„Ako charakterizovať knihu Aleny Sabuchovej bez emócií, keď v nej poletuje trochu mágie, trochu genia loci z bohom zabudnutého miesta aj trochu spomienok na detstvo?“ vyslovil rečnícku otázku porotca najprestížnejšej literárnej ceny Anasoft litera a dodal, že môže rozdeliť čitateľov na zaprisahaných odporcov a zaprisahaných milovníkov textu. Lepšie by som to neformulovala. Kniha Šeptuchy (Artforum 2019) nebude chutiť a voňať každému. Je však jedinečná, konfrontuje folklór s moderným svetom, dovoľuje nám nahliadnuť na nepoznané miesta v poľskom regióne Podlasie, kde je ešte stále v ľuďoch hlboko zakorenená viera a tradície. Autorka tam pôvodne išla na dobrodružnú výpravu a výsledkom je čarovná kniha, ktorá ju právom vyniesla na najvyššiu priečku v súťaži Anasoft litera. Text je nádherné prozaické dielo popretkávané opismi, prirovnaniami, metaforami a zapamätania hodnými myšlienkami. Obohatila ho o poľské výrazy, ktorých preklad nájdete na konci knihy. Sem-tam sa objaví funkčný vulgarizmus, ktorý dodáva dialógom šťavu presne tam, kde je to treba. Navštívila asi dvanásť šeptúch a za piatimi či šiestimi chodila opakovane. Šeptuchy sú ľudové liečiteľky, venujú sa remeslu šepkania, cez ktoré liečia. Pre ľudí sú mnohokrát poslednou nádejou. Do chleba zapekajú pokoj a ticho, akým sa samé prihovárajú. Samozrejme sú z pohľadu cirkvi neakceptovateľné, no mlčky tolerované. Nenechajte sa však zmiasť, nie je to primárne príbeh o ženách s magickými schopnosťami, ako je tomu napríklad v románe Kataríny Tučkovej Žítkovské bohyne (Tatran), je o dospievaní dvoch priateliek v celej jeho kráse a bolesti.
Robíme chyby, ale vina je niečo, čím dokážeme rozbiť okno, zlomiť kosť či rozpárať dušu. Niekto raz pozbiera naše viny a prihodí ich do zberu ku krivdám alebo k zdanlivým krivdám, a možno sa navzájom vyvážia.
Rozprávačka a Dora sú nerozlučné kamarátky. Žijú v kraji, ktorý vznikol na morovom vŕšku v Podlasí. Mor je tak trochu súčasťou krajiny, no neubližuje, skôr majú vďaka nemu obyvatelia množstvo benefitov v podobe zázrakov, ktoré nikto nespochybňuje. V hmle môžete veriť, čomu chcete. Čas akoby tam zastal, sedí pri močiari a čaká, čo sa bude diať. No, vlastne, nezastal celkom úplne. Ľudia síce žijú v objatí legiend, zaklínania a viery, no prenikli k nim aj výdobytky moderného sveta. Vzniká kontrast medzi starým a novým. Takže keď vdovy sedia na cintoríne na Lavičke žialiacich a nalievajú nebožtíkom na hroby pálenku, aby pri nich ešte chvíľu zostali, hocikedy im zazvoní mobil. Alebo inokedy hrobár najprv odvezie na voze truhlu so zosnulým a neskôr sa s koňom zapriahnutým do voza vyberie do mesta do Kauflandu.
Dospievajúce dievčatá majú svoje radosti aj starosti. Objavujú svet, tešia sa z maličkostí, chodia poza školu, potajomky ľúbia a nahlas plačú. Neváhajú vojsť do ľadovej vody, aby hodili venček svojmu vyvolenému a na druhej strane netúžia po ničom inom ako z Podlasia uniknúť. Je to vôbec možné? Viacerí sa pokúšali, ale nohy sú korene vrastené do zeme. Drží vás vzduch aj hlina. Akoby ste boli ponorení v močiari a z neho sa, veru, ťažko driape. Dora je dcérou hrobára, ale vonkoncom netúži celý život upravovať telá zosnulých a načúvať ich šepkaniu. Keď sa sny zhmotnia a niekomu sa podarí odísť, nie je vylúčené, že o pár rokov je späť. Z rozprávania hlavnej hrdinky sa dozvedáme podrobnosti o spôsobe života v Podlasí, o zvykoch a obyčajach, tu nakukneme do domu šeptuchy, tu k chudobnej vdove, tam zas k báťuškovi (duchovnému v pravoslávnej cerkvi). Nedeje sa v podstate nič a predsa všetko. Autorka nás vtiahne do deja a nám sa nechce odísť.Dospievanie na dedine je iné než v meste, ale na mieste, kde dávajú dobrú noc líšky, je ešte inakšie. Napísať knihu o dospievaní tak, aby ju mal chuť čítať aj skôr narodený čitateľ je kumšt. Sabuchovej sa to podarilo. Som očarená a už teraz sa teším, že si knihu opäť raz prečítam a k vyznačeným vetám pridám ďalšie, ktoré mi pri prvom stretnutí s textom unikli.
Prečítajte si aj
Šeptuchy si zaslúžia tajomstvo – rozhovor s Alenou Sabuchovou na portáli Literárne noviny
Články Aleny Sabuchovej na blogu SME
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments