Cenami ovenčený román Vlasť španielskeho spisovateľa Fernanda Aramburu je svedectvom násilnej histórie Španielska. Nie je to tak dávno, čo polovojenská organizácia ETA vyčíňala vo všetkých častiach krajiny. Španieli a Baskovia boli roky na nože. Vlasteneckí ľavičiari – Baskovia bojovali za nezávislosť a v ich radoch sa častokrát ocitli aj nedospelí chlapci. Radikálne názory im vštepovali od malička. Atentáty, výbuchy a útoky rôznych typov si vyžiadali mnoho obetí. Neštítili sa vraždiť ani „svojich“. Sfanatizovaní členovia ETA predstavovali v krajine veľkú hrozbu. Plagáty s najhľadanejšími predstaviteľmi boli porozvešiavané vo všetkých mestách. Dlho trvalo, kým sa situácia upokojila. Ukončenie ozbrojenej činnosti oznámili v roku 2011. A v tejto atmosfére strachu je vystavaný portrét utrpenia a odpustenia dvoch znepriatelených rodín. Vydavateľstvo Inaque ho publikovalo vo výbornom preklade Petra Bilého. Skladám pomyselný klobúk. Pisateľský štýl autora je výnimočný, prechádza z jednej časovej roviny do druhej, strieda rozprávačov, neváha im do úst vkladať otázky, na ktoré si vzápätí sami odpovedajú, mieša priamu a polopriamu reč. Deväť zlomených nešťastníkov si vás získa od prvých strán.
Samotný konflikt nie je vykreslený úplne podrobne, ak vás história zaujíma detailnejšie, viac sa dočítate v doslove prekladateľa. Autor sa historickému pozadiu venuje len v náznakoch, príbeh je postavený na psychologickom portréte postáv a vykreslení morálnych dilem, ktorým musia čeliť rodiny obete aj člena radikálnej skupiny. Hovorí o strachu, ktorý vládol v čase konfliktu, o strachu pozdraviť priateľa na ulici, ísť niekomu „nežiaducemu“ na pohreb, o strachu zo susedských pohľadov, ktoré nútia človeka správať sa tak, že zrazu vyvoláva rovnaký strach u iných. Každý sleduje každého a cíti sa byť rovnako sledovaný.
Už od začiatku vieme, že bol zavraždený Txato, manžel a otec. Stal sa terčom útoku organizácie ETA. Dôvod smrti sa dozvedáme až o mnoho strán neskôr. Dovtedy sa zoznámime s jeho ženou Bittori, dcérou Nereou a synom Xabierom. Každý z nich smúti a vyrovnáva sa so stratou svojským spôsobom. Navzájom sa odcudzili a akosi nedokážu nájsť vzájomné porozumenie. Xabier je mostom, no aj on je osamelý a nevie sa zaradiť do normálneho života. Dcéra, dokonca, v snahe zbaviť sa biľagu pozostalých po obeti ETA, chcela zmeniť dátum otcovho úmrtia, s čím ostatní nesúhlasili. Je pochovaný v susednom meste, aby nedošlo k vandalizmu na hrobe. Mŕtvi ani po smrti nemajú pokoj. Rovnako tak ich príbuzní. Bittori je častou návštevníčkou cintorína, rozloží igelit, sadne na hrob a rozpráva sa so zavraždeným. Žaluje všetko, čo má na jazyku. Je odhodlaná vypátrať vraha. Ľudia v mestečku sa jej aj po rokoch vyhýbajú, klopia zrak a znamenie viny, ktoré im svieti na čelách, vidia, naopak, v nej. Akoby ona s rodinou neboli obeťami teroru, lež vinníkmi. Najväčší hnev a nenávisť cíti k rodine domnelého vraha, s ktorou boli kedysi najlepšími priateľmi. Nevie prísť na meno celej famílii a zároveň sa utápa v smútku. Kedysi spolu s Miren kávičkovali v meste, deti sa hrávali a ich manželia Txato a Joxian šliapali spolu v cyklistickom pelotóne a po voľných večeroch popíjali v družnej debate v krčme. Od začiatku je Bittori presvedčená, že manžela zavraždil ich syn Joxe Mari. Ten teraz hnije za zločiny vo väzení. Rovnakú nevraživosť v sebe dusí aj Miren. Tá azda ešte viac. Za maskou zbožnosti ukrýva všetky svoje hriechy. Uväznenie syna berie ako obrovskú nespravodlivosť. Veď bojoval za národ! Tak aký vrah? To, či naozaj vraždil, sa dozvedáme až na úplnom konci. Jej muž Joxian je zbabelec a slaboch, no vo vnútri dobrák od kosti, hanbí sa za to, čo sa stalo, ľutuje a iba on jediný dokáže plakať nad minulosťou. Aj napriek jeho zbabelosti som s ním súcitila a chápala ho.
S pribúdajúcimi stranami rastie aj počet postáv. Objavuje sa Mirenina dcéra, ktorej nielenže nevyšlo manželstvo ale skončila napoly ochrnutá a matke na krku. Hnev voči celému svetu, ktorý Miren spaľuje, akoby naopak Arantxe dával vôľu napredovať v uzdravovaní. Stala sa mojou najobľúbenejšou postavou. Ľudská, priateľská, so srdcom na pravom mieste. Za zmienku stojí aj najmladší syn z rodiny útočníka, Gorka. Na jeho postave môžeme vidieť, ako ETA lapala do pomyselných sietí, či už dobrovoľne alebo nasilu, mladých chlapcov. Nie raz skončili v chápadlách radikálov, ani nevedeli kedy. Našťastie sa mnohým podarilo včas uniknúť.
Nečakajte napínavý triler s dynamickým dejom, pripravte sa skôr na drámu s pomalým plynutím udalostí a odhaľovanie príčin a dôsledkov uskutočnených rozhodnutí. Text postupne odkrýva malé epizódy zo života postáv, autor prechádza z minulosti do súčasnosti, čas od času naznačí, čo sa bude neskôr odohrávať, pozvoľna dávkuje, čo sa vlastne stalo a prečo, ako hlavní hrdinovia reagovali na tragédiu a z akého dôvodu sa definitívne pretrhlo puto, ktoré ich spájalo. Pomaličky buduje špirálu vylúčenia jednotlivcov a ticha v mestečku, kde tí, ktorí nesúhlasili s teroristickým násilím, veľmi dobre vedia, že by mali mlčať a poslúchať, pretože na druhej strane barikády majú informácie, kde ich nájdu a čo s nimi v prípade odmietnutia poslušnosti urobia.Žiaľom zlomená Bittori a zlomyseľná Miren sú napísané tak dobre, až má človek pocit, že pozná všetky zákutia ich myslí. Aj napriek smutnej a ťažkej téme nás autor dokáže sem tam rozosmiať sarkastickými poznámkami oboch protagonistiek.
Román Vlasť opisujúci udalosti 80. a 90. rokov minulého storočia je príbehom tragédie, bolesti a straty, je o pochovaných priateľstvách dvoch úzko spojených rodín, o živote v malomestskej komunite, o biedach a radostiach, ktoré charakterizujú vzťahy medzi rodičmi a deťmi, o tom ako budovanie identity vedie k pomalému, ale neúprosnému dištancovaniu sa medzi dospelými, deťmi, súrodencami a priateľmi.
Vychutnajte si skvelé dielo, ktoré keď v roku 2016 vyšlo, vyvolalo svetový ohlas. Iba v Španielsku sa predalo viac ako milión kópií. HBO okamžite kúpilo práva a natočilo seriál. Nie je to úplne jednoduché čítanie (vzhľadom na štýl písania), no keď sa do románu ponoríte, nebudete chcieť, aby sa skončil.
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments