Victoria Mas Bál šialených žien

Victoria Mas Bál šialených žien

Z histórie vieme, že ženy nemali nikdy na ružiach ustlané. O rovnosti pohlaví sa nejdem rozpisovať (vieme svoje). Ich povinnosťou bolo rodiť deti a starať sa o domáci krb. Samozrejme existovali výnimky, to nepopieram. Za najväčšie zlo, ktoré bolo kedy spáchané na ženách považujem hon na čarodejnice. Plamene svätej inkvizície horeli v stredoveku jasným plameňom. Poslednú bosorku upálili až koncom 18. storočia. Keď vyhasli hranice, otvorili sa ústavy pre choromyseľné. Jedna katastrofa vystriedala druhú. Viktoria Mas nás vo svojom príbehu do jedného z nich zavedie. Bál šialených žien získal v roku 2019 cenu Renaudot des Lycéens a v tom istom období sa dostal do výberu 30 najlepších kníh časopisu Le Point. Vydavateľstvo Ikar ho v edícii Odeon publikovalo v preklade Andrey Černákovej.

V Paríži v nemocnici Salpêtrière sa nachádza oddelenie hysteriek. Samotné múry tohto miesta vás môžu priviesť k šialenstvu. Vládne tu tichý a každodenný boj za normálnosť. Sem-tam sa dostaví povestný záchvat hystérie, no zvyčajne sa jedná o epilepsiu či reakciu na lieky alebo pocit zúfalstva. Zničené a neprítomné pohľady nedobrovoľne uväznených žien nevzbudzujú súcit v nikom. Návštevy nie sú dovolené a lekári a sestry majú tvrdé panciere. Ľudskosť ostáva za bránami. Najsmutnejšie je, že dcéry, matky, manželky či netere priviezli do zariadenia zväčša mužskí príbuzní a už nikdy ich vo svojej rodine nechceli vidieť. Dôvody „uväznenia“ sa rôznili. Buď boli hanbou alebo niekomu v živote prekážali. Ernestine sa u bratanca učila variť v nádeji, že sa raz sama postaví k sporáku v reštaurácii, čo otriaslo dominantným postavením muža a ten šup s ňou do ústavu. Ženu, ktorá sa pohoršovala nad neverou manžela, zavreli ako nerestnú vandráčku a tú, čo si našla mladšieho muža, hospitalizovali za zvrátenosť. Ani jedna žena si v tomto období nemohla byť istá, že ju jej reči a túžby neprivedú medzi obávané múry „smetiska“ pre tie, čo narúšali všeobecne platné poriadky.

Lekári ich liečili bizarnými spôsobmi, v danej dobe považovanými za vrchol medicínskych poznatkov. Stláčanie vaječníkov, namáčanie do ľadovej vody, priväzovanie, hypnóza a handričky s éterom boli častým chlebíkom pacientok.

Aj mladučká Eugénie sa ocitla za bránami pekla. Tajomstvo, čo ju od detstva ťažilo už nedokázala udržať a rodina ju okamžite odvrhla. Strachu a rezignácii sa však odmieta poddať. Verí, že sa jej podarí z ústavu vyslobodiť. Pozvoľna sa zoznamuje s ostatnými pacientkami a rebeluje. Ako žena je nekompromisne umlčiavaná. Jej novátorské myšlienky zaváňajúce feminizmom mužom nevoňajú.

Lekár si vždy myslí, že vie viac ako jeho pacient, a muž si vždy myslí, že vie viac ako žena – mladé ženy, ktoré tu dnes čakajú na svoj ortieľ, správne vytušili, že to takto chodí, takže sú právom vystrašené.

Vrchná sestra Geneviève, tvrdá a nekompromisná, sa so ženami nemazná. Má za sebou osobnú traumu a srdce tvrdšie než kameň. Pod vplyvom dievčaťa jej našťastie začína mäknúť. Premena, ktorá sa s ňou udiala ma fascinovala. S napätím som sledovala, aký osud ju aj Eugénie čaká.

V Salpêtrière sa každoročne koná netradičný bál. Parížska smotánka sa oddáva hudbe, tancu a jedlu bok po boku s epileptičkami, údajnými hysterkami, maniačkami a pomätenými ženami oblečenými do pestrofarebných kostýmov. Obzerajú si ich ako zvieratá v klietke, nevídané živočíchy alebo cirkusové atrakcie a tajne dúfajú v nejaký šťavnatý záchvat. Je to veľká udalosť a v čase príprav vládne v ústave skoro radostná nálada. Celé je to fraška a zásterka pre projekt doktora Charcota, ktorý sa snaží z chovankýň urobiť normálne ženy. Obe hlavné hrdinky sa už akcie nevedia dočkať. Majú úplne iné starosti než tanec.

Victoria Mas v svojom debute poukazuje na postavenie žien v spoločnosti. Cez pohnuté osudy svojich hrdiniek vyrozprávala temný príbeh, z ktorého až mrazí. Je desivé uvedomovať si, že takto to v 19. storočí fungovalo. Aj medzi riadkami sa dá mnoho prečítať. Z románu cítiť závan feminizmu, ktorý bol v tej dobe tabu. Môže vás rozochvieť hnusom, rozhorčením aj ľútosťou. Je svedectvom tmárskej minulosti a vzdáva úctu ženám, ktoré sa stali obeťami šialenstva, nie však ich, lež spoločnosti.

Možno by vás mohol zaujať film inšpirovaný poviedkou E. A. Poea Systém doktora Tarra a profesora Fethera z dielne režiséra Brada Andersona – E.A.Poe: Podivný experiment, ktorý sa taktiež odohráva na pôde psychiatrického ústavu pre choromyseľných a demonštruje násilie páchané na pacientoch. Pri čítaní knihy sa mi intenzívne vybavoval.

Victoria Mas: Bál šialených žien, Ikar, Odeon, 2020

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Powered by Facebook Comments

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke

Zavrieť