Francúzsko sú vinice a poľné cesty so šípkami k románskym kostolom z 11. storočia, námestia pod košatými platanmi a hráči petangu, bistrá so zelenými fasádami a bielymi šálkami po vypitých kávach na stoloch, mätový sirup a starodávne kolotoče, anízový likér za teplých večerov, slnečnice na trhoch, farebné vitráže katedrál, michelinské hviezdy a citrónové sorbety. Francúzsko sú pekárne s koláčmi, ktorých názvy rozprávajú príbehy.
Krásna, krásna a ešte raz krásna! Taká je na pohľad kniha Slovenky žijúcej dlhé roky vo Francúzsku Márie Danthine Dopjerovej. Staroružový podklad zdobia zlaté šperky. Teda, pardón, nie šperky, lež obrázky. Ale samotná obálka je naozaj ako šperk, ktorý niekto prepašoval z Versailles na Slovensko a vydavateľstvo Slovart sa ním teraz hrdí na pultoch kníhkupectiev. Rovnako skvostné sú ružovo – fialové ilustrácie Tiny Minor, ktoré výborne dopĺňajú text. Toľko k umeniu, poďme na literatúru.
Milovníci a obdivovatelia francúzskych miest a dedín zbystrite pozornosť. Ak sa do krajiny cukríkov, vôní, koláčov, lahodných vín, architektonických kuriozít a skvostov chystáte, kniha môže byť dokonalým sprievodcom. Každé jedno miesto v krajine má čosi, čo ho charakterizuje a čo mu história odovzdala ako dar. Autorka navštívila veľa miest a o spomínané dary sa s nami podelila v jednotlivých kapitolách. Teraz napíšem pravdu a nič len pravdu. Neviem, ako to urobila, ale zrazu som sa ocitla tam. Vo viniciach, na kopcoch s výhľadmi na zámky, v úzkych uličkách mestečiek, na rybom trhu v prístave, v kaviarničkách, kostoloch, zahrala si petang a vyskúšala som si aj belasý klobúk, ktorý napokon autorka kúpila dcére.
Medzi katalánskym morom a horami, v údolí Têt je prírodný úkaz ako z rozprávky. Jedného dňa totiž ježibaba zobudila draka a ten zlosyn vyvolal dlhú drsnú zimu. Chuderky víly nemali dosť dreva, aby sa zohriali. Asi viete, čo sa s nimi stalo. Zostal po nich len fascinujúci prírodný úkaz – komíny víl. Na to miesto chcem ísť. No nielen tam. O plávajúcich záhradách v Amiense nehovoriac. Rada by som ochutnala sardely z Collioure, Châteauneuf-du-pape, nugát, gaštany, pivo, syry, lekvár z lupeňov ruží a … Aj levanduľovým mydlom z Marseille túžim rozmaznávať svoje ruky. V 17. storočí sa stalo kolískou výroby francúzskeho mydla. Dievča povedalo, že Marseille je ako čajka, ktorá stále škrieka. Niekedy kričí ústami obchodníkov na rannom trhu s rybami, inokedy plače clivými tónmi huslí žobráka na ulici alebo húka sirénami lodí opúšťajúcich prístav. Je plné emócií a nikdy nie je ticho. Mňa neodradíš, moja milá.
Vedeli ste, že Versailles v starej francúzštine znamenalo zem, na ktorej sa vytrhala burina? Kiež by staré pokolenia teraz tú zem videli. Kráľ Slnko to tam parádne roztočil a odvtedy pri návšteve tohto miesta zabúdajú ľudia zatvárať ústa a menia sa na híkajúce oslíky (myslené v dobrom, sama by som bola tým najväčším). Ale pošepnem vám, že podľa informácií v knihe nebol až taký fešák žiarivý, ako nám ho podsúvajú vo filmoch.
Budete hladní. Naozaj. Pri všetkých spomínaných petits beurres, canelés, kohútikoch na víne, marrons glacés či Les véritables Anis de Flavigny sa vám budú zbiehať slinky a vy sa v obrovskom roztúžení po francúzskych lahôdkach budete musieť uskromniť so slovenskými kávenkami alebo horalkami. Autorka všetko predvídala a nezabudla do knihy pridať zopár receptov.
Vedela by som o knihe napísať celé litánie, ale to nie je možné. Neváhajte sa sami zahĺbiť do jednotlivých kapitol písaných akoby formou denníka. Ja si to tak ozaj predstavujem: spisovateľka je s rodinou na výlete a bez zápisníka v chic ruksaku sa z hotela nepohne. V rámci odpočinku pri kávičke a koláčiku rýchlo niečo poznačí, načrtne, vymyslí vetu, aby zachytila tú správnu vôňu, atmosféru a ducha, a potom v pokoji napíše a opíše zážitky tak, že čitateľ nemôže pokojne spať, kým vlastnými očami neochutná a nepoobjíma to, čo ona na potulkách. Mária Danthine Dopjerová nešetrila citátmi francúzskych umelcov, sem tam zakomponovala nejaký miestny tradičný príbeh či legendu, rozosmeje vás úsmevnými príhodami vlastnej rodiny, obohatí vás čriepkami z histórie (častokrát nepoznanými a fascinujúcimi) ale hlavne zaseje do sŕdc túžbu navštíviť všetky spomínané magické miesta.
Kamkoľvek potom pôjdete, budete mať pri sebe čosi z modrej zo Chartres, sviežosť citrónu z Mentonu, chuť sušených sliviek z Agenu, lahodnosť syra Brie z Meaux a úsmev z Remeša.
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments