Román Americká zem sa stal v USA očakávanou knihou sezóny skôr, ako vyšiel. Dostalo sa mu veľkej pozornosti od mnohých spisovateľov. Lenže krátko pred publikovaním sa všetko zmenilo a vyvalila sa vlna kritiky. Autorke bolo, okrem iného, vyhodené na oči, že ako „biela“ neopísala dostatočne problémy týkajúce sa mexických či juhoamerických migrantov prúdiacich do severnej Ameriky a tú vykreslila ako zasľúbenú zem, hoci sa k prisťahovalcom chová, slušne povedané, macošsky. Výčitiek existuje omnoho viac, ale ja sa žabomyšími vojnami zaoberať nechcem. Všetko sa dá nájsť na internete. Nezdá sa mi správne, že je toľko hanobená kvôli fiktívnemu príbehu. Vari sú spisovatelia povinní písať romány odohrávajúce sa iba vo vlastnej krajine a podľa prežitých udalostí? Mne sa Americká zem veľmi páčila a som rada, že som si ju vďaka vydavateľstvu Tatran a prekladateľke Kataríne Ostricovej mohla prečítať.
Jeanine Cumminsová sa celkom uveriteľne obhajuje v autorskej poznámke a vymenúva pohnútky, ktoré ju viedli k napísaniu neveselého a napínavého románu. (Pozn. trochasavprípadevŕtajúcej autorky recenzie: spisovateľka píše, že jej muž je tiež prisťahovalec, len zabudla dodať, že írsky, čiže na neho platil iný meter ako na Mexičanov, ak by ho aj počas čakania na zelenú kartu vyhostili, vrátil by sa do prosperujúcej krajiny, kde mu násilná smrť vonkoncom nehrozila). Každopádne je to kniha, ktorej dej vás pohltí a vybičuje emócie do krajnosti. Ja osobne som bola taká napätá a tak som sa bála o literárnych hrdinov ako už dávno nie. Mňa jednoducho príbehy migrantov dojímajú. Vy, ktorí ste čítali Včelára z Allepa, pripravte sa na ďalšiu nálož súcitu. Z Blízkeho východu sa však presúvame za Trumpove povestné múry a ploty do Mexika.
Mexiko a Južná Amerika sú výživnou pôdou pre vznik nebezpečných kartelov. V Acapulcu vyčíňa jeden z nich – Los Jardineros. Knihovníčka Lydia sa obáva o život rodiny od chvíle, keď jej manžel Sebastian začal o hrdlorezoch (odrezané hlavy nie sú nič výnimočné) a ich inteligentnom ale obávanom šéfovi písať. Novinárčina je ťažký a nebezpečný chlebík, to vieme všetci. Do deja vstupujeme vo chvíli, kedy je Sebastian spolu s ďalšími pätnástimi členmi rodiny surovo zavraždený. Vďaka šťastnej náhode prežila iba Lýdia a syn Luca. Od tej chvíle visí aj jej život na vlásku. Vie veľmi dobre, že kartely neušetria nikoho. Pohľadom sa rozlúči s mŕtvymi, schytí syna a dá sa na útek. V Mexiku ostať nemôže, to by sa rovno mohla prihlásiť u bossa klanu a nechať sa zastreliť. Polícia, politici, ba aj mnohí susedia, všetci sú skorumpovaní. Legálnou cestou sa teda vydať nemôže. Los Jardineros rozbehli pátraciu akciu, nikde nie sú v bezpečí. So synom sa pridávajú k migrantom putujúcim na sever a veria, že v USA nájdu pokoj.
Pripravte sa na poriadnu dávku napätia. Migranti skáču na nákladné vlaky nazývané „Zver“, spomaľujúce v určitých vytipovaných úsekoch a vezú sa, pokiaľ ich nerozoženie migračná polícia alebo neprídu do depa. Nie každému sa podarí na vlak naskočiť, mnohí skončia pod ním. Radšej si to nepredstavovať. Medzi utečencami vládne solidarita, hoci každý pochádza z inej krajiny. Na streche vlaku si nesú vlastné príbehy utrpenia. Lydia a Luca sa zoznámia s krásnymi sestrami, ktoré museli pred nebezpečenstvom utiecť zo svojho pralesa v Hondurase a putujú spolu. Násilníkov je však dosť aj na nížine a o desivé momenty nie je núdza. Lydiina strata a žiaľ sú obrovské, no dokáže sa zaťať, nemyslieť na minulosť a v snahe ochrániť seba a syna vydržať každé súženie. Pomáha jej odriekanie mien mŕtvych príbuzných. Spojené štáty sú geograficky na dosah a predsa také nedostupné. Prechod je teraz skoro nemožný. Trump si dal záležať. Prevádzači pýtajú nekresťanské peniaze a nikde nie je napísané, že ak sa aj dostaneš do štátov, že tam budeš môcť ostať.Na hraniciach Mexika a Spojených štátov amerických zomrel podľa štatistiky v roku 2017 každých dvadsaťjeden hodín jeden migrant. Šialená informácia. Údaj nezahŕňa tých, ktorí po ceste jednoducho zmizli. Ani nechcite vedieť, koľko ľudí je evidovaných ako nezvestných. Autorka románom apeluje na ľudskosť v nás. Ukazuje, že každý človek je príbehom, nemôžeme sa na žiadateľov o azyl pozerať ako na masu ľudí, ale ako na jednotlivcov. Možno sa vám bude zdať, že v niektorých momentoch príliš tlačí na pílu, aby vyvolala silné emócie, no keď sa zamyslíme, je jasné, že príbehy mnohých utečencov sú naozaj silné, naozaj srdcervúce a v mnohých prípadoch strašné a brutálne. Veď kto by už len opúšťal rodnú krajinu, ak by sa v nej cítil dobre a bezpečne?
Americkú zem odporúčam všetkým, ktorí majú radi silné príbehy a zaujímajú sa o migračnú politiku a osudy utečencov. Ale aj tým, ktorí na nich ešte stále pozerajú cez prsty a na bezpečných fórach sociálnych sietí si do nich neváhajú kopnúť. Azda im tento román zmení pohľad na vec.
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments