Barbara Sigmundová

Barbara Sigmundová: Preklad vás núti pochybovať i objavovať

Barbara Sigmundová (1987) je vyštudovaná translatologička, živí sa ako prekladateľka na voľnej nohe. Zo španielčiny preložila napríklad zbierky poviedok Jorgeho Luisa Borgesa Fikcie a Alef, z angličtiny román Juliana Barnesa Jediný príbeh a román Anny Burnsovej Mliekar. Za preklad Fikcií získala Prémiu Literárneho fondu. Venuje sa aj audiovizuálnemu prekladu, najmä tvorbe titulkov pre filmové festivaly a distribučné spoločnosti. Je predsedníčka združenia literárnych prekladateľov a redaktorov DoSlov.

Prekladáte z angličtiny a zo španielčiny, knižne vám vyšli preklady poviedok, románov, nedávno ste do slovenčiny prebásnili knižku pre deti. Dokážete zo svojich prekladov vybrať jeden, ktorý je vášmu srdcu najbližší?

Najviac mi prirástla k srdcu kniha, na ktorej som pracovala najdlhšie a ktorá mi otvorila dvere do vydavateľského sveta – zbierka poviedok J. L. Borgesa Fikcie. Analýze starších slovenských prekladov Borgesových textov som sa venovala počas doktorandského štúdia. Po obhajobe dizertačnej práce ma viacerí skúsenejší kolegovia povzbudili, že sa im páči koncepcia, akú som navrhla pre budúce preklady Borgesových poviedok. Dodali mi odvahu preložiť jednu poviedku, potom ďalšiu, potom osloviť vydavateľstvo, požiadať o štipendium, a napokon z toho vznikla krásna a úspešná kniha, po ktorej začali prichádzať ďalšie ponuky na spoluprácu s vydavateľstvami.

Krátko po vydaní románu Anny Burns Mliekar sa v slovenských čitateľských vodách zdvihla vlna pozitívnych reakcií nepochybne aj vďaka vášmu vynikajúcemu prekladu. S akými najväčšími problémami ste sa stretli pri preklade?

Mliekar je výnimočná kniha po všetkých stránkach. Nielen sugestívnym spracovaním nadčasového príbehu o útlaku žien (a všetkých „neprispôsobivých“) v ultrakonzervatívnej spoločnosti či svojským humorom, ale najmä originálnym rozprávačským štýlom. Dlhé súvetia imitujú spontánny prúd myšlienok a neustále sa zdanlivo neriadene rozvetvujú, aby sa po niekoľkých stranách znova vrátili k hlavnej dejovej línii. Spočiatku to môže čitateľov zaskočiť, no keď po pár stranách odhalia kompozičnú logiku textu, s o to väčším pôžitkom sa ponoria do deja. Tento estetický zážitok som chcela sprostredkovať aj slovenským čitateľom a čitateľkám. Preto som sa všetky výrazové prostriedky snažila vyberať tak, aby výsledný text čo najviac pripomínal štýl Anny Burnsovej. Aby sa rozkošatené myšlienky vinuli plynulo, aby sa text pri čítaní nezadrhával, no zároveň nestratil svoju komplexnosť, vrstevnatosť a miestami aj istú zdanlivú chaotickosť. Aby si zachoval podobnú mieru symboliky a tajomstva ako originál, aby neprezrádzal a nedovysvetľoval nič, čo nie je nevyhnutné, a nechal dostatok priestoru čitateľovi na vlastnú interpretáciu. Z môjho pohľadu však ide o štandardný prekladateľský výkon. Profesionálny umelecký prekladateľ by mal vždy urobiť maximum pre to, aby reprodukoval estetické kvality originálu.

Čo všetko musí prekladateľ urobiť skôr, ako sa pustí do prekladu a ako dlho trvá celý proces prekladu až po vydanie?

Nie vždy je ľahké odhadnúť už pri podpise zmluvy, aký náročný bude proces prekladu a koľko mi zaberie času. Orientačne trvá preklad jednej normostrany umeleckého textu zhruba hodinu. No pri preklade postmoderného diela pretkaného intertextovými odkazmi, citáciami či alúziami sa môžete s jednou vetou pasovať aj celý deň, lebo potrebujete veľa vyhľadávať v knižniciach, na internete, konzultovať s rôznymi odborníkmi a každé jedno slovko naozaj dôkladne zvažovať. Nehovoriac o tom, že preklad ťažiskových diel svetovej literatúry si vyžaduje špeciálnu predprípravu, ktorá môže trvať roky. Dĺžka prekladu, závisí aj od toho, koľko hodín denne sa prekladateľ zvládne sústrediť na preklad, či sa môže venovať knihe naplno alebo prekladá popri inej práci, na úkor voľného času.

Už sa vám niekedy stalo, že ste si prečítali dobrú cudzojazyčnú knihu a navrhli ste niektorému zo slovenských vydavateľstiev, aby ju publikovali v preklade?

Áno, občas to skúšam a teším sa, že mi to párkrát aj vyšlo. Zdá sa mi, že v poslednom čase sa čoraz viac slovenských vydavateľstiev odváži riskovať a prinášať čitateľom aj umelecky náročnejšiu literatúru z menej známych (hoci aj geograficky blízkych) kultúrnych kontextov. Z hispánskych krajín každoročne vzíde mnoho výnimočných literárnych diel a som presvedčená o tom, že viacero z nich by si slovenskí čitatelia radi prečítali v preklade. Sú totiž sondami do sveta, ktorý bol postavený na úplne iných kultúrno-historicko-politických súvislostiach, než naša „stredoeurópska realita“ a ponúkajú aj mnohé absolútne originálne prístupy k literárnej tvorbe.

Viete si po čase ako čitateľ vychutnať knihu, ktorú ste prekladali, a zabudnúť na všetko, s čím ste pri preklade zápasili, alebo aj vtedy myslíte na to, že ste niečo mali preložiť inak?

Veľmi rada sa vraciam k už spomínanému Borgesovi. Mala som obrovské šťastie, doslova prekladateľský luxus, že vďaka súhre priaznivých okolností som sa mohla takmer 6 rokov súvisle venovať štúdiu a prekladu jeho textov. Vďaka dôslednej redakcii Kataríny Juskovej (redigovala Fikcie) a Zuzany Púčekovej (redigovala Alef), ale aj vďaka konzultáciám rôznych odborníkov a krásnemu grafickému spracovaniu Mareka Kianičku tieto knižky vždy otváram s radosťou a s vedomím, že sme spravili maximum pre to, aby v danej dobe vyšiel najlepší možný preklad. To samozrejme neznamená, že v budúcnosti nemôžu vzniknúť iné preklady tých istých textov, ktoré budú lepšie zodpovedať nárokom budúcich čitateľov. Žiadny preklad umeleckého textu nie je dokonalý ani definitívny. Ako povedal sám Borges, koncept definitívneho textu zodpovedá len náboženstvu alebo únave.

Čo je pre vás pri preklade najväčšou výzvou?

Najviac ma baví prekladať práve texty, ktoré predo mňa kladú nové výzvy a nútia ma neustále pochybovať, overovať, objavovať. Neprijať automaticky prvé riešenie, ktoré sa mi ponúka, ani druhé či tretie, ale posúvať hranice svojich vyjadrovacích schopností. Tu sa mi žiada zdôrazniť, že ma vždy veľmi teší aj spolupráca so skúseným redaktorom. Práve redaktor je prvým čitateľom prekladu a je obrovská pridaná hodnota, keď dohliada nielen na zrozumiteľnosť, gramatickú či štylistickú správnosť prekladu, ale vie aj ustrážiť, že moje riešenia zodpovedajú vlastnostiam originálu. Nesmierne si cením, keď je priestor na to, aby sme o texte diskutovali a v rozhovore nachádzali také výrazové prostriedky, ktoré výslednej knihe čo najviac prospejú. V niekdajších kamenných redakciách vydavateľstiev bola osobná spolupráca medzi prekladateľmi a redaktormi samozrejmosť. Dnes je to skôr rarita. S občianskym združením DoSlov sa snažíme túto dobrú prax znova oživiť.

Máte pred sebou nejaký veľký prekladateľský sen?

Pravdaže, rada snívam vo veľkom. Prvý okruh mojich prekladateľských snov súvisí s tým, aby čitatelia mali viac možností spoznať špičkové súčasné diela z hispánskych krajín v slovenskom preklade. Druhý, aby boli vynikajúce preklady a ich autori viditeľnejší v očiach čitateľskej verejnosti a aby tak slovenskí čitatelia opäť začali dôverovať slovenčine ako jazyku literárneho prekladu. A tretí, aby literárni prekladatelia a redaktori mali dôstojnejšie podmienky na tvorbu kvalitných textov a nemuseli na nich pracovať popri inom zamestnaní, po nociach či po víkendoch. Aj preto sme s kolegyňami založili združenie literárnych prekladateľov a redaktorov DoSlov, aby sme nemuseli iba snívať, ale v rámci svojich možností a schopností sa pričinili k rozvoju slovenského literárneho života.

Barbara Sigmundová

Rozhovor bol pôvodne uverejnený v Magazíne o knihách, ktorý nájdete aj na Facebooku a Instagrame.

x komentované

Powered by Facebook Comments

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke

Zavrieť