Román o dvanásťročnom chlapcovi, ktorý prežil tragickú nehodu lietadla vás chytí za srdce hneď na začiatku a nepustí ani dlho po dočítaní. Novinka z vydavateľstva Tatran, ktorú preložila Mariana Bachledová, je inšpirovaná skutočnými leteckými haváriami. Ann Napolitano vychádzala z leteckých nešťastí letov Afriqiyah Airways č. 771, ktoré prežil iba deväťročný holandský chlapec a letu č. 447 spoločnosti Air France. Pomohol jej článok Jeffa Wisa – What Really Happened Aboard Air France 447. Pri písaní dialógov čerpala zo skutočnej nahrávky z čiernej skrinky. Veľmi súcitila s pozostalými a svoj súcit preniesla aj do príbehu, ktorý si zamilujete.
Adlerovci sú obyčajná americká rodina. Kvôli matkinej práci sa musia presťahovať. Dvaja synovia Eddie a Jordan nie sú príliš nadšení, ale čo sa dá robiť. Let je spočiatku úplne pokojný, no nepriaznivá zhoda náhod a nevyspytateľná nepriazeň počasia má za následok pád lietadla. Neprežilo 191 cestujúcich, v troskách záchranári objavili len jedného preživšieho. Je ním dvanásťročný Eddie Adler. Je síce doráňaný, musí sa učiť znova chodiť, no oveľa väčším zranením je psychická trauma. Ujímajú sa ho bezdetní príbuzní. Snažia sa ho všemožne chrániť pred dotieravými novinármi, všakovakými zvedavcami a hľadačmi senzácií. Zázračné dieťa sa stáva atrakciou. Eddie sa mení na Edwarda. Chlapec trpí nespavosťou, výčitkami svedomia, depresiou, úzkosťou, nechutenstvom a je iba tieňom veselého dieťaťa, ktorým bol kedysi. Snaží sa spomienky na haváriu potlačiť, ale občas ho prepadnú ako bolesť brucha, a keď to príde, niet úniku. Vzácnu oporu nájde v rovesníčke od susedov Shay. Tá v ňom vidí Harryho Poterra – chlapca, ktorý prežil a verí, že dôvodom jeho prežitia je nejaké poslanie. Noc čo noc sa vykradne z domu a spí v jej izbe na zemi. Teta a strýko to akceptujú. Tragédia sa podpísala aj na ich živote. Stávajú sa cudzincami vo vlastnom dome.
Napätie a stres v Edwardovej mysli sa zvýši nástupom do školy. Doteraz sa od detstva učil doma s otcom a bratom. Má pocit, že sa na neho všetci divne pozerajú, nik sa s ním nerozpráva, každý bočí. Iba Shay je svetlo jeho života. Vidí veci, ktoré dospelí nevidia. Porozumenie a podporu nachádza aj v riaditeľovi školy Arundhim. Stal sa mojou najobľúbenejšou vedľajšou postavou. Múdry, chápavý, jednoducho skvelý.
Aby som to nenaťahovala, k deju dodám len toľko, že raz v noci nájdu tínedžeri v strýkovej garáži cestovné tašky plné listov od príbuzných obetí leteckého nešťastia. Milý Edward, píšem ti preto, … Tie sú zlomom v Eddieho trápení. Začína pozitívnejšie premýšľať a jeho život znova dostáva zmysel. Pozornosť, ktorú venuje nájdeným listom ho mení, cíti, že nitky v jeho vnútri sa spájajú do obrazu a on dokáže čeliť pohľadom ľudí.
V knihe sa striedajú kapitoly po havárii s podrobným priebehom posledných hodín, minút aj sekúnd letu. Spoznávame osudy viacerých cestujúcich, za všetkých spomeniem napríklad zaujímavú postavu vojaka Benjamína, zamilovanej Lindy, tajomnej Floridy, ktorá verí v reinkarnáciu či ufrflaného boháča Crispina. Ich rodinní príslušníci sú pre Edwarda neskôr požehnaním. Je hrozné, čítať tie kapitoly, zoznamovať sa s jednotlivými postavami, keď už viete, že sú odsúdení na smrť.
Autorka píše veľmi citlivo, rozumie najslávnejšej sirote na svete, chápe, aké ťažké je to nielen pre neho, ale aj pre príbuzných. Smrť rodičov a zbožňovaného brata spôsobila, že už nie je dieťaťom, no nie je ani dospelým. Zostal uväznený v spomienkach a topí sa v smútku. V knihe je výborne spracované šialenstvo a moc sociálnych sietí a internetu. Všetci dobre vieme, že sú dobrými pomocníkmi a zároveň zlými pánmi. Niektorí ľudia sú vo virtuálnom svete hyenami. Lacey a Curtis ho chránia, no stopercentne neuchránia. Odložili svoje vlastné trápenie nad bezdetnosťou a snažia sa chlapcovi vytvoriť, čo najlepší domov. Na tomto príbehu je úžasná postupná premena hlavného hrdinu. Aj pod nánosom depresie a smútku vnímame pozitívnu energiu, ktorá vychádza nielen z neho ale aj z jednotlivých postáv. Edwarda vám je ľúto, a predsa ste presvedčení, že to zvládne. Je bojovník. Pochybuje o sebe, no dokáže sa triezvo a kriticky pozrieť aj na okolie, aj na seba. Uvedomujúc si svoju osamelosť sa pýta sám seba, či náhodou nie je tým pomyselným debilom on a nie všetci ostatní. Či on sám príliš nebočí od spolužiakov a učiteľov. Nosí oblečenie po bratovi až do úplného zodratia. Lacey (sestra jeho mamy) si sem tam oblečie matkine veci, Edward sa hnevá, no potom si uvedomí, že aj ona sa takto vyrovnáva so smrťou jedinej sestry. Toto je tiež jeden z dôležitých zlomov v jeho nazeraní na život po smrti rodiny.Z románu Milý Edward možno zosmutniete, no jeho úlohou je v prvom rade ukázať, že aj z najväčšieho zármutku možno vyviaznuť, že po noci vždy príde deň a človek je silnejší ako sa môže zdať. Je o výzvach ako prežiť akúkoľvek katastrofu v modernej dobe.
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments