments

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke

Zavrieť