Vydavateľstvo Lindeni vie, ako urobiť fanúšikom krimi románov radosť. Na pultoch kníhkupectiev sa čoskoro objaví nová kniha Roberta Bryndzu Temné piesky, ktorá je dvojkou zo série trilerov so súkromnou vyšetrovateľkou Kate Marshallovou. O preklad sa postaral Vladislav Gális.
Hlavná hrdinka vstúpila na scénu v knihe Deväť brestov. Hoci ste ju možno nečítali, vôbec nebudete mať problém začítať sa do novinky. Autor totiž pripomína udalosti a okolnosti, s ktorými sa pasovala v prvej časti, preto čitateľ nemusí tápať v tme.
Kate Marshallová je profesorkou kriminológie a prednáša na univerzite. Užíva si vzácne chvíle so synom, ktorý vzhľadom na jej neslávnu alkoholickú minulosť vyrastá u starých rodičov. Vyberú sa potápať do miestnej priehrady s názvom Temné piesky. V hlbine na nich čaká desivý objav. Mŕtvola mladého chlapca. Krátko po obhliadke tela je stanovená príčina smrti utopením. Prípad je uzavretý rýchlosťou blesku. Lenže bývalej detektívke Kate nedá nález pokoja. Ako to, že policajti a koroner tak rýchlo dospeli k záveru? Veď chalan bol majster v plávaní, pripravoval sa na olympiádu. A ako sa vôbec dostal z kempu za vysoký plot, ktorým je priehrada oplotená? Začne sa o prípad zaujímať a spolu s Tristanom, kolegom z univerzity dospejú k prekvapivému rozuzleniu. Tipovala som úplne iného páchateľa.
Počas vyšetrovania sa vynárajú nové a nové skutočnosti. Mŕtvy mladík nebol prvým utopencom, ktorého vydali vody priehrady. V minulosti sa stratilo viacero žien a mužov a telá niekoľkých sa našli na rovnakom mieste. Miestna polícia im hádže polená pod nohy. No nielen policajti majú záujem na ututlaní prípadu, aj niekomu ďalšiemu veľmi záleží, aby sa z hlbín nevynorili dávno pochované tajomstvá.
Autor nás necháva sledovať aj druhú dejovú linku. Neznámy vyšinutý psychopat unáša ľudí a väzní ich na hrôzostrašnom mieste. Sme svedkami jeho brutality a obrovského strachu a utrpenia unesenej ženy. Je ňou profesorka, ktorá sa venovala výskumu miestnych legiend. Jedna z nich hovorí o fantómovi, čo striehne v hustej hmle. Počkal si aj na ňu. Pasáže popisujúce ženin pobyt v nedobrovoľnom väzení nie sú nič pre slabšie povahy.
Pri pozorovaní svojich obetí sa cítil ako pri pozeraní prírodopisného filmu. Všetkého ich zbavil. Všetkého predstierania a strojenosti. Nezáležalo im na tom, ako vyzerali, že koktali, plakali, často sa pošpinili. Chceli prežiť.
Bryndza zakomponoval do príbehu viacero tém. Je desivé si uvedomiť, že deviantný násilník môže byť hocikto z nášho okolia a nik o ňom nebude dlhé roky (a možno celý život) tušiť. Ale nájdu sa jednotlivci, ktorí čosi tušia a radšej vopchajú hlavu do piesku. To je azda ešte horšie. S otázkami korupcie, rodinkárstva a vyrovnávania sa s minulosťou zápasí ľudstvo denno-denne. So smutnými príkladmi sa stretávame aj v knihe.
Z rôznych čitateľských fór viem, že Robert Bryndza má na Slovensku slušnú fanúšikovskú základňu. Myslím, že novinka Temné piesky naplní ich očakávania. Mne chvíľu trvalo, kým som sa naladila na tú správnu nôtu. Kniha sa číta rýchlo, je písaná jednoduchým a nekomplikovaným spôsobom. Veľmi ma, okrem iného, vyrušovalo, že na jednej strane aj desaťkrát spomenul jedno a to isté meno. Nedostatky mu odpúšťam, lebo som knihu zhltla ako lusk. Pri niektorých pasážach som dokonca od napätia ani nedýchala.
Ďakujem vydavateľstvu Lindeni, že som si knihu mohla prečítať ešte pred jej uvedením na trh.
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments