Napísať dobrú poviedku je kumšt. Niekde som čítala, že je to náročnejšie ako napísať tristostranový román. Dvojnásobný finalista ceny Anasoft litera Richard Pupala ma presvedčil, že je majstrom vo svojom fachu. Jeho trinásť poviedok zo zbierky ženy aj muži, zvieratá sú ukážkou veľkého literárneho talentu. Skôr ako sa pustím do písania o zbierke, musím vyzdvihnúť prácu Romana Juhása, ktorý navrhol obálku. Cigaretou vypálené diery vás možno v prvom momente šokujú (Preboha, kniha je poškodená!), no keď si uvedomíte, že je to zámer, zostáva už len žasnúť. Predstavujem si, že pri písaní si autor hocikedy doprial cigaretku a v zápale tvorivosti ju bárskedy zadusil na kôpke s rukopisom. A takýto poprepaľovaný text potom stál za zrodom umelcovho nápadu. Vypálené diery by mohli byť symbolom úderov, ktoré nám život sem-tam uštedrí. Rana sa síce zahojí, no obhorené okraje, jazvy, zostávajú navždy. Aj hrdinky a hrdinovia, ktorí ožívajú na stránkach Pupalových mikropríbehov, dostali od života poriadne kopance. Zbierku publikovalo vydavateľstvo Lindeni.
Poviedky sú krátke ale intenzívne. Niektoré na seba voľne nadväzujú, preto odporúčam čítať po poradí. Väčšinu si viem predstaviť ako samostatný román, tak veľmi sa ma dotkli osudy niektorých postáv. Mama na kolotoči je jednou z nich. Dospievajúce dievča prežíva pocit hanby, opustenia a zmätku po rozpade rodiny, a v čase, kedy by jej mali byť rodičia oporou, sú trápnymi bábkami. Dej je situovaný do roku 1986, keď sa z rádií ozýval hlas Samanty Fox. Touch me, touch me, touch me now. Hlavná ženská hrdinka ju po opileckých eskapádach svojej mamy už nikdy nechce počuť. Pesnička za nič nemôže, to je jasné, ale… Stavím sa, že každý má nejakú tú svoju skladbu, pri ktorej sa mu zježí koža. Či už v dobrom alebo v zlom.
Ženské postavy bývajú častokrát v podaní mužského autora málo realistické. To však nie je prípad Richarda Pupalu. Patrí medzi spisovateľov s veľkou dávkou empatie, bystrým pozorovacím talentom a výnimočnou schopnosťou vytvoriť uveriteľné dospievajúce hrdinky, matky, staré matky, frustrované či psychicky labilné ženy, čo dokazuje aj v najnovšej zbierke. Veľmi ma dojala poviedka V dome, v ktorej osemdesiatdvaročná pani opúšťa svoj domček. Každá veta, vybrúsená ako diamant, mieri presne na stred čitateľského srdca. Hneď na začiatku ma to vtiahlo do izby. Kávy a vianočky som sa ani nedotkla, lebo stará žena mala porciu presne vyrátanú. A keď sa stalo, čo sa stalo, na okamih som zatajila dych a vystrela ruky na pomoc. Záver vyčarí úsmev cez slzy. Dobrý človek stále žije. Sú takí, ktorí sa potrebujú starať o iných, hoci o seba sa už nevládzu.
Autor opisuje úplne obyčajné situácie a životné príbehy, ktoré sa dejú denno-denne za zavretými aj otvorenými dverami a my si môžeme vydýchnuť, že sa tie drámy neodohrávajú u nás doma. Určite minimálne v jednej z poviedok spoznáte príbuzných, susedov alebo známych. A možno aj seba. Poviedky nie sú zaľudnené iba ženami, ale aj mladými a staršími mužmi. Niektoré z postáv azda budete mať chuť potriasť, iným pošepnúť, aby sa spamätali a niektorých vám bude úprimne ľúto.Krása a jedinečnosť života sú krížom-krážom poprečiarkované škaredosťou a trápením. Márne sa budeme hojdať v kolíske pozitívneho myslenia, je to tak. Vychutnala som si skvelý pisateľský štýl, premyslené a úderné vety, bohatosť výpovede v minimalistickom priestore. Poviedka sa rozbehne, s napätím čakáte, ako sa príbeh vyvinie, keď tu zrazu bum a je koniec. Jedna je ukončená k spokojnosti čitateľa, pri ďalšej zostanete sedieť s pohľadom upretým pred seba premýšľajúc, čo sa vlastne stalo (možno sa opätovne pre istotu vrátite k textu) a na konci niektorých sa môžu dostaviť abstinenčné príznaky vášnivého čitateľa, lebo túžba ešte chvíľu zotrvať v príbehu je obrovská a nič iné nezostáva, len si vymyslieť vlastné pokračovanie.
Pupala spracúva ťažké témy veľmi realisticky a presvedčivo. Neponúka návod ako z marazmu von, postavy necháva konať, ich psychické rozpoloženie vycítite medzi riadkami. Žena so žihľavkou, iná, čo konzumuje olúpanú omietku, ďalšia sa brodí haldou špiny v byte mŕtveho otca, opitý mladík rúcajúci všetko okolo seba, otcovia opúšťajúci svoje deti, mamy, ktoré ostávajú, no akoby neboli – to je len zlomok charakterov, ktoré oživil na stránkach knihy. Ženy aj muži, všetci sú občas zvieratami.
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments