Vydavateľstvo Artforum má novú edíciu s výstižným názvom MHD. Budú do nej patriť útle knižky v malom formáte, ktoré sa pohodlne zmestia do vrecka či kabelky. Prvou publikáciou sa stala esej britského autora a glosátora Marka Forsyta Neznáme neznáme v preklade Emy Mojžišovej. Hneď na úvod je potrebné napísať, že dvadsaťdeväť strán zrejme zhltnete ako malinu, no ku každej sa budete možno niekoľkokrát vracať a užívať si každú vetu. Téma knižky vám bude ešte dlho rezonovať v hlave. Píše o dobrých (nezávislých) kníhkupectvách plných výnimočných kníh. Pretože v dobrom kníhkupectve sú všetky knihy dobré. Polovica umenia predávať knihy totiž spočíva vo výbere toho, čo v obchode predávať nebudete. Nestačí mať dobré knihy, nesmiete mať tie zlé.
Autor začína výrokom bývalého ministra obrany Spojených štátov amerických Donalda Rumsfelda, za ktorý získal Cenu za krkolomnosť. V skutočnosti na ňom nič krkolomné nie je. Týkal sa síce vojny v Iraku, no Forsyth ním bravúrne poukázal na dôležitosť malých dobrých kníhkupectiev a na radosť z objavovania neznámych kníh. Skôr, než budete čítať ďalej, zamyslite sa nad tým, ako by ste si citát vysvetlili vy.
Sú veci, o ktorých vieme, že ich vieme. Potom existujú známe neznáme. To sú veci, o ktorých vieme, že ich nevieme. Ale sú aj neznáme neznáme. Veci, o ktorých nevieme, že ich nevieme.
Máte? Tak poďme ďalej. Známe známe asi vysvetľovať netreba, ale autor to aj tak robí. Známe sú tie knihy, ktoré sme čítali, neznáme známe sme ešte nečítali, ale vieme o nich, no a tie posledné patria do kategórie „nikdy sme o nich nepočuli a ani nevieme, že existujú“, teda po nich nemôžeme túžiť. A práve neznáme neznáme nám môžu cvrnknúť do nosa v dobrom kníhkupectve. Najlepšie veci sú tie, o ktorých sme nevedeli, že po nich túžime, kým sme ich nezískali. Určite každý raz zažil nadšenie z novoobjavenej knihy, o ktorej doteraz ani len netušil. Aj autor s nadšením opisuje, na akých nepredvídateľných miestach objavil niekoľko skvostov. Neznáme neznáme sa stalo známym. A keďže sa nemôžeme spoliehať iba na náhody, že niekde v hoteli či pod posteľou dobrého priateľa nájdeme poklad, sú dôležité nezávislé a naozaj dobré kníhkupectvá. Vojdeš a vieš, že ktorúkoľvek knihu chytíš do ruky, bude stáť za to. V dobrom kníhkupectve sú všetky knihy dobré.
V eseji sa dočítate aj o bibliomantii, ktorú praktikovali starí Gréci pomocou Iliady, Rimania robili to isté s Vergíliom a v stredoveku sa používala Biblia. Otvoríš knihu, položíš prst na riadok a veštíš. Forsyth to vraj robí neustále. (Aj ja sa tak, vďaka nemu, denne zabávam)Celá esej je popretkávaná suchým britským humorom. Netvrdím, že vám hlasné výbuchy smiechu nedovolia niekoľko sekúnd pokračovať v čítaní, to nie, ale kútikom úst vám bude mykať často. Ja som sa zabavila, okrem iného, aj na tom, že autor by si Vojnu a mier prečítal len vtedy, ak by si musel odpykávať dlhoročný trest vo väzení. Vôbec mu neprekáža, že Tolstoj na neho pohŕdavo zazerá z tmavých kútov.
Taký krátky rozsah a tak veľa myšlienok! Mark Forsyth vás presvedčí, že na internete síce dostaneme, čo sme vedeli, že chceme, ale nikdy nedostaneme nič navyše. Kdežto v kníhkupectvách na policiach a na pultoch stoja neznáme neznáme tohto sveta. Neváhajte, bežte do najbližšieho a začítajte sa do novinky vydavateľstva Artforum.
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments